Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Kto bola Mária Terézia? Nevie sa - myslia si mnohí, ktorí pridali ruku k dielu, aby sa nakrútila dvojdielna historická miniséria o známej panovníčke. Ani podľa českej autorky scenára Miroslavy Zlatníkovej príbeh Márie Terézie nemožno napísať tak, aby bol zábavný a pravdivý zároveň. O rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej sa vyjadruje ako o žene posadnutej imidžom svätice. „O jej privátnom živote nemáme informácie. Na rozdiel od jej dcéry Márie Antoinetty, o ktorej vieme všetko vrátane toho, s kým večerala a čo jedla.“

Ako je to možné? „Z nejakého dôvodu Mária Terézia prísne kontrolovala všetky výstupy o sebe. V súkromnej korešpondencii kládla deťom na srdce štátnické úlohy, nepíše im, ako jej chýbajú, a že by mali za ňou prísť, tam nenájdete žiadne emócie,“ zamýšľala sa scenáristka pred dvoma rokmi, keď svetlo sveta uzrela prvé séria ságy.

Zaťažkávacou skúškou sa vtedy stala na prvý pohľad celkom nenápadná postava. Zatiaľ čo českí, slovenskí a maďarskí koproducenti nemali proti námetu pripomienky, partnerom z Rakúska sa nepozdávalo, ako česká autorka vykreslila ich historickú modlu, rakúskeho vojvodcu francúzskeho pôvodu Eugena Savojského. A čo teda nakoniec v seriáli, ktorý cez Vianoce vysiela naša RTVS, Česká televízia, maďarská MTVA a rakúska ORF, zostalo?

Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Tak sa pôvodne historická miniséria mala volať, nakoniec však autori zostali pri obyčajnom Mária Terézia. Cisárovná bola tri storočia známa ako dokonalá až suchopárna bytosť, možno aj preto sa začali šíriť vymyslené legendy o jej sexuálnom apetíte.

„Tiež som novinárka a zaujímajú ma príbehy. Tak som sa sama seba pýtala, čo sa musí stať človeku, ktorý sa začne správať ako ona,“ vrátila sa Miroslava Zlatníková k bielemu miestu v historických písomnostiach. „Vieme o nej len to, že to bola tučná pani, ktorá rodila deti a robila reformy. Aký šok musela prežiť, že až do konca života nepovedala o sebe vôbec nič?“ pýtala sa scenáristka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/relax/historicku-sagu-marii-terezii-museli-scenzurovat-jablkom-svaru-bola-postava-jedneho-princov" target="_blank" rel="noopener">Podobali sa reálne a seriálové postavy? Pozrite v GALÉRII</a>

Našťastie, v živote panovníčky nachádzala rozpory, skladala fakty, ktoré nesedeli. „Vydala sa z lásky a keď ovdovela, niekoľko dní nevyšla z izby, šperky rozdala a do konca života nosila čierne šaty. Z dvanástich detí, ktoré sa dožili dospelého veku, dovolila len jednej dcére, aby si mohla vziať muža, do ktorého sa zaľúbila. Všetky ostatné sobáše boli politické. Ak sa teda Mária Terézia vydala z lásky, a bolo to také báječné, prečo to isté nedopriala vlastným deťom? Nezistila, že sobáše z rozumu sú lepšie?“

Ostatní členovia štábu zase hovorili o historickej epopeji, aká v strednej Európe nemá obdoby. „Od čias filmu Amadeus sa na našom území film tohto formátu, čo sa týka námetu či objemu, nenakrúcal,“ tvrdil režisér Robert Dornhelm (70), rodák z rumunského Temešváru, ktorý ako malý s rodičmi emigroval do Rakúska a dnes žije v Los Angeles. Na konte má nomináciu na Oscara i ocenenie Zlatý glóbus, no až teraz prvý raz pracoval s hereckými hviezdami z toľkých štátov naraz.

Kým členovia štábu medzi sebou komunikovali po anglicky, herci rozprávali pri „ostrej“ materinským jazykom. „Vďaka jazykovej rôznorodosti sa herci oveľa viac sústredili na dialógy, takže nedošlo k žiadnemu chaosu, ktorý som spočiatku očakával,“ vyjadril sa režisér, ktorý si do dvoch významných pozícii vybral Slovákov. O kostýmy sa staral výtvarník Ján Kocman a hlavným kameramanom sa stal Tomáš Juríček. „Osobne som najpyšnejší na interiéry, tmu a sviečky. Keďže vtedy veľa elektriny nebolo,“ zhodnotil svoj prínos.

Nakrúcalo sa najmä v Česku. Zámky vo Valticiach a v Kroměříži - tam vznikal aj spomínaný Amadeus - premenili na cisársky palác vo Viedni. Cisárovnú mladá rakúska herečka Marie-Luise Stockingerová (26) zobrazila ako vzdelanú princeznú, ktorú od šiestich rokov vychovávali prísni jezuiti. Naučili ju hovoriť po francúzsky, po taliansky, po španielsky, ale aj po latinsky. Len s nemeckou gramatikou to vraj nebolo ružové. Od narodenia ukazovala Mária Terézia aj umelecké nadanie, rada tancovala a spievala.

Slovákov môže potešiť, že vďaka televíznej minisérii sa mnohí Rakúšania konečne dozvedeli, že za uhorskú kráľovnú korunovali Máriu Teréziu v Bratislave. V druhej sérii chudučkú panovníčku nahradila nová protagonistka, o niečo korpulentnejšia Stefanie Reinspergerová, ktorú v rodnom Rakúsku poznajú najmä ako divadelnú herečku.

Dobový korunovačný kostým, ktorý tvorcovia dali pre televíznu pavnovníčku vyrobiť, vážil aj s parochňou niekoľko kilogramov. S honosnými uhorskými šatami pomohla textilná firma z Benátok, ktorá sa špecializuje na historické tkaniny. „Problém nastal s plášťom svätého Štefana - maďarskou relikviou! Neexistovala jeho kópia, ktorá by bola vhodná na natáčanie. A keďže plášť je špecifický zo všetkých stránok, pomohla nám jedna firma na Morave a plášť nám utkala a ešte aj digitálne potlačila s pomocou spolupracovníkov z maďarskej televízie. Tí nám pomohli s jeho detailnou dokumentáciou. Následne sme ho museli ručne dotvoriť,“ prezradil výtvarník Ján Kocman, akými úskaliami prechádzal, kým sa dopracoval k ideálnemu výsledku.

Na ďalšej strane najväčšie prekvapenia seriálu: Princa, ktorý vytočil Rakúšanov, najerotickejšia postavu seriálu aj dokonalý herecký výkon Slovenky, ktorý zaujal zahraničných filmárov.

Minimálne bol obľúbeným Slovákom panovníčky. Kapitán Andrej Hadík, ktorého v druhej sérii hrá slovenský herec Roman Poláčik, sa narodil na Žitnom ostrove a pochádzal z turčianskeho slovenského zemianského rodu. V armáde však ako rodený stratég spravil nevídanú kariéru, dodnes ho mnohí historici označujú za génia. Generálom sa stal už ako tridsaťšesťročný, nakoniec skončil ako uhorský gróf a rakúsky poľný maršál. Asi pätnásť rokov bol v monarchii prakticky ministrom vojny. Nečudo, že vďaka Hadíkovi vzniklo slovné spojenie "husársky kúsok".

O Hadíkovom mileneckom pomere s cisárovnou, ktorý naznačuje seriál, sme v historických análoch nenašli zmienku, skôr sa spomínajú sympatie Márie Terézie, ktoré k Hadíkovi, aj vzhľadom na jeho expresnú kariéru, pociťovala. Píše sa však o jeho manželstve s kňažnou Františkou Lichnowskou. Hoci tento slávny vojenský hodnostár zomrel vo Viedni, pochovali ho vo Vojvodine, kde za zásluhy dostal ešte za života dedičné panstvo. Aj vďaka Andrásovi Hadikovi, ako mu hovoria Maďari, žije dodnes v okolí Petrovca významná slovenská komunita. Na Slovensku poľného maršála pozná málokto, no vo Viedni stojí socha tohto významného Slováka hneď veďľa pomníka Márie Terézie.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Scenár k unikátnej historickej ságe vznikol v Česku, no kým slovenský a maďarský koproducent do obsahu nezasahovali, Rakúšania pripomienky mali. Kameňom sváru sa stala postava princa Eugena Savojského - naši západní susedia ho označujú za najväčšieho turkobijca v dejinách monarchie, ale autorka scenára mala tendenciu zvýrazniť jeho negatívne vlastnosti.

„Veľmi nás prekvapilo, ako reagovali. My máme k Eugenovi Savojskému neutrálny vzťah, ale zistili sme, že pre Rakúšanov to je kľúčová postava histórie. Nakoniec Eugena hral Karl Markovics, to je zase kľúčová herecká hviezda. Ak by som to mala porovnať, ani Juraja Jánošíka nemôže hrať len tak hocikto, musí to byť naozaj skvelý herec,“ snažila sa nájsť paralelu Miroslava Zlatníková. My dodávame, že minimálne dvakrát hral zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka vo filme Čech a Slováci to prežili.

Najťažšia postava? Záletný František

Ako jediný sa so scenáristkou na pľaci radil český herec Vojtěch Kotek (29). Stvárňoval asi najnáročnejšiu rolu minisérie, nie však preto, že sa musel ako manžel cisárovnej naučiť chodiť v topánkach na vysokom podpätku. „František Štefan Lotrinský bol zábavný, miloval deti a rodinu, zaujímal sa o prírodu, bol vynikajúci podnikateľ a pacifista. Z dnešného pohľadu sú to úžasné vlastnosti, ale z hľadiska svojej doby bol záporná postava. Vtedy musel byť muž predovšetkým dobrý vojak, on však nenávidel krv, vojnu a vôbec nechápal, prečo by mal niekde nechať padnúť za vlasť desaťtisíc vojakov. Narodil sa o tristo rokov skôr, než mal,“ myslí si Miroslava Zlatníková, hoci cisár mal aj svoju tienistú stránku.

Kým manželka vládla, on hľadal potešenie v iných spálňach. Napokon historky o sexuálne nenásytnej panovníčke vraj nemajú reálne základy. Prvých dvadsať rokov panovania bola síce neustále tehotná, ale mravnostná komisia, ktorú vo Viedni zriadili, mala pôvodne špehovať práve Františka.

Plejádu našich herečiek obsadili v minisérii do fiktívnych postáv, o ktorých historické anály neinformujú. Petra Polnišová (43) sa ešte v prvej sérii zhostila komickej úlohy grófky von Graben, Rebeka Poláková (33) je grófka Schwarzová. „Sú to typické dvorné dámy, starajú sa o svoj prospech a intrigujú, čiže celebrity tej doby,“ vysvetľuje autorka projektu.

Tatiana Pauhofová (36) ako Eliza Fritzová zvádza záletného manžela cisárovnej. „Naozaj existovala dvorná dáma, ktorá sa takto volala, a ktorej meno sme si požičali. Ostatné sme si už vymysleli, pokojne sa to tak mohlo stať. František Štefan totiž na dvore s dámami rád koketoval.“

Zuzane Mauréry (51) hovoria v dvojdielnej ságe Mademoiselle de Chartres, teda tak, ako ju volali za slobodna vo Versailles. Ako neter Ľudovíta XIV. mohla povedať, čo chcela, označovali ju za „strašidelne divokú a hrubú ako chlapec“. S venom 900-tisíc libier sa však stala najžiadanejšou nevestou v Európe. Nakoniec si vzala vojvodu z malej krajiny, ktorý jej do domu doviedol inú. Aby Alžbeta Šarlota Orleánska zachovala v rodine pokoj, žila s manželom Leopoldom aj s jeho milenkou pod jednou strechou. Keď prichádzala do Viedne so svojím synom, budúcim cisárom, na rozdiel od Zuzany Mauréry mala dôchodcovský vek. Herecký výkon Slovenky však dostal mnohých.

„Zahrala to veľmi presne. Zuzanina rola je malá, ale všetci si ju budete pamätať,“ uistila nás scenáristka, ktorej sa pozdávala aj jej krajanka Zuzana Stivínová. „Hrala zložitú postavu matky Márie Terézie, notorickej alkoholičky. Jedna bola lepšia než druhá.“ Nakoniec, z matiek cisára a cisárovnej bol nadšený aj výtvarník Ján Kocman. „V kostýmoch sa pohybovali absolútne suverénne. Bola to vyložene radosť pozerať sa na ne!“ chválil obe Zuzany.

Veľkým českým vlastencom sa v seriáli stal Slovák Alexander Bárta (40), stvárňoval totiž nadaného, ale prchkého diplomata Filipa Jozefa Kinského. Tento scestovaný gróf bol v čase, keď sa televízna sága odohráva, už najvyšší český kancelár.

Cisárovná Kinskému dôverovala viac než svojim ministrom a on jej priazeň opätoval. Keď ho navštívila v Chlumci, nad statkom sa pri ohňostroji rozsvietili slová Vivat Maria Teresia a niekoľko dní sa bohato hodovalo. Neskôr sa pre centralizáciu názorovo rozišli, no so seriálom by bol gróf Kinský určite spokojný. Ako vidieť na dobovej fotografii, vizuálne si vďaka slovenskému hercovi výrazne polepšil.

Herec Ivan Tuli Vojtek (55) sa prevtelil do arcibiskupa Imricha Esterházyho, ktorý 25. júna 1741 korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú. Príchod panovníčky, ktorá so sprievodom doplávala po Dunaji, vyvolal v Prešporku nemalé nadšenie. V seriáli ide o najnákladnejšiu scénu. Pracovalo na nej 220 komparzistov, trinásť kostymérok a dvadsaťštyri umeleckých maskérov z Bratislavy, Brna a Prahy.

Televízna cisárovná sa na korunovačnú cestu vydala v replike zlatého koča ťahaného šiestimi bielymi koňmi s jazdeckým sprievodom. Rozdiel bol však v postave uhorského primasa. Na rozdiel od Tuliho nebol gurmán a mal pred osemdesiatkou. Naopak, so seriálovým predstaviteľom ho spájal dar reči - bol uznávaný kazateľ aj v Ríme - a láska k umeniu. Za života vybudoval asi sedemdesiat kostolov. Tento potomok starého šľachtického rodu sa narodil na Beckovskom hrade a ako arcibiskup žil vo svojom bratislavskom paláci, v budove súčasného Úradu vlády.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/relax/historicku-sagu-marii-terezii-museli-scenzurovat-jablkom-svaru-bola-postava-jedneho-princov" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO pikantného historického seriálu v GALÉRII</a>

Historickú ságu o Márii Terézii museli scenzurovať: Mala cisárovná naozaj slovenského milenca?

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Historickú ságu o Márii Terézii museli scenzurovať: Mala cisárovná naozaj slovenského milenca?

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

Krásna cisárovná Sissi podľahla nielen kultu krásy, ale aj špiritizmu a kokaínu

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Krásna cisárovná Sissi  podľahla nielen kultu krásy, ale aj špiritizmu a kokaínu