Kto bola Mária Terézia? Nevie sa - myslia si mnohí, ktorí pridali ruku k dielu, aby sa nakrútila dvojdielna historická miniséria o známej panovníčke. Ani podľa českej autorky scenára Miroslavy Zlatníkovej príbeh Márie Terézie nemožno napísať tak, aby bol zábavný a pravdivý zároveň. O rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej sa vyjadruje ako o žene posadnutej imidžom svätice. „O jej privátnom živote nemáme informácie. Na rozdiel od jej dcéry Márie Antoinetty, o ktorej vieme všetko vrátane toho, s kým večerala a čo jedla.“

Ako je to možné? „Z nejakého dôvodu Mária Terézia prísne kontrolovala všetky výstupy o sebe. V súkromnej korešpondencii kládla deťom na srdce štátnické úlohy, nepíše im, ako jej chýbajú, a že by mali za ňou prísť, tam nenájdete žiadne emócie,“ zamýšľala sa scenáristka pred dvoma rokmi, keď svetlo sveta uzrela prvé séria ságy.

Zaťažkávacou skúškou sa vtedy stala na prvý pohľad celkom nenápadná postava. Zatiaľ čo českí, slovenskí a maďarskí koproducenti nemali proti námetu pripomienky, partnerom z Rakúska sa nepozdávalo, ako česká autorka vykreslila ich historickú modlu, rakúskeho vojvodcu francúzskeho pôvodu Eugena Savojského. A čo teda nakoniec v seriáli, ktorý cez Vianoce vysiela naša RTVS, Česká televízia, maďarská MTVA a rakúska ORF, zostalo?

Naozaj suchopárna bytosť?

Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Tak sa pôvodne historická miniséria mala volať, nakoniec však autori zostali pri obyčajnom Mária Terézia. Cisárovná bola tri storočia známa ako dokonalá až suchopárna bytosť, možno aj preto sa začali šíriť vymyslené legendy o jej sexuálnom apetíte.

„Tiež som novinárka a zaujímajú ma príbehy. Tak som sa sama seba pýtala, čo sa musí stať človeku, ktorý sa začne správať ako ona,“ vrátila sa Miroslava Zlatníková k bielemu miestu v historických písomnostiach. „Vieme o nej len to, že to bola tučná pani, ktorá rodila deti a robila reformy. Aký šok musela prežiť, že až do konca života nepovedala o sebe vôbec nič?“ pýtala sa scenáristka.

Podobali sa reálne a seriálové postavy? Pozrite v GALÉRII

Našťastie, v živote panovníčky nachádzala rozpory, skladala fakty, ktoré nesedeli. „Vydala sa z lásky a keď ovdovela, niekoľko dní nevyšla z izby, šperky rozdala a do konca života nosila čierne šaty. Z dvanástich detí, ktoré sa dožili dospelého veku, dovolila len jednej dcére, aby si mohla vziať muža, do ktorého sa zaľúbila. Všetky ostatné sobáše boli politické. Ak sa teda Mária Terézia vydala z lásky, a bolo to také báječné, prečo to isté nedopriala vlastným deťom? Nezistila, že sobáše z rozumu sú lepšie?“

Ostatní členovia štábu zase hovorili o historickej epopeji, aká v strednej Európe nemá obdoby. „Od čias filmu Amadeus sa na našom území film tohto formátu, čo sa týka námetu či objemu, nenakrúcal,“ tvrdil režisér Robert Dornhelm (70), rodák z rumunského Temešváru, ktorý ako malý s rodičmi emigroval do Rakúska a dnes žije v Los Angeles. Na konte má nomináciu na Oscara i ocenenie Zlatý glóbus, no až teraz prvý raz pracoval s hereckými hviezdami z toľkých štátov naraz.

Kým členovia štábu medzi sebou komunikovali po anglicky, herci rozprávali pri „ostrej“ materinským jazykom. „Vďaka jazykovej rôznorodosti sa herci oveľa viac sústredili na dialógy, takže nedošlo k žiadnemu chaosu, ktorý som spočiatku očakával,“ vyjadril sa režisér, ktorý si do dvoch významných pozícii vybral Slovákov. O kostýmy sa staral výtvarník Ján Kocman a hlavným kameramanom sa stal Tomáš Juríček. „Osobne som najpyšnejší na interiéry, tmu a sviečky. Keďže vtedy veľa elektriny nebolo,“ zhodnotil svoj prínos.

V obľúbenej modrej: Tak ako v skutočnosti, aj na obrazovkách uvidíme Máriu Teréziu vo farbe, ktorú milovala.
V obľúbenej modrej: Tak ako v skutočnosti, aj na obrazovkách uvidíme Máriu Teréziu vo farbe, ktorú milovala.
Zdroj: Archív RTVS

Herečka medzi panovníčkami

Nakrúcalo sa najmä v Česku. Zámky vo Valticiach a v Kroměříži - tam vznikal aj spomínaný Amadeus - premenili na cisársky palác vo Viedni. Cisárovnú mladá rakúska herečka Marie-Luise Stockingerová (26) zobrazila ako vzdelanú princeznú, ktorú od šiestich rokov vychovávali prísni jezuiti. Naučili ju hovoriť po francúzsky, po taliansky, po španielsky, ale aj po latinsky. Len s nemeckou gramatikou to vraj nebolo ružové. Od narodenia ukazovala Mária Terézia aj umelecké nadanie, rada tancovala a spievala.

Slovákov môže potešiť, že vďaka televíznej minisérii sa mnohí Rakúšania konečne dozvedeli, že za uhorskú kráľovnú korunovali Máriu Teréziu v Bratislave. V druhej sérii chudučkú panovníčku nahradila nová protagonistka, o niečo korpulentnejšia Stefanie Reinspergerová, ktorú v rodnom Rakúsku poznajú najmä ako divadelnú herečku.

Problémový plášť

Dobový korunovačný kostým, ktorý tvorcovia dali pre televíznu pavnovníčku vyrobiť, vážil aj s parochňou niekoľko kilogramov. S honosnými uhorskými šatami pomohla textilná firma z Benátok, ktorá sa špecializuje na historické tkaniny. „Problém nastal s plášťom svätého Štefana - maďarskou relikviou! Neexistovala jeho kópia, ktorá by bola vhodná na natáčanie. A keďže plášť je špecifický zo všetkých stránok, pomohla nám jedna firma na Morave a plášť nám utkala a ešte aj digitálne potlačila s pomocou spolupracovníkov z maďarskej televízie. Tí nám pomohli s jeho detailnou dokumentáciou. Následne sme ho museli ručne dotvoriť,“ prezradil výtvarník Ján Kocman, akými úskaliami prechádzal, kým sa dopracoval k ideálnemu výsledku.

Na ďalšej strane najväčšie prekvapenia seriálu: Princa, ktorý vytočil Rakúšanov, najerotickejšia postavu seriálu aj dokonalý herecký výkon Slovenky, ktorý zaujal zahraničných filmárov.