Tip na článok
Ako sekt: Cider ponúkajú aj v elegantných fľašiach s korkom.

Kedysi bol lacnou náhradou za sekt. Dnes je hitom trendsetterov

Nápoj z kvasených jabĺk s nízkou hladinou alkoholu pijú ľudia možno už päťtisíc rokov.

Galéria k článku (3 fotografie )
Zo cidrového údolia: Etiketa cideru z bývalého kláštora.
Jablkové sady: Údolie du Val-Dieu je nimi preslávené. Vedú cez ne turistické chodníky a cyklocesty.
Kláštorný pivovar: Pivo a cider tu varili aj mnísi. V stredoveku bolo pivo najzdravším nápojom. Voda mohla byť kontaminovaná. Pivo okrem zahasenia smädu dodalo telu vitamíny a minerály. A ľudia mali hneď veselší deň.

Nasvete je desaťtisíc odrôd jabĺk. Sedemtisícpäťsto ľudstvo pestuje. Na výrobu dobrého cideru treba skombinovať dvanásť odrôd. Aspoň podľa Jeana-Pierra Stassena. Jeho rodina vyrába tento nápoj v belgickom Aubeli už viac ako stotridsať rokov.

Namiesto sektu

Názov cider pochádza pravdepodobne z hebrejského slova označujúceho silný nápoj. Rimania ho rozšírili po Európe, Arabi ho priniesli do Španielska. V 16. storočí bol vraj cider vo Francúzsku populárnejší ako víno.

Istej jesene koncom 19. storočia si León Stassen povedal, že zo svojej ohromnej úrody jabĺk skúsi vykvasiť vlastný cider. Neplánoval sa tým živiť, bol to obyčajný poľnohospodár a venoval sa aj predaju poľnohospodárskych strojov. Kdesi však počul práve to, že cider je vo Francúzsku veľmi populárny. A Aubel, dedina jablkových sadov v regióne Liège, je kúsok od francúzskych hraníc.

Jabĺčka: Stassenovci miešajú na cider niekoľko odrôd, aby využili najlepšie vlastnosti každej z nich.
Jabĺčka: Stassenovci miešajú na cider niekoľko odrôd, aby využili najlepšie vlastnosti každej z nich.
Jana Čavojská

Jablkám a cideru sa u Leóna tak darilo, že postupne zvyšoval produkciu. V roku 1895 prvýkrát zaplatil z vyrobeného alkoholu dane. Postupne zarobil a v centre dediny postavil vlastnú fabriku. Bola to odvážna investícia. Koncom tridsiatych rokov, v neistých časoch, nikto netušil, či napätá politická situácia v Európe nevyústi do vojny. Obchody však išli. Ciderom zásoboval krčmy, hotely a kaviarne.

Skutočný cveng si však jeho nápoj získal až vtedy, keď v Aubeli oslavovali oslobodenie. Práve sa skončila 2. svetová vojna, lenže sektu nebolo. León načapoval svoj cider do sklenených fliaš a zazátkoval ich korkom - ako skutočné šampanské.

Obľúbili si ho vraj aj americkí vojaci. A ľudia v regióne jablčným nápojom ešte dlho nahrádzali sekt, ktorého bolo po vojne málo. Mimochodom, aj cideru bolo málo. V Normandii zdevastovali počas vojny jablkové sady a vláda ani hospodári nemali peniaze na to, aby investovali do nových.

Pridali broskyňový likér

Jean-Pierre Stassen pracuje v rodinnej firme od roku 1979. Jeho brat Phillippe tiež. Jean-Pierre je dnes prezidentom Európskej asociácie výrobcov cideru.

Tento tradičný nápoj síce nemá kolísku v Aubeli, no práve tu, u Stassenovcov, sa zrodil nápad kombinovať cider s ovocnými príchuťami. Dovtedy sa vyrábal len čistý. Suchý, sladký, polosladký. Stassenovci doň v roku 1987 pridali broskyňový likér. Nový nápoj predstavili na potravinárskom veľtrhu v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Ľudia sa za ním išli potrhať.

Dnes sa cider kombinuje s mnohými druhmi ovocia, vyrába sa vo verzii nealko aj s objemom alkoholu od 1,2 do 8,5 percenta. Postupne sa z neho stáva najpopulárnejší nízkoalkoholický nápoj - hlavne medzi mladými. Stassenovci neprestávajú experimentovať. Dvanásť zamestnancov ich firmy má na starosti inovácie. Pracovnou náplňou jedného z nich je iba hľadať nové odrody jabĺk, ktoré by Stassenovci mohli pridať do cideru. V centre inovácií namiešajú okolo päťdesiat nových druhov cideru ročne. Samozrejme, len zopár sa ich naozaj dostane na trh.

Mimochodom, starý pán León Stassen II. má dnes 93 rokov. Aj keď rodinnú firmu už nevedie, stále sa motá okolo jabloní a cideru. „Každý týždeň spolu ochutnávame cider a diskutujeme o tom, čo by sme ešte mohli vylepšiť,“ prezrádza Jean-Pierre.

Je to celá veda

Po nekonečných jablkových sadoch Aubelu sa dá voziť na konskom povoze. O jablone je parádne postarané. Stassenovci na rozdiel od mnohých producentov pestujú väčšinu jabĺk na cider sami. Je to vraj celá veda.

Zo cidrového údolia: Etiketa cideru z bývalého kláštora.
Zo cidrového údolia: Etiketa cideru z bývalého kláštora.
Jana Čavojská

„Potrebujeme veľa rôznych odrôd. Dobrý cider totiž neurobíte len z jednej odrody. Potrebujeme jablká dobrej kvality viacerých odrôd,“ vysvetľuje Jean-Pierre. „Každá odroda dodáva cideru dôležitú zložku jeho chuti. Miešame teda jablká rôznych odrôd. Práve v tom spočíva umenie výroby cideru - vybrať dobrú skladbu odrôd. Niektoré dodávajú čerstvosť, iné sladkosť, ďalšie taníny.“

Cider, sirup, pivo aj syry: Jablko má vraj 165 miliónov rokov. Dokázateľne pochádza z územia dnešného Kazachstanu. Veď aj názov jeho hlavného mesta Alma-Ata znamená otec jabĺk.

Jablká preslávili aj Aubel. Dedina však nie je len cidrovým impériom. Pochádza odtiaľ i slávny jablkový sirup de Liège, ktorý v skutočnosti nie je sirup, ako by sme si ho predstavovali my, ale hustá sladká hmota s konzistenciou džemu. Získavajú ju pomalým varením stopercentnej jablkovej šťavy. Po niekoľkých hodinách sa zredukuje tak, že ju môžete natrieť na chlieb.

Aubelčania sú na svoje jablkové sady veľmi hrdí. Venovali im cyklotrasu aj turistický chodník. Každú nedeľu je v dedine farmársky trh s lokálnymi produktmi. Kúpite tu tie najlepšie jablká a známy aubelský syr.

A tento kraj je známy i pivom. Ako inak. Belgicko je krajina piva. Vždy ho varili hlavne mnísi. Piť vodu bolo v stredoveku nebezpečné, bola v nej kopa nečistôt a z toho sa šírila cholera, týfus a ďalšie choroby. Voda sa mohla piť iba varená. Alebo vo forme skvasených nápojov. Pivo mali mnísi dovolené dokonca aj počas pôstu. V tých dobách bolo ťažké a hutné. Pre ľudí na chudobnej stredovekej strave bolo dôležitým zdrojom vitamínov.

Do sveta: Cider z Aubelu putuje na svetové trhy.
Do sveta: Cider z Aubelu putuje na svetové trhy.
Jana Čavojská

Pomyselný trojuholník

V Aubeli sa cisterciáni usadili v 13. storočí. Hľadali odľahlé miesto v dlhom údolí s potokom s čistou vodou, ktorú by používali ako základ svojho piva. Vybrali si skvele. Aubel sa nachádza uprostred trojuholníka, vzdialený dvadsaťpäť kilometrov od Liège, Maastrichtu aj Aachenu.

Cisterciáni boli vždy známi ako excelentní výrobcovia piva. Vymýšľali čoraz lepšie recepty. V Aubeli s pivom vyrábali aj cider, nápoj z jabĺk. Hoci poslední mnísi opustili kláštor Val-Dieu pred šestnástimi rokmi a prenechali správu tejto historickej pamiatky veriacim, pivo aj cider tu ešte varia a stále podľa receptov vyvinutých mníšskym rádom. Cirkevné spoločenstvo okrem toho zamestnáva sprievodcov po kláštore a prevádzkuje v jeho priestoroch reštauráciu.

Pivo je však príliš zemité, víno zas príliš snobské. Preto je mnohým bližší cider. Na nič sa nehrá. Stačia dobré jablká.

VIDEO Plus 7 Dní