Všade pestovali voňavé kvety. Vyrábali tu aj kožené rukavičky a na odstránenie nepríjemného pachu začali používať esenciálne oleje. V 16. storočí sa Katarina de Medici z Florencie vydala za francúzskeho kráľa Henricha II. Do Paríža si priviedla aj svojho parfuméra Renata Bianca. Francúzsku predstavili vône a postupne sa z neho stala mekka voňavého priemyslu. S Grasse ako hlavným mestom.

Laboratórium u Fragonarda.
Laboratórium u Fragonarda.
Zdroj: Jana Čavojská

Voňavé spomienky

Zaujímavý je fakt, že prvé vône na európskom kontinente destilovali a miešali v Maďarsku. Bolo to v polovici 14. storočia. Maďarskú vodu, ako parfum volali, vyhľadávali bohaté dámy z celej Európy. Vyrábali ju destiláciou rozmarínu a tymiánu s brandy a pridávali do nej rôzne ďalšie prísady ako víno, levanduľu, mätu, šalviu, majorán, pomarančový kvet a citrón.

Výroba vôní sa postupne zdokonaľovala. Majstri parfuméri vymýšľali nové postupy. Voňavé oleje, destilácia, lúhovanie, lisovanie aj enfleurage, ktorý preslávil hlavne film „Parfum: Príbeh vraha“ a bol zaužívaný hlavne vo Francúzsku. Samozrejme, nezabíjali pri ňom ženu. Ale vôňu extrahovali z lupeňov kvetov do vrstvy tuku medzi dvomi sklenenými platňami, tuk potom zmiešali s alkoholom, ktorý na seba naviazal vonné látky, a destiláciou získavali vôňu.

Takto sa kedysi extrahovali vône do tuku.
Takto sa kedysi extrahovali vône do tuku.
Zdroj: Jana Čavojská

Vône sú pre nás dôležitejšie než by sa zdalo. Podľa najnovších zistení môže byť práve vôňa úplne prvý vnem dieťaťa v maternici. Spoľahlivo potom rozoznáva vôňu svojej mamy. Vedci tvrdia, že po roku si pamätáme 50 % zo zrakových vnemov a 60 % z čuchových. Vôňa človeku utkvie v pamäti. Rôzne životné situácie – dobré, príjemné aj tie zlé – sa nám vryjú do mozgu v súvislosti s vôňou, aká ich sprevádzala. Spomínate si na babičkine sušené bylinky? Na nedeľný koláč, ktorý vždy piekla mama? Na vôňu kadidla v kostole kedysi dávno? Vône nám spomienky spoľahlivo privolajú.

Tie najkrajšie dodnes vznikajú v malom provensálskom mestečku Grasse. Vďaka dotovanej verejnej doprave sa sem dostanete autobusom z Nice na Azúrovom pobreží za euro a päťdesiat centov. Sídlia tu preslávení aj menej známi parfuméri, niektorí s obrovskou produkciou a e-shopmi, cez ktoré posielajú vône do celého sveta, iní ponúkajúci svoje voňavé produkty len v zastrčených parfumériách v krivolakých uličkách mestečka. Samotné Grasse nie je veľké. Záhrady a polia s voňavými kvetmi sa rozprestierajú v jeho okolí.

Expozícia z histórie parfumérskeho priemyslu.
Expozícia z histórie parfumérskeho priemyslu.
Zdroj: Jana Čavojská

Vôňa vzniká v hlave

Funguje tu Medzinárodné múzeum parfumov s vlastnou záhradou, ale navštíviť môžete aj niektorý z najväčších parfumérskych domov – Fragonard, Galimard alebo Molinard. Ponúkajú prehliadky so sprievodcom, ktorý vám vysvetlí proces výroby parfumov a históriu parfumérskeho priemyslu, zdarma. Podrobnejšie prehliadky alebo workshop miešania vôní, počas ktorého si môžete namiešať vlastný originálny parfum, si už treba zaplatiť. A najlepšie aj zarezervovať dopredu.

Inak, vône nevznikajú miešaním esencií a dokvapkávaním toho a tamtoho. Parfuméri vám vysvetlia, že sa rodia v hlave. Nos, ako sa nazýva tvorca parfumov, ho celý najprv komplet vymyslí a potom ho podľa receptu namieša. Parfum môže pritom obsahovať až dvesto zložiek. Preto je táto práca hlavne o dlhoročných skúsenostiach, štúdiu učení sa od najlepších majstrov a neustálom ovoniavaní. Niektorí parfuméri majú svojich „nosov“, ktorí tvoria výučne pre nich. Ale napríklad u Fragonarda si ich najímajú. Chcú sa vyhnúť tomu, aby boli ich vône na jedno kopyto.

Pracovisko parfumérskeho majstra, nazývaného aj
Pracovisko parfumérskeho majstra, nazývaného aj "nos".
Zdroj: Jana Čavojská

Ak Grasse navštívite na jar a v lete, môžete si urobiť výlet aj do okolia, do záhrad a na polia, kde sa pestujú kvety pre parfumérsky priemysel.