Tip na článok
Katarína Janečková-Walshe (29)

Vychádzajúce hviezdy: Ich diela zatiaľ kúpite lacno

Týchto slovenských výtvarníkov by ste si rozhodne mali zapamätať. A najlepšie aj kúpiť - kým nestoja celý majetok.

Slováci sú konzervatívni a pre zberateľov výtvarného umenia to platí obzvlášť. Už roky sa najviac kupuje Benka, Bazovský, Fulla či galandovci. No čoraz viac sa do aukčných siení prebojúvajú mladí umelci. Ich diela majú šmrnc a nepopierateľné kvality, mnohí prerazili už aj v zahraničí a ich cena úmerne stúpa. Toto sú niektorí z nich.

Oľga Paštéková (34)

Rodáčka zo slovenskej metropoly vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesora Ivana Csudaia (tento rok bol jedným z nominovaných na „slovenské nobelovky“ - Krištáľové krídlo) a neskôr aj vo viedenskej Akademie der bildenden Künste. Okrem Slovenska vystavovala v Česku, v Rakúsku i v Belgicku. Jej obľúbenou témou sú zvieratá. Jej obrazy sú tajomné a mystické a trochu pochmúrne. „Tak to cítim… Možno to pramení aj z môjho biorytmu, ožívam v noci, som tak trochu nočný motýľ a taká je prevažná väčšina mojich vecí. Nachádzam inšpiráciu v atmosfére noci, v kontrapunkte civilizácie a sveta zvierat, ako sú vlky, medvede a havrany. Vytváram si osobnú mytológiu a objavujú sa v tom aj symboly života, smrti, transformácie,“ vysvetľuje Oľga.

Oľga Paštéková (34)
Oľga Paštéková (34)
RICHIE STUDIO

Teda má rada horory? „Milujem mýty, legendy i rozprávky a sledujem, ako sa vyvíjajú od čias, keď som bola malá. Od Janka Hraška k Frodovi z Pána prsteňov. Aj ľudové ‚drasťáky‘ Pavla Dobšinského majú stále grády. Inak, ktosi povedal, že mýty môže rozprávať len ten, kto má vlastný mýtus. Dúfam, že čosi také v sebe mám…“

Myslí si o sebe, že sa jej podarilo preraziť? „Ja to až tak nesledujem,“ smeje sa. „A neviem, čo to vlastne znamená. Možno, že moje obrazy sú známe, a robievajú so mnou rozhovor, ako teraz vy,“ vraví.

Oľga Paštéková: Rotkäppchen X.
Oľga Paštéková: Rotkäppchen X.
Richard Kucera Guzman

Okrem maľovania učí na strednej umeleckej škole. Je to preto, že u nás sa nedá umením uživiť? „Na začiatku to veru bolo tak. Na výške vás stále tlačia termíny, prieskumy a ste nútený makať, pri diplomovke aj po nociach. Potom príde ‚sloboda‘ a nie je ľahké nájsť svoj systém a spojiť zárobkovú činnosť s vlastnou tvorbou, keď­že ten trh je tu naozaj malý,“ hovorí. „Tak som si vybrala zamestnanie, ktoré príliš nesype, ale je to o umení a dáva mi čas aj na vlastnú prácu. Ak by som drela v nejakej reklamke, asi by som vypadla z kolobehu tvorby, a to je pre mňa nepredstaviteľné. Učím už desať rokov na strednej umeleckej škole a baví ma to! Kontakt s mladými je prínosom aj pre mňa. Človek musí byť v kondícii, je nutné mať prehľad, dokázať s nimi diskutovať a byť stále pár krokov pred nimi.“

Oľga Paštéková: Bloody Moon IV.
Oľga Paštéková: Bloody Moon IV.
RICHIE STUDIO

Oľga Paštéková nie je len úspešná maliarka a pedagogička. Robí aj VJ-ing, teda akýsi „filmový“ sprievod DJ-om. „Zaujímala ma možnosť preniesť do hudby moje vizuálne pocity. Pri maľovaní si vždy púšťam hudbu a výtvarný prejav má istý rytmus, podobne ako muzika,“ hovorí. „Program, ktorý používam, umožňuje vytvoriť sekvenciu rôznych záberov a čerpať aj materiály z vlastnej kamery alebo mobilu. Roky som spolupracovala s Grape festivalom, kde som bola VJ manažér­ka na jednom zo stageov. Tam to bola sila. Dnes už VJ-ing robím iba výnimočne.“

Oľga je presvedčená, že mladí umelci majú šancu presadiť sa. „Len treba vytrvať. Dnes je veľa galérií a projektov, súťaží, možností podpory...“ Mimochodom, najnovšie práce Oľgy Paštékovej môžete vidieť už v apríli v Galérii mesta Bratislavy.

Katarína Janečková-Walshe (29)

Robila thajský box, vo wakeboardingu sa stala majsterkou sveta, napokon zakotvila pri umení. Katarína Janečková-Walshe je ďalšia rodáčka z Bratislavy a ďalšia študentka Ivana Csudaia - veď aj priznáva, že od neho „prevzala“ do svojich malieb motív medveďa (Csudai je známy svojimi „macíkmi“). Často maľuje ženy, no nie sú to žiadne „slabejky“ a neviniatka. Je veľkou kamoškou Andreja Dúbravského, s ktorým sa raz odfotila na plagát na svoju výstavu. Boli na ňom takmer nahí a jej otec - dnes, žiaľ, už nebohý - vraj preto odmietol ísť na vernisáž.

Katarína Janečková-Walshe (29)
Katarína Janečková-Walshe (29)
Archív K.J.W.

Čo pre ňu znamená preraziť? „No, to je otázne aj pre mňa, keďže sa to stále mení,“ vraví. „Napríklad snívam, že ma osloví tá a tá galéria. Zrazu sa to stane a už zabudnem, že mi to ešte pred rokom stačilo, a chcem, viac,“ smeje sa sympatická maliarka, ktorá už dlhší čas žije striedavo v Texase (tam trávi väčšinu času, s manželom si postavili dom na pilieroch) a v New Yorku. „Myslím, že je dobré mať hnací motor, na druhej strane už viem, že všetko má svoj timing. Ak chcem, aby ma oslovila vysnívaná galéria, je dôležité, aby sa to stalo vtedy, keď som na to pripravená - psychicky aj tvorbou.“

Na to, že je umelkyňa, sa jej vraj celkom darí. Vie si zaplatiť farby, strechu nad hlavou aj cestovanie. Za veľký luxus považuje, že nemusí mať „bočný biznis“, ktorý by ju oberal o čas na maľovanie. „Za to som veľmi vďačná, lebo kopa aj úspešnejších umelcov v New Yorku taký biznis mať musí,“ vraví, no jedným dychom dodáva, že úplne spokojná nie je. „Neviem, asi všetci umelci majú taký nepokoj v duši, že by furt niečo vymýšľali,“ smeje sa.

Kedysi vraj do vkusu publika trafila - no náhodne. Prispôsobovať sa mu však nechce. „Je mi jasné, že keby som sa držala línie sexi, jednoduché a farebné, zarábala by som viac. Ale to mi za to nestojí. Aby som bola úprimná, mám manžela neumelca, so stabilnou prácou, ktorý by mi určite na farby prispel, ak by som to potrebovala. To mi určite dopomáha k pocitu voľnosti. A som za to vďačná.“

Katarína Janečková-Walshe (29)
Katarína Janečková-Walshe (29)
Archív K.J.W.

Úspech v New Yorku je podľa nej akoby v moci nejakej vyššej sily, ktorá zariadi, že stretnete toho správneho človeka v správnom čase. „A na takéto veci je dôležité fyzicky tam byť, žiť, zoznamovať sa, tvoriť, chodiť na vernisáže a kráčať tej sile naproti,“ hovorí Katarína. „Pre mňa je v tomto vzorom maliarka Georgia O’Keeffová, ktorá žila a tvorila v Novom Mexiku, v prekrásnej púštnej krajine uprostred ničoho, a pred pár rokmi nastavila rekord za najdrahšie vydraženú ženskú umelkyňu na svete.“ My dodávame, že išlo o obraz Jimson Weed/White Flower No. 1, ktorý sa predal za 44,4 milióna dolárov.

Na čom Katarína Janečková-Walshe pracuje? „Momentálne mám toho trošku veľa, až je to kontraproduktívne, lebo neviem, čo skôr,“ vraví. „V lete mám samostatnú výstavu v Ríme, skupinovú výstavu v Dubline, zopár veľtrhov a projektov a zároveň by som rada v Texase spustila maliarsku rezidenciu pre ostatných umelcov. Keďže mám veľký ateliér, rada sa oň podelím. Popravde, nemám tu žiadnych kamarátov umelcov, takže musím ich sem nejako nalákať!“smeje sa a tajnostkársky dodáva: „No a čerešnička na torte - čakám bábätko, tak už plánujem, ako ho budem nosiť na chrbte, keď budem maľovať!“

Andrej Dúbravský (30)

Prezývali ho „maliar zajacov“ - postavám na svojich obrazoch totiž s obľubou maľoval zajačie uši. Pochádza z Bratislavy a ak sa vám jeho prie­zvisko zdá povedomé, nemýlite sa, jeho otcom je skutočne moderátor TA3 Jozef Dúb­ravský. Andrej však rozhodne nepotreboval otca, aby sa o ňom hovorilo. Tento talentovaný absolvent Vysokej školy výtvarných umení - bol tiež žiakom Ivana Csudaia, neskôr pokračoval u Daniela Fischera - patrí už niekoľko rokov medzi najvyhľadávanejších a najdrahších slovenských maliarov. Hoci jeho kvality sú nesporné, určite majú na tom svoj podiel kontroverzie, ktoré jeho odvážne diela vyvolávajú. „Či som prerazil? Nemám čas premýšľať nad prerazením. Premýšľam nad tým, ako dokončiť ďalší obraz alebo čo budem obedovať. A v tom možno spočíva to prerazenie - v slobode,“ hovorí Andrej, ktorého už štyri roky zastupuje uznávaná berlínska galéria, čo zvyšuje renomé aj ceny jeho diel.

Andrej Dúbravský
Andrej Dúbravský
Andrej Dúbravský

Prispôsobovať sa vkusu publika nemieni. „Naučil som sa, že je veľmi ťažké a vlastne zbytočné odhadovať ho. Viem, čo by som maľoval, keby som sa chcel zapáčiť česko-slovenským oligarchom, kamarátom umelcom a teoretikom či Američanom…, ale nemá zmysel rozmýšľať nad tým. Niektoré obrazy sa všetkým páčia, ale nikdy sa nepredajú, iné sa predajú hneď a nepáčia sa takmer nikomu, ďalšie sa páčia všetkým aj sa okamžite predajú - tie mám najradšej!“ smeje sa Andrej, ktorý je doslova kozmpolita. „Na jar a na jeseň žijem v New Yorku alebo v Berlíne, v lete na dedine, v Rastislaviciach, kde som v roku 2015 kúpil dom. Mám tam svoje sliepky a záhradu - a milujem to.“ Na otázku, či je podľa neho ťažšie uspieť v New Yorku, alebo v Bratislave, má jasnú odpoveď. „V Bratislave je nulová šanca, že by na vás sadlo šťastie, kým New York je mesto, kde sa dejú šťastné náhody. Aj svojho berlínskeho galeristu som našiel tam.“

Vo výtvarnom umení viac než inde platí klišé, že umelci sa zhodnotia až po smrti. „No, myslím, že keby som dnes umrel, moje dielo by sa skôr znehodnotilo, než zhodnotilo,“ vraví Andrej a šibalsky dodáva: „Ale nejaké moje diela sú už v Slovenskej národnej galérii, tak azda mi tam zaručia trochu tej nesmrteľnosti!“

Jeho diela môžete najbližšie uvidieť, ak si v apríli odskočíte do Kolína nad Rýnom - na veľtrh umenia Art Cologne.

Andrej Dúbravský
Andrej Dúbravský
Archív A.D.

Lucia Dovičáková (36)

Baví sa na tom, že som ju zaradila medzi mladých umelcov, vraj je skôr už stredná generácia. Medzi milovníkmi umenia sa preslávila obrazmi so ženskou tematikou - ich zdanlivo banálne scenérie majú po pozornejšom pohľade prekvapivú pointu. Ako prerazila? Ako sama hovorí, „mala som to šťastie, že som bola v prvej silnej vlne Košickej fakulty umení a ľudia od fachu o nás vedeli a kurátori nás časom sami oslovovali“. Hoci naozaj dariť sa jej začalo až po škole, dlho ju vraj do výstavných projektov neoslovovali s odôvodnením, že sa „nehodí do konceptu“. Mrzelo ju to, dokonca chvíľu rozmýšľala, či sa bude umeniu venovať. Na rok odišla do zahraničia pracovať do fast foodu. „Tam som si však uvedomila, že bez umenia neviem žiť, a vrátila som sa,“ priznáva. Zaujímavé je, že Lucia sa istý čas venovala aj dizajnu počítačových hier! „Osem rokov a istý čas ešte zákazkovo. Ale s umením sa to nedá porovnať, chýbala mi sloboda, musela som akceptovať predstavy vedenia, aj keď som mala iný názor.“

Lucia Dovičáková (36)
Lucia Dovičáková (36)
VIKI KOLLEROVÁ

Na otázku, či sa jej darí uživiť umením, odpovedá: „Ako kedy, momentálne ma živí. Aj celé obdobie, keď som bola so synom doma, ma živilo, ale predminulý rok som napríklad nepredala takmer nič. Keď človek platí hypotéku, je lepšie mať aj nejaký stály príjem, lebo záujem o obrazy je nevyspytateľný. O moje obrazy pomerne dlho záujem nebol, prvý obraz som predala tri roky po škole - za maličkú sumu, samozrejme.“ Lucia vraví, že jej diela zbierajú ľudia, ktorí o svete uvažujú podobne ako ona, neberú to ako čistú investíciu, čo ju teší, lebo „milujem niektoré svoje práce, akoby boli živé, a keď viem, že nového majiteľa tešia, ľahšie sa ich vzdávam“.

Trochu aj v súvislosti s kampaňou #metoo sa debatovalo o tom, ženy v umení ťahajú za kratší koniec. Horšie sa kupujú, lebo zberatelia sa obávajú, že keď budú mať deti, vykašlú sa na maľovanie. Čo si o tom myslí Lucia? „Podľa mojich skúseností je to, bohužiaľ, pravda, ale myslím si, že už sa to láme. Dvakrát som sa stretla s tým, že mi zberatelia priamo povedali, že ženy nezbierajú - jeden však dodal, že v mojom prípade urobí výnimku,“ vraví. „Mňa, paradoxne, materstvo ešte viac nakoplo do tvorby - niežeby som mala viac času, ale viac potrebujem svoj vlastný svet. Už nepochybujem,“ hovorí, no dodáva, že diela žien maliarok sa skutočne predávajú za nižšie ceny, a to aj v prípade, že vystavujú viac ako ich mužskí kolegovia.

Lucia Dovičáková: Večera.
Lucia Dovičáková: Večera.
Archív L.D.

Lucia prezrádza, že teraz sa umeniu venuje popri doktorandskom štúdiu. Je v prvom ročníku a vraj ju to zatiaľ veľmi baví. No a popri tom maľuje a kreslí. „Teraz ma po dlhšom čase zas chytila kresba ceruzkou, zároveň skúšam olej a pokračujem v obľúbenom akvareli. Najbližšiu výstavu mám naplánovanú v Banskej Štiavnici v galérii Schemnitz s Matúšom Lányim, čo je dosť nečakané spojenie, ktoré navrhol kurátor Juraj Čarný. Som zvedavá, ako to dopadne.“

Matej Fabian (38)

Rodák z Banskej Bystrice študoval na bratislavskej VŠVU - tiež u Ivana Csudaia, neskôr na škole pokračoval aj ako doktorand u Stana Bubána. Venuje sa maľbe, soche, objektu a kresbe, vystavuje na Slovensku aj v zahraničí. Jeho diela sú... plné hľadania, ak chcete. Aspoň tak to tvrdí jedna z najskúsenejších slovenských licitátoriek Nina Gažovičová zo Sogy. A sú tiež divoké a temné - lebky, netopiere, krysy - „áno, v podstate som metalista“, pripúšťa chlapík, ktorý má na Facebooku - aké skvelé! - fotku Sandokana. (Keď sme spolu komunikovali, bol na koncerte Laibachu.) Dúfam, že ma za to neprekľaje, ale mne sa jeho diela vidia aj nesmierne vtipné a zábavné. Napríklad jeho úžasní Ghost Riders, lyžiari kostlivci.

Matej Fabian (38)
Matej Fabian (38)
Facebook

Podobne ako Lucia Dovičáková Matej sa na zaradení medzi mladých umelcov smeje. „Diskutabilná je aj otázka prerazenia, lebo neviem, kam vlastne treba v našich podmienkach preraziť. Slovenská scéna je malá a od toho sa odvíjajú ďalšie atribúty ako trh, súkromné či štátne galérie a podobne. Ak teda pod pojmom preraziť znamenánejakým spôsobom preraziť na scéne, tak áno, na scéne som nejakým spôsobom prítomný. Ale pojem prerazenia by sa skôr mohol týkať zahraničia, a tam som teda zatiaľ neprerazil,“ smeje sa. Každopádne, uživiť umením sa mu „nejakým spôsobom darí, ale všetko je relatívne“. „Spôsobov prežitia je niekoľko - niekto učí, niekto sa živí inak a maľuje, keď sa dá. Pre mňa je dôležité maľovať alebo nejakým spôsobom pracovať skoro až na dennej báze,“ hovorí. Čo sa týka triafania do vkusu publika, to neskúšal, ale vie vraj odhadnúť, čo asi publikum chce. „Druhá vec je, že sa tým neriadim!“ smeje sa. „Ja mám totiž takú teóriu, že umenie - oň vlastne ide - sa skrýva v detailoch, odbočkách a momentoch, ktoré sú skryté a človek na ne alebo na ich kvalitu príde až neskôr.“

V otázke presadenia umelcov na Slovensku má jasno. „Dá sa to! Totálne áno. Pomáhajú tomu sociálne siete a iné možnosti distribúcie diel. Kde je však napísané, že sa treba orientovať na domáci trh a scénu?“ Nepodceňuje ani slovenských zberateľov. „Možno sú tradicionalisti, ale mnohí majú dobré oko. Ja mám z času na čas stálejších zberateľov. Ale v podstate sa to dosť mení... ako moja tvorba.“ Matej Fabian momentálne pracuje na sérii menších punkovo šitých obrazov a prekladá ich sériou architektúr. Najbližšie výstavy pripravuje až na jeseň v Česku a v Nástupišti 1-12 v Topoľčanoch.

VIDEO Plus 7 Dní