Tip na článok
Odsúdili tu Jánošíka?: Podľa poľských legiend sa tak stalo práve na hrade Nedeca.

Jedinečná vodná autostráda: Slovenskom preteká iba na sedemnástich kilometroch

Dunajec preteká Slovenskom iba na sedemnástich kilometroch, a to je celý čas hranicou.

Galéria k článku (8 fotografií )
Raj suvenírov: Pri hradoch nájdete všetko, drevené valašky s cifrovaným kovaním nevynímajúc.
Ako Bojnice: Nedeca sa zachovala takmer neporušená.
Hrad Czorsztyn: Hraničná pevnosť v Poľsku, ktorú od uhorského hradu Nedeca delil Dunajec.

Aj orol sa môže premeniť na kačku, a nielen v rozprávkach. Predstavte si hrad, ktorý sa týči na brale vo výške 75 metrov a zrazu ako kačica sedí na vode. Z orlieho hniezda sa stane romantický vodný hrad. Hlúposť? Nie, stačí sa vybrať pár kilometrov za našu severnú hranicu do dedinky Niedzica, ktorá vlastne nie je Niedzica, ale Nedeca, lebo aj keď je dnes v Poľsku, bola slovenská. Ako hovoria miestni Slováci, Beneš ich vymenil za uhlie. Zmizol aj Dunajec, ktorý sa ako dravá rieka valil popod hrad a kedysi dávno tvoril hranicu medzi Uhorskom a poľským kráľovstvom. Z jednej strany hrad Nedeca, z druhej ruiny hradu Czorsztyn a medzi nimi priehrada s hĺbkou päťdesiat metrov. Nuž a aby to bolo ešte zamotanejšie, hradu Nedeca v minulosti hovorili Dunajec. Čiže rovnako ako rieke, ktorá dnes na celých sedemnástich kilometroch, čo preteká naším územím, tvorí hranicu Slovenska a Poľska.

Z hraníc do priehrady

Trochu to pripomína niekdajšie oslavy Prvého mája. Všade davy, stovky ľudí, ktorí sa premávajú po hrádzi priehrady vysokej 56 metrov a každý sa usiluje odfotografovať na trojrozmernom obraze namaľovanom na jej dlažbe. To, čo oko nevidí, sa na fotografii zmení na strašidelné prepadlisko, rúcajúce sa múry a pád do vodných hlbín. Lenže tu človek asi nikdy nie je sám a kým sa jeden chce prepadnúť, ostatní mu zavadzajú. Zahynúť sám je jednoducho luxus, poľské poňatie turistiky je iné ako naše. Kto práve nie je na hrádzi, určite čaká na lístky na hrad, plaví sa po priehrade, občerstvuje sa v niektorom z reštauračných zariadení alebo fotografuje ako divý v parku miniatúr. Prípadne môže nakupovať suveníry, ktorých je tu požehnane, vrátane povestných drevených valašiek s kovanými a hojne zdobenými rúčkami. Úplne iný pohľad než na sútok Bieleho a Čierneho Dunajca pri Novom Targu, kde nie je - nikto. Čo by tam robil?! Kúsok od mosta sa zlievajú dve riečky. Priehrada s dvoma hradmi je oveľa zaujímavejšia. Poliaci ju začali stavať v 80. rokoch minulého storočia a v deväťdesiatych spustili elektráreň. Tak sa z orlieho hniezda stal vodný hrad, takže jednu záhadu máme za sebou, ale ako sa na ňom ocitol Juraj Jánošík, ktorého tu vraj väznili a odsúdili, to sa asi nedozvieme. Hlásia sa k nemu aj Poliaci.

K Michalovi Dočolomanskému menej a tak ako pri sútoku dvoch Dunajcov pri Novom Targu, ani pri jeho pamätnej doske na bývalej škole v Nedeci niet nikoho. „V tomto dome sa narodil významný slovenský herec... Matica slovenská, 2010.“ Jeho otec Rudolf najskôr pôsobil ako učiteľ v rumunskom Sedmohradsku, kde sa oženil s Rumunkou Floriannou, s ktorou mal desať detí. V roku 1942 sa presťahovali do Nedece a v tom istom roku sa im tu narodil syn Michal. V tom čase Nedeca patrila Slovenskej republike. A sme pri Benešovi a pri tom, ako Slovákov vymenil za uhlie.

Niedzica je Nedeca, Kacwin je Kac­vín, Nowa Biała je Nová Belá. „Sedieť na hranici nikdy nie je dobré,“ spomínala nám svojho času Katarína Molitorisová. „Moji rodičia sa narodili v Uhorsku, vedeli po maďarsky, ale modlili sa po slovensky. Všetci sa tu vtedy hlásili k slovenskej národnosti, za čo ich stihla poľská protiveň.“ V júli 1920 získala Československá republika z Těšínska 1 269 štvorcových kilometrov s 285-tisíc obyvateľmi, uhoľnými baňami a Slovensko prišlo o 548 štvorcových kilometrov približne s 25 tisíckami obyvateľov. Cez vojnu hornú Oravu a Spiš znova pričlenili k Slovensku a po vojne sa opäť vrátili do Poľska.

Jánošíkov skok: Najužšie miesto Dunajca v Pieninskom národnom parku.
Jánošíkov skok: Najužšie miesto Dunajca v Pieninskom národnom parku.
Július Dubravay

Z priehrady na hranicu

Dnes je hranica len slovo. „Koľko kožuchov veziete? Koľko pálenky?“ to sa vás v Lysej nad Dunajcom už neopýta nikto. „Kúpanie zakázané, na brehoch pohraničníci so samopalmi. Pltníci chodili aj vtedy, ale nesmeli zastať a ni­kto nesmel zísť z plte,“ spomína Jozef Benko zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Aj na to, ako Slováci po otvorení hraníc vláčili z Poľska cukor, mäso a klobásy a Poliaci od nás alkohol. Hranica je búda na búde, kde sa dá dobre nakúpiť, len už nemá kto kupovať. Odkedy máme euro, sme pre našich severných susedov drahí. A Dunajec? Ten sa zmenil na vodnú autostrádu.

„Rieku nevyužívame ani na energetické účely, ani na zavlažovanie. Slúži najmä na rekreáciu,“ dodáva Jozef Benko. Poliaci so svojimi plťami na ich strane, my na našej. „Prevádzkovatelia musia mať licenciu, a tak vieme, že v Poľsku ich je vyše dvesto a u nás okolo osemdesiat.“ Aj keď musíte všetko deliť dvomi, lebo na každej plti musia byť dvaja školení pltníci, stále je to vyše stovky plavidiel, ktoré sa rútia dole Dunajcom. Rozmohol sa aj rafting. „K tomu sa my nevyjadrujeme, iba ak chcú dačo postaviť na brehu.“ Pripočítajme kajaky a rôzne gumené čudá, kúpajúcich sa Poliakov a obraz je dokonalý. „Plte sa nezrážajú, ale musia dávať pozor na rafty. Darmo je zákaz pitia na plavidlách, mnohí ho nedodržiavajú. A tak sa nám tu pred rokom utopil jeden pltník a nedávno, keď boli povodne vo Vysokých Tatrách, naši aj poľskí záchranári mali čo robiť, aby vytiahli z vody Čechov, ktorí zákaz plaviť sa po rieke nerešpektovali,“ dodáva Jozef Benko. Pochváli aj priehradu v Poľsku, vraj nebyť jej, pri povodniach v Javorovej doline, Bielovodskej doline a Osturni v júli 2018 by sme to mali na Dunajci oveľa horšie. „Zachytáva povodňové aj prívalové vlny a tento rok bola plná na maximum. Na druhej strane, odkedy priehrada funguje, Dunajec v zime nezamŕza.“

Človek si spomenie na čiernobiele fotografie z hradu Czorsztyn, na dámy v róbach na pltiach, na pánov v oblekoch. „To bolo panstvo, chudobní sa na nich neprevážali hore-dole,“ dodá. Ak, potom na nich splavovali drevo a iba chlapi. „Aj som chcela ísť za pltníčku, ale povedali mi, že to nie je nič pre ženy. Že tam sa namakajú aj chlapi,“ rozpráva nám Barbora Švecová v Prístavisku Spišská Stará Ves. Poklope po jednom článku plte a povie, že má okolo sto kilogramov. Za pravdu jej dáme v Lesnici, kde je výstupisko pre turistov, ktorí nasadli na naše plte a preplavili sa asi najkrajším kúskom Pienin - prielomom Dunajca. Panstvo vstalo, plné dojmov sa pobralo za občerstvením a mladí chalani vyťahujú plte z vody a nakladajú ich na autá. Tá scéna pripomína obraz slávneho ruského maliara Repina Burlaci na Volge. Aj keď Volga je od Dunajca naozaj veľmi ďaleko.

Rybníky: V okolí Dunajca ich je na Slovensku hneď niekoľko a všade vládne svätý pokoj.
Rybníky: V okolí Dunajca ich je na Slovensku hneď niekoľko a všade vládne svätý pokoj.
Július Dubravay

Jánošík, Cyprián a pokoj pri rybníkoch

„Okrem pltí najviac letí rafting s inštruktorom,“ hovorí Drahomír Kuc, majiteľ požičovne bicyklov, raftov a kanoe. „Prišlo to k nám z Česka. Robím tu už osemnásť rokov, a tak viem, že na dlhé splavy chodievali spočiatku iba Česi. Môžete si totiž vybrať - dve hodiny, národný park, prielom Dunajca, ale aj troj- či štvordňový splav, ktorý sa skončí až v Nowom Sączi. Rieka má dávno svoje zázemie, kempy, obchody, turistické centrá. Väčšina návštevníkov má aj tak záujem len o to najkrajšie a najkratšie zároveň, o splav prielomom.“ Mimochodom, pohraničiarov nahradili ochranári, ak sa plavíte cez národný park, nesmiete zastať. A tak je lepšie prenajať si bicykel a pozrieť sa na Jánošíkov skok z brehu. Najužšie miesto Dunajca medzi skalami. Juraj ho vraj rád preskakoval, ale to môže byť asi taká pravda ako to, že ho súdili na hrade Nedeca. Dnes tu nájdete novodobých Jánošíkov, ktorí s fotoaparátmi strieh­nu na plte. V tomto najužšom mieste nafotia ľudí a tí si na výstupisku môžu fotografie kúpiť.

Výstup na Tri koruny, návšteva gotického kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore. Neskúšajte to, čo lietajúci mních Cyprián, zostala po ňom iba skalná veža, nazývaná Mních. Anjel uvidel jeho obraz až na Morskom oku v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom. Napokon, ani by sa vám to nepodarilo, lebo za výhľad z poľskej strany z Troch korún na kláštor sa platí. Za horúcich letných dní sa možno nezmestíte ani do kláštora, aby ste si kúpili čaj lietajúceho Cypriána. Legiend sa k nemu viaže toľko, že toľko tu nie je ani turistov, a to už je naozaj čo povedať!

Ak chcete svätý pokoj, choďte inde. Kam? Napríklad k rybníkom. Jeden je hneď pri Spišskej Starej Vsi, ďalší pri Červenom Kláštore a ak vás zaujíma predovšetkým Dunajec, potom navštívte ten tretí, v obci Majere, ktorý vodu berie z Dunajca aj ju doň vracia. Alebo zájdite k potoku Riečka a uvidíte celé Zamagurie. Pokoj nájdete aj na salaši Milana Pichnarčíka, kde vás však najskôr nenávistne privíta slovenský čuvač Tokaj. Nepýtajte sa majiteľa, či cenami za ovčí syr môže konkurovať Poliakom, lebo dostanete protiotázky - A ste si istý, že tie ovčie syry sú ich? A ovčie? Milan Pichnarčík sa dá rozprávať aj o Michalovi Dočolomanskom, aj o babke, ktorá ich v Poľsku vítala čistou slovenčinou, ktorú sa učila v škole, ale aj o tom, že história je história, že dnes sú Slováci Slováci a Poliaci Poliaci. „Tu neďaleko salaša mali role Poliaci, ktoré im zostali za novými hranicami. Aj za socializmu mali špeciálne povolenia, aby si ich k nám mohli chodiť obrábať. Ale to všetko je už minulosť. Svet sa zmenil.“

Nový svet

A tak sa dnes v Zamagurí pohybujete po tomto novom svete, čudujete sa, aký je pestrý a koho všetkého tu môžete stretnúť. Židov z Izraela, ktorých sem prilákal rafting, Litovčanov i Lotyšov, Poliakov i Slovákov, dokonca aj tých amerických, a to hneď celú skupinu starčekov a stareniek s nápismi Americký Slovák na tričkách, aby si zaspomínali na svoju bývalú vlasť. Je to svet Goralov, ale ich klobúčiky s mušličkami sa mihajú najmä v turistických strediskách a sú skôr spomienkou na tradície než súčasnou pýchou. Veď už ani kone tu nemá kto pašovať, hoci na ich tradičné stretnutia chodieva päť- až sedemtisíc ľudí. Len Dunajec sa nezmenil. Nezamŕza, ale ďalej si razí cestu Pieninským národným parkom. Smerom do Nowého Sączu, kde priberie našu rieku Poprad, a potom k Visle, aby sa spolu s jej vodami pobral k Baltskému moru.

VIDEO Plus 7 Dní