Mohli by sa vraj dožiť aj dvadsať rokov, ale čím sú pažravejšie, tým skôr to majú za sebou. Ale čo s nimi, keď sú žravé ako sviňa. V marci ich vypúšťali do rybníka dvojročné, také polkilogramové, a do polovice novembra sa vypásli na trojnásobok a viac. To je hmotnosť, ktorá ich priamo predurčuje na vianočný stôl. Čiže, poučenie prvé, ktoré človek dostane, ak sa vyberie na výlov rýb v Períne, je - nežrať! Nám sa síce nestane, že namiesto za stolom budeme na stole, ale nadváha ani nám nepadne na úžitok. Keby sme jedli viac rýb, a to už je poučenie druhé, mohli by sme byť zdravší. Keď si vezmete Európsku úniu, na hlavu pripadá ročne okolo 18 kilogramov, to je priemer, ktorý tým ostatným kazíme aj my našimi šiestimi kilogramami.

Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Zdroj: Július Dubravay

Hoci v súčasnosti sme o polovicu lepší než za socializmu, keď na hlavu pripadali necelé tri kilogramy. Že sú ryby nechutné, kapry smrdia bahnom a je v nich priveľa kostí? Poučenie tretie - nie. To vy ich neviete pripravovať! Hodiť ich obalené do múky a strúhanky na panvicu je pre porybného Mateja Grentzera takmer barbarstvo. Ale poďme pekne po poriadku.

Ťahaj sieť ako medený kábel

Je čerstvé ráno, sedem hodín a partia chlapov sa už zišla pri rybníkoch tak, ako to v novembri robili takmer dva týždne. V jednom zostalo „ešte takých štyristo kilogramov rýb“ a druhý „treba urobiť komplet“. Keby bolo sychravo, pohľad na partiu chlapov by bol deprimujúci - ako z hororového filmu, keď skupina ľudí odíde do neznáma čvachtajúc sa v bahne vo vysokých gumákoch a nikto netuší, aký bude ich ďalší osud. Ale je krásne, slnko svieti a namiesto hororu máme dokonalú romantiku. Asi aj preto, že my zostávame na brehu a do vypusteného rybníka, do bahna, odchádza desať mužov, väzňov zaradených do prvej nápravnovýchovnej skupiny z neďalekého väzenia. Niektorí radi, lebo na rybačku či skôr „na pytliačku“ cho­dievali aj v civile, iní preto, že ich na túto prácu jednoducho zaradili. Sú zo všetkých kútov Slovenska, sú zhovorčiví, majú zmysel pre humor, len sa nesmiete spýtať, za čo sedia. To je nemiestna otázka, ktorá nás navyše ani nemusí zaujímať. Sme tu kvôli rybám. A s nimi si vedia poradiť výborne, niektorí z nich boli na výlove aj vlani. Vpochodujú do vody držiac sieť, umne ju rozhodia a postupne zaťahujú. Nuž a keď je v nej veľa rýb a ide to ťažko, jeden z nich zakričí na tých ostatných: „Ťahaj, poriadne ťahaj! Predstav si, že je to medený kábel!“To si niektorí vedia predstaviť naozaj dobre, pretože práve za takéto rozkrádačky ich odsúdili.

Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Zdroj: Július Dubravay

Keď je sieť už pri brehu, nahadzujú ryby na triedičku a odtiaľ putujú do pripravených veľkých nádob s vodou. Väčšinou kapry, ale nielen. To veľké, čo sa tmolí medzi nimi, sú tolstolobiky biele. Pôvodne žil tento druh ďaleko na Sibíri, v Amure, v 60. rokoch minulého storočia sa dostal aj k nám. Nie je to ryba, ale - rybisko. Dorastie do dĺžky okolo metra a váži približne 30 kilogramov. Dosť na to, aby ste dostali infarkt, keby sa vynorila vedľa vás pri kúpaní, ale živí sa iba vodnými riasami. „Náš trh si na ne zvyká pomaly, ale ľudia už berú aj tie,“vysvetľuje porybný. No a najlepšie idú na odbyt také okolo štyroch kilogramov. V sieti sú však aj šťuky. Niektoré naozaj parádne kúsky. „O tie je veľký záujem, mladé ich nakupujú aj športoví rybári a potom ich celý rok chytajú.“ Zvláštne, že nepožerú tie kapry... „Nasadili sme ich trojdňové vo veľkosti komára a keď sú v rybníku s dvojkilogramovými kaprami, neublížia im. Zato zlikvidujú plevné ryby.“

Kapry sú pažravé ako svine

No celkom tak to nevyzerá, keď sa pozeráte na množstvo karasov, ktoré zostali v sieti. „V rybníku sa rýchlo rozmnožujú a môžu si pochutiť aj na plodíkoch kaprov.“ U nás na odbyt veľmi nejdú. Karasy však majú iných nepriateľov, Maďarov. Tí z nich vedia uvariť skvelé halászlé, prípadne si ich za hranicami môžete kúpiť na trhovisku len tak do ruky opekané. Ale celkom najhoršie sú hrúzovce sieťované. Nemajú tu čo hľadať, patria do Juhovýchodnej Ázie a - „rozmnožujú sa ako pýr“. Takto to opísal Matej Grentzer. Ľútosť, ktorú sme dovtedy cítili k plodom tejto ryby, ktoré sa hmýrili na povrchu bahna v stovkách, nás razom prešla. Keby to bol pýr a mali by ste ho v záhrade, nikdy by ste ho nevytrhali! Partia chlapov medzičasom prešla k druhému rybníku a to, čo sme z prvého rybníka my pokladali za „veľa rýb“, sa ukázala - troška. „Ťahaj, poriadne ťahaj,“ ozývalo sa znova a zase sa rozbehlo triedenie rýb. Naozaj vypasených, veď uvidíte, keď si pôjdete kúpiť kapra na Štedrý deň. Dobre ich kŕmili.

Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Zdroj: Július Dubravay

„Keď napustíme rybníky, dávame do nich maštaľný hnoj. Tak sa vytvorí planktón, ktorý sádky potrebujú na začiatku. Neskôr dostávajú aj pšenicu či kukuricu, v júli a v auguste deň čo deň dve tony,“ vraví porybný a štatutár Perínskych rybníkov Štefan Žiga dodáva, že z chovu rýb sa dá vyžiť, ale určite nie zbohatnúť. Teda aspoň na Slovensku. Platí to, čo všeobecne - viac zarobia obchodníci ako výrobcovia. Nedá sa ani zdvojnásobiť počet rýb v rybníku, lebo „plocha nepustí“. „To skutočne nejde, niektorí chovatelia to chceli vyriešiť takto a doplatili na to,“ dodáva. Takže, len toľko, koľko sa dá. Keby žili v stojatej vode kdesi v jazere, ani toľko by sa ich tam nepomestilo. Mali by menší prírastok na hmotnosti a smrdeli by bahnom. Záleží na tom, čím sa kapry kŕmia. A keď už sme povedali, že sú pažravé ako svine, dodajme, že keby sme sviňu kŕmili rybami, čoskoro by jej mäso bolo cítiť rybacinou. Tak je to aj s bahnom a kaprom z jazera.

Navyše, tieto z rybníka kontrolujú aj veterinári. „Celý rok,“ hovorí Peter Košúth z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie, ktorý sa prišiel pozrieť na výlov a odniesť si vzorky. „Sú zdravé, obstáli dobre,“ konštatoval. „V lososoch môže byť viac parazitov aj viac tých, ktoré sa prenášajú na ľudí ale pokiaľ ide o tieto kapry, sú v poriadku.“

Segedín s rybacinou?

Tam, kde sú dnes Perínske rybníky, boli do polovice minulého storočia iba močariská. Vybudovali ich na pôde najhoršej bonity, na najnižšom bode pri potoku Ida, tam, kde vlastne ani nič iné nemohlo byť. Práve takéto miesto sa ukázalo ako ideálne pre kapry a kaprovité ryby. Nielen. „Chodia k nám aj ornitológovia, narátali tu vyše sto druhov vtákov,“hovorí Štefan Žiga. Ale pokojne by sa v Períne uživili i novinári, ktorí radi píšu o celebritách, pretože ich tam chodieva veľa. Mená? Miroslav Donutil, členovia skupiny Elán, Milan Markovič, Pavol Hammel, Peter Stašák... stačí? Ako sa o tom, že v Períne-Chyme sú rybníky, dozvedeli? „Najčastejšie si to povedia navzájom,“ hovorí Matej Grentzer. Alebo si to prečítajú v kuchárskych knihách známych osobností!

Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Od výlovu rýb v Períne k radám a receptu, o ktorom zrejme ani netušíte
Zdroj: Július Dubravay

Zdeněk Troška - Nebe v hubě. Jaroslav Žídek - Nebíčko v papuľke. Petr Novotný - Ham a mňam. V každej z týchto kníh nájdete aj recepty od porybného Mateja Grentzera.

No a konečne sme pri receptoch. Ochutnať ich môžete v čárde, ktorá k rybníkom patrí, ale návody na ich prípravu sú také jednoduché, že ich zvládnete aj sami. Čo by ste povedali na rybu podávanú s kapustou a knedľou? A čo na rybací segedínsky guláš? Šialené kombinácie? Fajn, a čo treskový šalát z kapra? Rybacie fašírky? Priveľa fantázie? Čudovali by ste sa už len nad tým, koľko druhov halászlé, čiže „rybárovej polievky“ existuje. Maďari tvrdia, že ak neštípe, je nanič, inde do nej pridávajú smotanu, niekomu chutí čistý rybací vývar s fliačkami.

Starí Maďari by však volili kotlík nad ohňom pri vode. Očistili by rybu, dali by ju variť, pridali by papriku, cibuľu, paradajky, samozrejme, maďarskú mletú papriku, bez tej to nejde, a to celé by varili asi pol druha hodiny. Potom by pridali rybie filety a polievku dovarili. Nakoniec by ju prepasírovali na sitku a dali ešte na päť minút povariť. Prípadne by do nej pridali čisté kusy rybaciny, bez kostí.

Áno, kapor bez kostí. Ak neveríte, pozrite si video na našej internetovej stránke, netrvá viac ako dve minúty, kým sa všetkých kostí zbavíte. Ale to už sme pri receptoch. A čo ryby, ktoré v novembri vylovili v Períne? Kým sa dostanú na vianočný trh, zostávajú v špeciálnych menších nádržiach. Bez kŕmenia, je zima, hibernujú. Aj ony čakajú na Vianoce. Len sa asi na ne menej tešia.