Plus 7 dní

Kotlári, drotári, kočiši či vartáši. Mnoho povolaní a remesiel zmizlo v dávnejšej, ale aj celkom nedávnej minulosti. Podobný scenár čaká v budúcnosti viaceré dnešné profesie. Ktoré zaniknú úplne a kto sa bude musieť preorientovať? Odstaví ľudí od práce robotizácia? Vzniknú nové povolania alebo sa máme pripraviť na zástupy nezamestnaných?

„Ide o prirodzený vývoj, ktorý vznikol ruka v ruke s deľbou práce. A keďže vývoj ľudskej spoločnosti, vedy a techniky napreduje, ustavične budú vznikať nové profesie a staré zanikať,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Za jednu z tých, ktorá bude v blízkej budúcnosti na ústupe, označil poštára. „A každú, ktorá súvisí s poštovými službami, ako doprava či triedenie pošty.“

Podobne sú na tom šičky. K poklesu zamestnancov dochádza podľa Hoštáka tiež v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe, čo súvisí najmä s mechanizáciou a automatizáciou. „Ďalej možno spomenúť pisárov, archivárov, skladateľov komponentov elektronických prístrojov, pestovateľov kvetín či pracovníkov vo fast foode,“ dodal.

Generálna riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová potvrdzuje, že zánik voľakedy vychytených a vznik nových profesií funguje vo väčších časových odstupoch už po stáročia. „Povolania pred priemyselnou revolúciou boli úplne iné ako tie po nej alebo dnes. Zrýchlil sa vývoj aj striedanie povolaní.“

Spoločnosť Profesia pokrýva aktuálne asi šesťsto pozícií, väčšina nových pozícií posledných rokov spadá do kategórie informačných technológií. Na rozdiel od starých remesiel, podľa ktorých dostali naši predkovia priezviská, ako Kováč či Hrnčiar, sú dnes v kurze profesie s nezrozumiteľnými pomenovaniami pre laikov. Ide napríklad o povolania ako objective-C programátor, <strong><a href="https://www.futurino.sk/seo/" target="_blank" rel="noopener">SEO</a></strong> analytik či HR Business Partner.

Molnárová predpokladá, že budúcnosť bude patriť odborom súvisiacim s nanotechnológiami, genetikou či biochémiou. „Kombinácia s technikou v súvislosti s meniacim sa životným štýlom, predlžovaním veku a zároveň so starnúcou populáciou má budúcnosť,“ poznamenáva Molnárová.

Behaviorálny ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) pripomína, že pred sto rokmi ľudia nemali šancu odhadnúť, čo značia pojmy ako programátor či správca siete.

„Nejde len o miesta vytvorené technologickým pokrokom, ale i spoločenskými zmenami. Aj pojmy ako sociálna pracovníčka, animátor v cestovnej kancelárii alebo personalista by sa pred storočím vysvetľovali ťažko.“

Zánik starých a nástup nových profesií je nezvratný. K tým, ktorým odbíja posledná hodina, radia odborníci aj taxikárov či pracovníkov v hoteloch. „Súvisí to aj so znižovaním personálu, a teda nákladov. V minulosti v hoteli fungovali poslíčkovia, vrátnici, čašníci, dnes sú v izbách automatizované chladničky, raňajky si zo stolov servírujú hostia. Podobne upadnú profesie, ktoré sa dajú nahradiť samoobsluhou, predavačov v hypermarketoch už dnes nahrádzajú automaty,“ hovorí riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová.

Ružová budúcnosť nečaká ani profesie, kde bude dochádzať k automatizácii - manuálnu prácu ľudí nahradia stroje. Tento trend možno pozorovať už dnes, hoci napríklad v automobilovom priemysle neznamenala robotizácia úbytok pracovných miest, ale skôr preškolenie zamestnancov.

Zásadné úbytky sa dajú čakať aj u cestovných agentov, podomových predavačov, šoférov i dispečerov taxislužby. Ubúdať budú zrejme aj úradníci. Podľa svetových futurológov má zaniknúť hodinárstvo, keďže tohto sektora sa vraj zásadne dotkne oblasť 3D tlače.

Pôvodné remeselníctvo, ktoré v sebe zahŕňalo aj originálny tvorivý prínos a bolo synonymom umenia, už dnes nahrádzajú prefabrikáty a sériové výrobky, často vyrobené v ázijských manufaktúrach.

Druhou oblasťou zanikajúcich profesií budú tie, ktorých finálne produkty už nebudú potrebné. Možno to prirovnať k nástupu áut, keď z ulíc vymizli kone (okrem sporadických atrakcií pre turistov) a zmizli drožkári, pohoniči, podkúvači či bičiari.

Baláž v tom však nevidí iba negatívum. „Nové technológie síce zničili staré profesie, ale zároveň vytvorili veľa pracovných miest v úplne nových profesiách. S príchodom automobilov sa drožkári dokázali preškoliť na šoférov a vďaka rozmachu automobilizmu si našlo prácu podstatne viac ľudí, ako bol počet miest kočišov.“

Zároveň upozorňuje, že v budúcnosti to tak už nemusí byť. „Mnoho nových pracovných miest bude vyžadovať kreativitu, IQ a podobne. Kočiša môžeme vždy preškoliť na šoféra, no nie vždy dokážeme preškoliť šoféra na programátora či animátora.“

Otázka je, či sa v súvislosti so zmenami na trhu práce treba obávať ďalšieho nárastu nezamestnaných. „Prirodzený vývoj profesií určuje trh. Náplň profesií sa modifikuje a najmä rozširuje. Podľa nášho prieskumu sa medzi podnikmi kladie vysoký dôraz najmä na adaptabilitu a rozvoj osobných zručností, ako je komunikácia, štýl práce, kreativita, práca v tíme,“ naznačuje priority zamestnávateľov riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

Kým v minulosti bola vysoká škola zárukou uplatnenia sa na trhu práce, dnes sú medzi nezamestnanými aj zástupy vysokoškolákov. „V krátkom a strednodobom horizonte, špeciálne na Slovensku, možno očakávať dopyt po kvalifikovanej, technicky vzdelanej pracovnej sile,“ hovorí Hošták.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti dodáva: „Starnutie populácie je jediná istota, ktorú máme. Na jednej strane ide o výzvu pre sociálny systém, na druhej strane je to príležitosť - ide o rastúcu cieľovú skupinu so stabilnými príjmami a špecifickými potrebami, tento fenomén nazývame strieborná ekonomika.“

Ďalšia zmena sa týka obsahu, respektíve náplne práce. Napríklad takého kominára už dnes ťažko stretnete na bicykli so štetkou cez plece. Vymetanie komínov je len časťou jeho práce, moderný kominár jazdí vzhľadom na množstvo náradia autom a v montérkach namiesto typického čierneho odevu.

Páleník pripomína, že väčšina profesií postupne mení svoje zameranie. Napríklad sekretárka už neprepisuje texty z popísaného papiera, skladník robí už viac s počítačom ako s vozíkom, kuchárovi pomáhajú roboty a vodič autobusu má automatickú prevodovku.

„Tak ako dnes, aj v budúcnosti bude väčšina pracovných pozícií ovplyvnená automatizáciou, ale menia sa aj preferencie konzumentov. Niekedy sa človek chce iba najesť, niekedy chce byť v príjemnom prostredí a popri tom sa aj najesť,“ dodáva.

Práve s touto pridanou hodnotou môžu počítať v budúcnosti viaceré profesie. Ruka v ruke s automatizáciou totiž prichádza aj odľudštenie. „Zákazníci budú s rastúcou dehumanizáciou vyhľadávať práve humanizáciu v povolaniach, teda to, čo robot nikdy nebude mať,“ myslí si riaditeľka Prognostického ústavu SAV Lubyová.

Hoci klasickým taxikárom, tobôž tým ufrflaným a nepríjemným, odzváňa, situácia sa môže zmeniť. Na jednej strane stoja moderné aplikácie, vďaka ktorým si človek cez mobilný telefón sám zoženie auto, ba nájde si aj ďalších spolujazdcov a minie za cestu podstatne menej než za taxík.

Na druhej strane stojí výhoda originálneho prístupu a možnosť komunikácie. Nenadarmo sa taxikári, barmani a podobné profesie označujú za neprofesionálnych psychológov života. Nemeckí taxikári napríklad aktuálne absolvujú aj kurzy psychológie a ústretového správania v snahe zastaviť pokles záujmu o ich služby.

„Aby prácu ľudí nevytlačila technika, musia to byť povolania s vysokou pridanou hodnotou človeka, kde je potrebná napríklad ručná práca alebo kreativita a osobnostný vplyv človeka. Nezaniknú povolania, kde ľudí nemožno nahradiť strojmi. Veľmi pravdepodobne prežijú napríklad pozície súvisiace so zdravotníctvom,“ zdôrazňuje riaditeľka spoločnosti Profesia Molnárová.

Kým mnohé operácie a diagnostiku budú robiť čoraz viac softvéry s umelou inteligenciou, ktoré navyše nepijú, nemajú zlú náladu a sú v pohotovosti dvadsaťštyri hodín, v konečnom dôsledku sa pacient vždy bude chcieť porozprávať so živým lekárom.

Deliaca čiara medzi ľudskou prácou a automatizáciou bude pre jednotlivé profesie rozdielna, v niektorých sa len prerozdelia funkcie medzi človeka a automat.

Kým v minulosti sme napríklad chodili do banky pre každú maličkosť vrátane zaplatenia šeku, dnes možno väčšinu funkcií urobiť v pohodlí domu cez internet banking. Avšak v dôležitých veciach ako hypotéka či investovanie sa prídeme poradiť osobne.

Behaviorálny ekonóm Baláž preto nabáda na opatrnosť v rýchlych súdoch a jednoznačných prognózach. „Občas si čítam staré prognózy a rád sa na nich zabávam. Jednoducho, nevieme, čo príde. Vývoj ľudstva, spoločnosti a ekonomiky ovplyvňujú takzvané radikálne inovácie, ktoré sú v princípe nepredpovedateľné. Zoberme si napríklad Jula Verna, ktorý vo svojich románoch opisoval ponorky, rakety a podobné veci."

"Koľko ľudí dnes používa ponorky či rakety? Len zlomok populácie. Ale takmer každý obyvateľ vo vyspelých krajinách, aj v mnohých rozvojových, má mobilný telefón a aspoň z času na čas používa internet a počítač. To si Jules Verne nedokázal ani predstaviť.“

Ktoré povolania v blízkej budúcnosti zaniknú a aké sú profesie budúcnosti?

Výber pre vás