Tip na článok
Moderné: Dnes sú v kurze skôr takéto tvary. Mnohé visia aj v slovenských panelákoch.

Krištáľové lustre z Medzilaboriec visia aj u známeho futbalistu aj u Putina

Krištáľový luster kedysi býval znakom bohatstva. Za čias socializmu ste ho mohli kúpiť už za 1 200 korún, tie honosnejšie za dve tisícky.

Galéria k článku (10 fotografií )
Krištáľové lustre z Medzilaboriec visia aj u Putina
Moderné: Dnes sú v kurze skôr takéto tvary. Mnohé visia aj v slovenských panelákoch.
Jemná práca: Jednotlivé komponenty krištáľových lustrov v Medzilaborciach skladajú ručne.

Pri prepočte na eurá táto suma vyzerá asi smiešne, no treba si uvedomiť, že pre mnohých Slovákov to bol jeden mesačný plat, prípadne dva.

Rôzne tvary a veľkosti: V Medzilaborciach vyrábajú krištáľové lustre od 100 eur do 100-tisíc.
Rôzne tvary a veľkosti: V Medzilaborciach vyrábajú krištáľové lustre od 100 eur do 100-tisíc.
RUDOLF FELŠÖCI

Po Nežnej revolúcii začali staromódny luxus postupne vytláčať moderné dizajnové kúsky a krištáľové lustre zapadali prachom v pivniciach a na povalách. Lenže móda - aj tá v bytovom dizajne - je cyklická. Čo bolo v kurze kedysi, sa vracia. „Boli by ste prekvapení, akým hitom sa stáva krištáľová lampa. Aj dnes si ľudia radi doprajú luxus. Netreba pritom siahnuť hlboko do vrecka, veď dnes sa dá kúpiť päťramenný originálny krištáľový lus­ter približne za 200 eur. To nie je ani štvrtina priemerného platu na Slovensku. A to nehovorím o lacných náhradách,“ prezrádza Timofej Švarkov, jeden z majiteľov spoločnosti, ktorá krištáľové lustre v Medzilaborciach vyrába. Tie ich sú však iná káva.

Na hranici s východom

Firma, z ktorej vychádzajú exkluzívne krištáľové kúsky, sídli v budove oproti železničnej stanici v Medzilaborciach. Krištáľové lustre vidno už z diaľky, najmä keď ich nechajú vo svojej vzorkovni rozsvietených všetkých tristo. „Má to svoj význam,“ prezrádza spolumajiteľ, po­dľa ktorého sa často vďaka tomuto lesku ľudia zastavia a krištáľovú nádheru si kúpia.

Medzilaborecká sklárska tradícia sa datuje do čias, keď na Slovensku vládol socializmus. Od roku 1971 tu mali pobočku Jablonecké sklárne. „Českí sklárski majstri v Medzilaborciach učili najmä ženy. Mnohí mladí ľudia dokonca navštevovali české sklárske školy, aby sa potom zamestnali v Medzilaborciach. No po Nežnej revolúcii a neveľmi šťastnej privatizácii tohto podniku postupne prišlo vyše šesťsto ľudí zamestnaných v miestnych sklárňach o prácu. Niektorí začali pracovať - a dodnes pracujú - u nás. Teraz zamestnávame približne tridsať ľudí, ale boli roky, keď sme ich mali vyše osemdesiat,“ upresňuje Timofej Švarkov.

Najväčší: Visí v mešite v kazašskom Aktobe. Stál takmer 100-tisíc eur, jeho výroba trvala dlhšie ako štyri mesiace a montáž týždeň.
Najväčší: Visí v mešite v kazašskom Aktobe. Stál takmer 100-tisíc eur, jeho výroba trvala dlhšie ako štyri mesiace a montáž týždeň.
RUDOLF FELŠÖCI

Mimochodom, aj on po príchode na Slovensko začínal v medzilaboreckej odnoži Jabloneckých sklární. Jedným dychom však prezrádza, že študoval a robil niečo iné a na Slovensko ho dotiahla láska. „Bola to zhoda náhod. Ja som jadrový fyzik, pôvodom Bielorus, s budúcou manželkou sme sa stretli počas štúdií. Po Nežnej revolúcii sme sa už ako rodina presťahovali do manželkinho rodiska Medzilaborce. A keďže tesne po roku 1989 nik na Slovensku jadrového fyzika nechcel, voľky-nevoľky som išiel robiť sklárňam obchodného zástupcu pre trhy hovoriace po rusky,“ vysvetľuje Švarkov.

Ruská móda

V začiatkoch firmy, približne pred dvadsiatimi rokmi, vraj lustre z Medzilaboriec išli na dračku - a to najmä v Rusku. „Viete, celá Rus mala mimoriadne pozitívny vzťah ku krištáľu. Každý chcel mať krištáľový luster zo západu. Hlavne z bývalého Československa. Neboli to obrovské lampy, ale nespočetné kvantá malých, lacnejších. Predávali sme ich doslova na kamióny - pričom v jednom bolo aj dvetisíc svietidiel. Východné trhy boli v minulosti mimoriadne lukratívne. No ako prišla finančná kríza v roku 2009 a neskôr ropná kríza, objednávky sa takmer zmrazili. V týchto štátoch majú totiž rozpočty priamo viazané na cenu ropy. Keď jej cena klesá, klesá aj bonita našich zákazníkov,“ prezrádza Švarkov.

Formy na sklo: Niektoré už majú desiatky rokov.
Formy na sklo: Niektoré už majú desiatky rokov.
RUDOLF FELŠÖCI

Podľa neho sa tento trh už definitívne zmenil. „Tam, kde chcú mať obrovské množstvo menších krištáľových svietidiel, trh obsadili výrobcovia z Turecka. Samozrejme, že sú lacnejší. Lenže ani oni nemajú istotu v dodávkach. Aj ich už vytláčajú lacnejší výrobcovia z Číny a ich už zas lacné svietidlá vyrobené v Indii a Indonézii,“ objasňuje zákonitosti trhu Švarkov. Dodáva, že konkurovať lacným výrobcom absolútne nemá zmysel.

Presná replika

Podnikateľ spomína na časy, keď si nemenovaná ukrajinská škôlka vybrala štyri atypické farebné lustre takmer za desaťtisíc eur či ruskí oligarchovia si vybrali tie najvzácnejšie a najdrahšie lustre do svojich víl. „Ctíme si našich zákazníkov a zaručujeme im diskrétnosť, a to nielen tým z východu, ale aj slovenským a tým zo západnej Európy. Verte, dajú sa rátať pomaly v stovkách,“ šalamúnsky odpovedá Švarkov na našu otázku, pre koho už vyrobili tieto unikátne dielka. „Môžem iba povedať, že náš luster visí aj vo vile známeho slovenského futbalistu svetového formátu. Jeden z našich lustrov dostal prezident Putin pri svojej poslednej inaugurácii. Doniesol mu ho od nás honorárny konzul Slovenskej republiky. Bol to osobný dar, lus­ter bol vyrobený u nás s krištáľmi najvyššej svetovej kvality Swarowski Elements.“

Ich lustre zdobia nejedno obchodné centrum, či už v Poľsku, alebo na Slovensku, ale tiež zrekonštruované kaštiele a hotely. Jeden desaťmetrový visí v hoteli v Rumunsku, ďalší na Slovensku. „Môžeme sa pochváliť, že náš luster nájdete vo vstupnej hale prestížneho a najluxusnejšieho hotela v Bratislave. Bol vytvorený ako replika pôvodného, storočného lustra. Zachovalo sa pár fragmentov, tie sme poskladali, dotvorili nákres, ako luster vyzeral, a vytvorili vernú repliku,“ dodáva hrdý spolumajiteľ.

Najväčší sen - predávať lustre v Iráne: Najväčší lus­ter, aký montovali a vytvorili, visí v mešite v kazašskom Aktobe. Stál takmer 100-tisíc eur, jeho výroba trvala viac ako štyri mesiace a montáž celý týždeň. „Bolo treba veľa výpočtov, prepočtov i nákresov a potom logistiky. Váži 1 200 kilogramov, meria osem metrov na výšku a jeho priemer je šesť metrov. Postup je taký, že po nákrese a vytvorení komponentov všetkých častí sa celý luster poskladá vo výrobe v Medzilaborciach. Ak je celý a v poriadku, znova sa rozoberie, starostlivo sa zabalí, dopraví na miesto inštalácie a tam nanovo poskladá. Lenže logistika dopravy do Kazachstanu nie je taká ako po západných cestách,“ pousmeje sa Timofej Švarkov.

Napriek možným problémom s dopravou východné trhy nemienia opustiť. „Povedzme si to na rovinu. Konkurencia je mimoriadne vysoká. A to nielen na západe. Máme niekoľko vízií a snov. Jeden je viac než osobný. Rád by som predával lustre v Iráne. Môj otec bol geológ a ako dieťa som tam s ním strávil niekoľko rokov. Vlani som sa tam vrátil takmer po polstoročí a na ich trhu vidím obrovský potenciál. Irán je bohatý na kultúrne pamiatky a tradície od čias veľkej Perzskej ríše, v krajine sú obrovské zásoby nerastných surovín, ale posledné desaťročie ekonomika a finančný sektor sú izolované od ostatného sveta. Nezaplatíte tam európskou kartou, je komplikované poslať peniaze do zahraničia a v poslednom čase je tam nestabilná politická situácia. Ja by som však rád predával lustre tam, kde som chodil do školy,“ smeje sa.

Rovnako dôležitý je preňho trh vo Veľkej Británii. „Je vždy náročné dodávať na západ. Musím priznať, milujem Talianov, sú virtuózi dizajnu vrátane svietidiel, no tých z Anglicka si vážim preto, že preraziť u nich je hotový rébus. Nestačí vysoká kvalita a dobré meno. Sú neskutočne konzervatívni a mimoriadne nároční. No ak si raz urobíte dobré meno, dôverujú vám,“ vysvetľuje Timofej Švarkov.

Na stôl rozkladá plány luxusného mrakodrapu, ktorý sa stavia v Londýne. Na niekoľkých podlažiach budú visieť honosné krištáľové lustre vo farbe jantáru. „Pripravujeme návrhy, rozpočty, veľkosti, ktoré im zašleme. Ak sa dohodneme, bude to unikátna práca. Inštalovať by sa však malo až v roku 2020. Teraz už v obchode s exkluzívnymi lustrami nejde o kamióny odchádzajúce s lustrami niekde do neznáma, ale o komplikované projekty šité na mieru - na stavbu dohodnutú dopredu,“ prezrádza ďalej.

Vernosť vlastným

Ani slovenský trh nie je nezaujímavý. Hlavne po tom, ako si Slováci zvykli uprednostňovať tuzemské výrobky pred zahraničnými. „Ľudia začínajú kupovať všetko, čo je slovenské. Nielen potraviny, aj lustre. Nie je to len hrdosť Slovákov na vlastné výrobky, ale najmä fakt, že túto hrdosť si môžu finančne dovoliť a slovenskí výrobcovia zas dodržať najvyššiu kvalitu,“ vysvetľuje Timofej Švarkov.

A čo sa nám páči? Stále ťažkopádne staromódne obrovské lustre? Podľa Švarkova majú Slováci záujem aj o lustre v štýle Márie Terézie, ale čoraz viac sa im páčia modernejšie a cenovo prístupnejšie svietidlá. „Tie honosné a veľké majú už 250-ročnú tradíciu - vtedy ich vyrobili českí majstri sklári a ako dar doniesli cisárovnej Márii Terézii. Odtiaľ ten názov,“ vysvetľuje Švarkov. Pravdaže, tomu zodpovedá cena, dovoliť si ich môžu len majetnejší záujemcovia. „Mnohé sú doslova ovešané krištáľmi Swarovski Elements, pričom každý má logo vygravírované laserom ako punc originality. S lacnými náhradami si ich teda rozhodne nepomýlite.“

VIDEO Plus 7 Dní