V živote každého človeka sa objavia krajšie aj ťažšie chvíle. Niekto vyjde z pádu na dno ako víťaz, iný sa okolnosťami nechá zlomiť. Niekedy však snahu prekonať všetky ťažkosti podkopáva práve človek, ktorý by mal byť najväčšou oporou - partner.

„S partnerkou som sa spoznal ešte počas manželstva so svojou bývalou. Obdivovala ma, chápala, pomáhala mi, keď som mal s prvou ženou problémy. Vždy si ma vypočula, povzbudila, ale teraz, keď už vyše roka žijeme v jednej domácnosti, všetko je inak. Prišiel som pre pandémiu o prácu, o auto a na krku mám dlhy. A Zlatica mi to dáva poriadne pocítiť. Som pre ňu nula, neschopný chlap, za ktorého sa hanbí,“ priznáva Rado.

Boľavé poníženie

O rok oslávi päťdesiatku, mal by byť zabezpečený a schopný finančne sa postarať o rodinu. Aspoň tak mu to neustále opakuje Zlatica. Lenže žena mladšia o desať rokov vedela, že ide do vzťahu s rozvedeným mužom, ktorý má záväzky k bývalej manželke. Vtedy však videla len slušný zárobok, luxusné auto, výlety a dobrodružstvá, ktoré spolu podnikali. Páčila sa jej Radova starostlivosť a citlivosť. S príchodom pandémie sa všetko zmenilo.

„Prišiel som o prácu a potom aj o auto. Ponižuje ju, že ma niekde odvezie na svojom alebo že mi ho raz za čas požičia. Pritom sa doma starám o jej štvorročného syna. Vozím ho do škôlky, nakupujem, varím. Ako živnostník som si to vedel zariadiť, a tak je to aj teraz, keď som sa konečne opäť zamestnal a postupne sa zbavujem dlhov. Štyri mesiace bez príjmu mi však dali zabrať. Áno, požičiaval som si peniaze, lebo moja partnerka si na svoje zarobené peniaze nedá siahnuť a odmieta sa podieľať na financovaní domácnosti. Býva u mňa takmer zadarmo, lebo veď chlap sa má o všetko postarať. Svoj byt prenajíma, ale všetko si necháva pre seba a mne sotva prispeje 50 eur na nájom a hypotéku,“ opisuje Rado, ktorého najviac trápi, ako ním partnerka pohŕda. „Pri každej hádke ma uráža, že nie som chlap, že som klesol na dno a žiadna by takého úbožiaka bez auta nechcela,“ krúti hlavou.

Keď milujú komfort, nie muža

Rado a Zlatica nie sú jediný prípad, keď spočiatku pomerne idylické spolužitie naruší zníženie komfortu. Tak, ako sú mnohé dámy oporou svojim vyvoleným v ťažkých finančných začiatkoch či pri budovaní firmy a zrazu ich chlap na vrchole úspechu vymení za nový model, známy je aj opačný prípad.

„Áno, priznávam, láska s odchodom peňazí akosi vyprchala. Nie, nebola som s Milanom zo zištných dôvodov, len som mala rada náš spôsob života - cestovanie, drahé reštaurácie, darčeky. To, že ma vždy niečím prekvapil a mohla som s ním zažiť veci, ktoré som nepoznala, mu pridávalo na atraktivite. Keď to pominulo, aj on sa zmenil. Chápem, že keď jeho firma začala krachovať, nepridávalo mu to na nálade a na sebavedomí, ale nebavilo ma dlhé mesiace riešiť len jeho problémy a byť svedkom jeho zúfalstva,“ priznáva Nataša.

„Ak nemám prácu, viem byť veľmi deštruktívny,“ priznal pred dvoma rokmi aj herec Nicolas Cage, ktorý padol na dno tiež a prišiel o veľkú časť majetku. Páni totiž svoj neúspech a stratu zamestnania zvládajú ťažšie ako dámy.

Je to zrejme preto, ako pripomína psychológ a psychoterapeut Ľudovít Dobšovič, že rodinu častejšie finančne zabezpečuje muž ako žena. „Rozhodne to však nie je jeho výhradná povinnosť. Neraz viac zarábajú ako ich polovičky a zaužívané je aj to, že ženy sa viac starajú o rodinný kozub - o chod domácnosti a deti,“ hovorí odborník. „To však neznamená, že ženy nechcú priložiť ruku k dielu a prispievať finan­čne, hoci to nemusí byť rovnakým dielom,“ dodáva.

Máloktorý muž sa vyrovnáva ľahko s tým, že ho živí žena, hoci aj krátky čas. „Z praxe viem, že partnerky sa zväčša vedia pružne prispôsobiť, keď ten druhý príde o príjem. Iné je, ak sa muž veľmi neponáhľa s tým, aby si našiel prácu. To býva zdrojom napätia a problémov. Ženy chcú cítiť, že im je partner oporou, a keď sa tak nedeje, prežívajú neistotu a ponižuje ich, ak sa muž necháva vydržiavať a živiť,“ upozorňuje Ľudovít Dobšovič.

Málo empatie vo vzťahoch

V dobrom i zlom však mnohým dvojiciam veľa nehovorí. Nejde o to, aby človek od druhého znášal príkoria či týranie, ale podržal partnera aj v ťažkých časoch. Nemusí to byť len strata zamestnania či finančná neistota, ale napríklad choroba či úraz.

„Neviem si predstaviť, že by som svojho muža opustila, hoci už rok zápasí s ťažkou chorobou. Iste, na sex som musela zabudnúť, často býva mrzutý, ale kto by v jeho stave nebol? Stále v ňom vidím toho úžasného človeka, milujúceho muža a otca, akým bol dlhé roky. Veľa som sa od neho naučila, vždy pri mne stál a ani mi nenapadlo, že by som zdupkala z takéhoto života,“ zdôrazňuje Dana.

Sú dnes súdržní a obetaví partneri skôr výnimkou? „Myslím, že v podstate človeka je altruizmus a nie egoizmus. Pri práci s pármi však pozorujem, že frustračná tolerancia a pripravenosť znášať záťaž je pomerne nízka,“ priznáva psychológ.

Vysvetľuje, že niekedy stačia malé problémy a pár prestáva spolupracovať, objavuje sa akýsi súboj a vyžadovanie pozornosti, čo sa často vníma ako egoizmus. „Prikláňam sa však skôr k názoru, že vo vzťahoch je málo empatie a partneri pomerne málo spolu komunikujú intímne - o svojom prežívaní, obavách, starostiach, smútkoch a bolestiach. Keď sa niečo z toho dostane von, nevedia, ako reagovať. Muži takéto situácie vnímajú ako žiadosť o riešenie, a tak začnú partnerkám radiť, čo a ako majú robiť, namiesto toho, aby si ju vypočuli, boli s ňou a dôverovali jej. Keď žene prejavia dôveru, dokáže si poradiť. Potrebuje len cítiť, že jej niekto rozumie a že v tom nie je sama,“ dodáva.