Pri tomto diele sa však poriadne odviazal - ženské pohlavné orgány na ňom zobrazuje s takmer anatomickou presnosťou! Nie div, že celé desaťročia vyvolával kontroverzie a zostával ukrytý pred zrakom verejnosti.

Dlhé roky sa verilo, že Courbetovi pózovala milenka Chalila Beja, ktorý si u neho obraz objednal. Dvadsaťtriročná Írka Joanna Hif­fernanová však bola ryšavá, takže mnohí historici o tejto predlohe pochybovali. Ďalším modelom mohla byť Marie-Anne Detourbayová. Hovorilo sa aj o predlohe v erotických fotografiách, ktoré Courbet zbieral, a mnoho maliarov sa živilo ich maľovaním. Tieto dohady nedávno vyvrátil francúzsky literárny vedec Claude Schopp. Je presvedčený, že odhalil pravú identitu ženy na obraze. „Bolo to ako blesk z jasného neba. Zvyčajne urobím objav až potom, keď už pracujem na niečom inom,“ priznal spisovateľ, ktorého kniha o náleze vyjde tento týždeň.

Ukrytý v kúpeľni

Gustave Courbet namaľoval obraz v roku 1866 na objednávku Chalila Beja. Diplomat pochádzal z bohatej egyptskej rodiny a po štúdiu vo Francúzsku sa do krajiny galského kohúta vrátil ako osmansko-egyptský veľvyslanec. Šarmantný boháč vedel oceniť krásu nežného pohlavia. Dal si Courbetovi namaľovať obraz so ženským lonom a zavesil si ho v rozľahlej kúpeľni svojej luxusnej parížskej rezidencie. Maľbu zakryl zelenou záclonou a ukazoval ju len vybraným hosťom. Keď sa dostal do finančných ťažkostí a musel rozpredať aj svoju vzácnu umeleckú zbierku, odvážny obraz Pôvod sveta sa predával nenápadne a v tichosti.

Baletka a prostitútka

Široká verejnosť dlho nemala o ňom ani tušenia. Vypátrala ho znalkyňa umenia 19. storočia Linda Nochlinová a v roku 1988 ho vystavila v Brook­lynskom múzeu v New Yorku. Obraz okamžite zaujal a stal sa senzáciou.

Slávnostné prijatie maľby do najznámejšieho múzea impresionistov Musée d’Orsay v Paríži sa konalo 26. júna 1995. „Dnes, po viac ako sto rokoch od jeho vzniku, by nás obraz s touto témou nemal znepokojovať, ale realistická vízia a maliarske umenie sa nám tak intenzívne prihovárajú, že k tomuto obrazu s takou hĺbkou výrazu nemôžeme zostať ľahostajní,“ povedal vtedajší minister kultúry Philippe Douste-Blazy, predtým starosta Lúrd.

Aká modelka teda stála, či skôr ležala, pri zrode tohto odvážneho maliarskeho počinu? Literárny vedec Claude Schopp pri štúdiu korešpondencie medzi spisovateľkou George Sandovou a synom Alexandra Dumasa našiel zmienku o tom, že Courbet namaľoval istú Constance Quéniauxovú. Táto žena bola známa baletka v Parížskej opere a vo veku 34 rokov sa stala milenkou práve objednávateľa obrazu Chalila Beja. Keď v roku 1908 zomrela, zanechala po sebe ďalší obraz od Courbeta, ktorý jej daroval egyptský milenec. Boli na ňom kamélie, symbolická kvetina kurtizány známej z knihy Alexandra Dumasa ml. Dáma s kaméliami. Quéniauxová totiž prácu baletky kombinovala s prostitúciou. Keď musela zanechať balet pre fyzické problémy, zarábala si na živobytie len predajom svojho tela.