Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Za posledné štvrťstoročie po páde železnej opony sa aj u nás vo veľkom rozmohol obchod so všetkým, čo obohatí, spríjemní alebo jednoducho dopraje človeku sexuálny zážitok. Na tejto biologickej potrebe zarába farmácia, výrobcovia erotických pomôcok, oblečenia, ale aj jedinci, ktorí sú čoraz vynachádzavejší.

Niektorí z núdze, iní pre pohodlnejší život okorenený vzrušením predávajú svoje telo, iní ponúkajú prostriedky, ktoré sľubujú cestu do erotického raja. Sexuológovia uvítali, že o jednej z najdôležitejších stránok ľudského života sa hovorí otvorene, citlivejšie, a konzervatívnejšie povahy a mnohí veriaci, naopak, na prílišný liberalizmus pozerajú s nevôľou. Nový seriál PLUS 7 DNÍ vás prevedie sférami, v ktorých sa erotika stala predmetom obchodu.

Kupliarstvo je u nás stále nelegálna činnosť. „Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,“píše sa v zákone. „Posilníme boj proti sexuálnemu zotročovaniu a zavedieme trestnosť konania, spočívajúceho vo využívaní služieb prostitúcie. Štát musí obmedzovať dopyt po prostitúcii, ktorá ponižuje ženu na tovar a zneužíva jej ťažkú sociálnu situáciu. Ako trest navrhujeme zverejnenie identity klienta,“vyhlasovalo pred jedenástimi rokmi KDH pod vedením Pavla Hrušovského.

Ako chcel identitu sexuchtivých pánov zisťovať, však v diskusnej relácii SITO šéf kresťanskej strany objasniť nevedel. Čelil protinázorom Jána Slotu, ktorý s Hrušovského zasadzovaním za identifikovanie klientov nesúhlasil.„Riešenie je vždy najkrajšie, keď je jednoduché. Ale tie škaredé, z väčšej časti Cigánky, ktoré tam stoja, by dostali riadnu nakladačku pelendrekom, aby tam už nestáli. Je to veľmi jednoduchý a veľmi efektívny spôsob riešenia,“ nedával si servítku pred ústa šéf národniarov.„Prostitútky, ktoré môžu pohlavne nakaziť normálnych ľudí, tvrdo pracujúcich šoférov, toto je nejaký trest? Ja si myslím, že je veľmi mierny,“ nechal sa Slota strhnúť emóciami.

„V prvom rade je dôležité rozlišovať medzi sexbiznisom, prostitúciou a obchodom s ľuďmi, čo zatiaľ slovenská verejnosť veľmi nereflektuje,“ prízvukuje Iveta Chovancová, riaditeľka občianskeho združenia Odyseus. Upozorňuje, že pod slovom prostitúcia sa často myslí aj nútená prostitúcia a má negatívny nádych.

„Preto my v združení používame slovo sexbiznis, z anglického sex work, čo je slovo, ktoré uznávajú a používajú aj také inštitúcie ako je OSN, a tiež ho schvaľujú ľudia pracujúci v sexbiznise po celom svete. Sexbiznis je pritom vždy len o dospelých ľuďoch, ktorí nerobia túto prácu z donútenia niekoho iného a vždy všetky strany musia súhlasiť. Pokiaľ ide o využívanie druhých na zisk a donucovanie, hovoríme už o obchode s ľuďmi, čo je samozrejme, trestné a tak to má byť,“ dodáva Chovancová.

Mnohí teda volajú po legalizácii najstaršieho remesla, aby úrady mohli mať túto činnosť lepšie pod kontrolou, zabránilo sa daňovým únikom a samotní pracovníci by boli pod lepšou ochranou. Ale ani nový šéf hnutia KDH Alojz Hlina, ktorý sa netají oveľa liberálnejšími postojmi než jeho predchodca, nie je naklonený tomuto riešeniu.

„Ak by bol návrh zákona na legalizáciu prostitúcie, tak by sme ho nepodporili,“ povedal nám. „Formálne upraviť akúkoľvek podnikateľskú činnosť je nevyhnutné. Otázne je, ako upraviť túto službu. Lebo mám problém definovať to. Možno je to skôr rozhodnutie ako služba - že to, čo človek dostal, použije nie na to, na čo to bolo určené, ale zarába si tým,“ vysvetľuje Hlina.

Nuž, situácia v sexbiznise za posledné roky sa rozhodne zmenila. Erotické salóny, ktoré boli v 90. rokoch vychytenými zábavnými podnikmi, kde si podávali kľučky mafiáni i navonok slušní podnikatelia, pomaly zanikajú. Prežívajú len tie najlepšie. Aj vykričaných ulíc už ubudlo. Predajné dámy čakajú na zákazníkov ticho v súkromí, sexpriváty začali pribúdať ako huby po daždi. Chýbajú presné čísla: Presné štatistiky o počte slovenských prostitútok alebo sume, ktorá pochádza z obchodu s erotickou túžbou, nemá verejnosť k dispozícii.

„Informácie týkajúce sa tržieb z predaja tovarov a poskytovania služieb v oblasti sexbiznisu nie je možné explicitne vyčísliť, pretože klasifikácia ekonomických činností SK.NACE Rev 2 nemá osobitný kód na zaradenie týchto subjektov,“ povedal nám hovorca Štatistického úradu SR Marián Jánošík. Prostitúcia je rovnako ako drogy a pašovanie súčasťou nelegálnej ekonomiky.

„Vzhľadom na citlivosť údajov sa tieto informácie samostatne nezverejňujú, sú však súčasťou zápočtu príslušných položiek vstupujúcich do systému národných účtov a HDP,“ dodal Jánošík. O iné štatistiky sa zaujíma občianske združenie Odyseus, ktoré podporuje ženy pracujúce v sexbiznise v tom, aby mohli zlepšiť svoj život a chrániť svoje zdravie.

„Máme k dispozícii štatistiky za Slovensko z rokov 2007 až 2009. Mapovanie sme zrealizovali v spolupráci so zahraničím. Vyšlo nám, že v sexbiznise na Slovensku ponúka služby spolu približne 7 500 ľudí. Ale vzhľadom na to, že s ľuďmi v privátoch, salónoch a na internete nijaká organizácia ani inštitúcia nepracuje, číslo mohlo za posledné roky narásť práve vďaka internetu, väčšej anonymite a dostupnosti,“ vysvetľuje riaditeľka občianskeho združenia Iveta Chovancová.„V Odyseovi sme sa v roku 2016 v Bratislave kontaktovali s 214 ľuďmi pracujúcimi v pouličnom sexbiznise, drvivá väčšina z nich boli ženy,“ objasňuje.

Odyseus vie, prečo pomáha práve ženám, pre ktoré mnohí nenájdu pekné slovo. Nikdy nepoužívajú termíny ako prostitútky, šľapky, ľahké ženy, kňažky lásky a podobne. „Ide o nepresné, zastarané a dehonestujúce označenia. Miesto toho ich nazývame ľudia pracujúci v sexbiznise či ľudia poskytujúci platené sexuálne služby,“zdôrazňuje Iveta Chovancová. Spoločnými stretnutiami so ženami, ktoré ponúkajú tieto služby, ale aj kampaňami sa Odyseus snaží dať najavo, že na ich životoch záleží.

„Sexbiznis nevnímame ako niečo, prečo by si zaslúžili odsúdenie verejnosti, bitku od zákazníka či pohŕdanie policajtov. Naopak, je medzi nimi mnoho silných žien, ktoré sú často živiteľkami svojich detí a partnerov. Často by si vybrali inú prácu, keby neboli v krízovej situácii a mali viac možností,“pripomína riaditeľka občianskeho združenia. Jednoducho vychádzajú z toho, že bez ohľadu na rôznorodé dôvody, prečo si tieto ženy vybrali práve poskytovanie sexuálnych služieb, sexbiznis má jednu základnú výhodu - vďaka nemu majú príjem.

„Aj preto hovoríme o sexbiznise ako o práci,“ dodáva. Týmto slovom Odyseus označuje dobrovoľné poskytovanie platených sexuálnych služieb dospelými osobami pre iné dospelé osoby.„Rešpektujeme právo človeka na slobodnú voľbu povolania a prácu v sexbiznise chápeme ako prácu,“ vysvetľuje riaditeľka OZ Odyseus.

Majú podobný prístup, ako je to v Holandsku. Ich model uvažuje o práci v sexbiznise pragmaticky a môže sa pre ňu ktokoľvek dobrovoľne rozhodnúť. Vo Švédsku, naopak, chápu prostitúciu ako násilie na ženách a nepovažujú ju za profesiu. Ako zbraň proti tomuto spoločenskému neduhu používajú kriminalizáciu dopytu, teda zákazníkov.

„Tabuizácia sexu sa pomaly stáva minulosťou. Škoda, že tak pomaly. Veľkú úlohu zohrávajú aj médiá,“ hovorí sexuológ Ivan Kubiš. Bol prvý, kto na Slovensko priniesol viagru, a snaží sa robiť osvetu aj v iných oblastiach intímneho života. Napriek tomu mnohí považujú Slovákov za konzervatívny národ. Mnohí veriaci radšej prepáčia kňazom sexuálne obťažovanie svojich ovečiek, často aj mladistvých, ale obrázok s obnaženým telom či otvorená diskusia o sexe v nich vyvolá pohoršenie.

„Slovensko bolo a je silno katolícky štát. Najmä vnútorná nesloboda jednotlivcov odzrkadľuje prístup aj k sexualite. Je to stále tabuizovaná téma, i keď v súčasnosti sa už situácia začína meniť. Vďaka vstupu Slovenska do medzinárodných demokratických štruktúr aj preto, že mladí ľudia cestujú po celom svete, študujú a pracujú v zahraničí,“hovorí kontroverzný fotograf Peter Erzvo Zvonár, ktorého provokačné snímky na hranici porna vyvolali v mnohých Slovákoch pobúrenie.

„Ako gay nemám problém. Ak som ho aj niekedy mal, tak som to nikdy neriešil, pretože mi bolo jedno, čo si ľudia o mne a mojej sexualite myslia. Možno je to preto, že mám v sebe úžasnú silu a schopnosť vždy sa otriasť a ísť dopredu. Ale ako umelec, fotograf to vidím inak. Na Slovensku a v Česku nie som veľmi obľúbený, i keď som mal niekoľko výstav v Prahe,“ dodáva umelec, ktorý nemá problém na svojich snímkach ukázať aj vlastnú mužskú pýchu.