Tip na článok
Komplikovaná hra: Na tristoročnom organe dokáže hrať len ten, kto pozná jeho muchy. Nástroj už nefunguje ako hodinky.

Autentický barokový zvuk organu: Jediný na Slovensku!

Ten organ vás prenesie do obdobia starej hudby. Je totiž posledný na Slovensku, ktorý má zachovaný autentický barokový zvuk.

Galéria k článku (3 fotografie )
Výzdoba: V interiéri kostola sa zachovali maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu.
Vzácny: Majestátny organ má takmer tristo rokov a nutne potrebuje reštaurátorskú ruku.
Kostol v Španej Doline: Päťkrát do roka tu býva tradičná banícka omša.

Píšťaly a hracia skriňa sa bez väčších zásahov zachovali od roku 1751. Vtedy ich v rímskokatolíckom kostole v Španej Doline postavil známy banskobystrický organársky majster Martin Podkonický. Použil pritom cínové píšťaly z ešte staršieho organu.

Psychológ za klávesmi

Hovorí sa, že organ je srdcom kostola. Srdce Kostola Premenenia Pána pravidelne rozozvučia prsty Matúša Kucbela. Hrať na barokovom nástroji nie je len tak. Hlavne v stave, v akom organ momentálne je. Dlhé roky bez odborného reštaurátorského zásahu si vyžiadali svoju daň. „Zasekávanie tónov, prefukovanie, netesnosti vo vzduchových komorách, celkové rozladenie a roz­intonovanie píšťal, znečistenia nástroja, chyby v mechanickej traktúre s množstvom polámaných a nefunkčných častí,“ vypočítava mladý organista. Napriek tomu zvuk, ktorý nástroj v Španej Doline vydáva, opisuje tými najlepšími prívlastkami. „Ľúbezný, mäkký, teplý, inšpirovaný juhonemeckou barokovou organárskou školou.“

Organ učaroval Matúšovi, keď bol ešte dieťa. „Dokáže v sebe poňať zvukové spektrum od tých najhlbších až po najvyššie tóny. Má najväčší zvukový rozsah spomedzi všetkých hudobných nástrojov. A práve to ma fascinovalo. Hre na organe sa venujem od šestnástich rokov.“ V profesionálnom živote je hudobník psychológ. „Organová hudba je pre mňa určité vybočenie z reality, načerpanie nových síl. Stretnem sa s posvätným. Pozdvihnem zrak od horizontálneho vnímania k vertikálnemu, človeka presahujúcemu.“

Okrem práce v ambulancii klinického psychológa a hry na organe sa mladý muž venuje popularizácii organovej hudby. Uvedomoval si, že organ v Španej Doline nutne potrebuje reštaurátorskú ruku. Lenže opravy takmer tristoročného hudobného nástroja nie sú jednoduché ani lacné. V Španej Doline o tom vedia svoje. V roku 2002 ho zverili kvázi opravárovi organov z Banskej Bystrice. S dôsledkami jeho neodborného zásahu sa trápia dodnes.

Štyridsať zlatých a koňa

Matúš Kucbel a partia ľudí okolo neho začali organ aktívne zachraňovať na jeseň 2016. Organizovali benefičné koncerty, vyzbierali na nich päťtisíc eur. Vtedy netušili, že ich zaradia do hlasovania grantového programu Poklady Slovenska, ktorý realizuje Nadácia Všeobecnej úverovej banky. Špaňodolinský organ získal suverénne najviac hlasov. Na jeho reštaurovanie prispeje nadácia sumou 30-tisíc eur. „Takmer dvadsaťtisíc ľudí sa vyjadrilo, že sa ich história a budúcnosť nášho organu týkajú,“ teší sa organista. „Ďakujeme všetkým tým nenápadným, neznámym hrdinom. Bez nich by sme nevyhrali.“ Farnosť sa im koncom februára poďakovala omšou v špaňodolinskom kostole.

Verejnosť si v hlasovaní vyberala spomedzi deviatich vzácnych slovenských organov. Každý jeden si podporu zaslúži. Slovensko je špecifické veľkým množstvom zachovaných chrámových inštrumentov. Majú ich kostoly aj v malých dedinách. Žiaľ, historické nástroje sú väčšinou v zlom stave. Ich reštaurovanie je veľmi zložité. Obsahujú totiž viacero materiálov a ďalší rozmer - zvuk.

Prvé zmienky o organoch pochádzajú z antiky. Najstarší zachovaný organ je v Sione vo Švajčiarsku. V tamojšom chráme hrá od roku 1440. U nás spomínajú prvé organy kroniky zo 14. storočia. Najstarší záznam sa týka sporu medzi organárom a kláštorom. Majster sa domáha výplaty - štyridsiatich zlatých a koňa -, ako mal dohodnuté v zmluve.

Matúš Kucbel: Psychológ a organista okolo seba zhromaždil skupinu ľudí, ktorí sa rozhodli zachrániť špaňodolinský organ.
Matúš Kucbel: Psychológ a organista okolo seba zhromaždil skupinu ľudí, ktorí sa rozhodli zachrániť špaňodolinský organ.
Archív M.K.

Posledný veľký organ

Špania Dolina je malebná dedina medzi kopcami nad Banskou Bystricou. Zostalo tu pár desiatok stálych obyvateľov. Oveľa viac je sezónnych a víkendových chatárov a turistov. Má však za sebou slávnu históriu dôležitého baníckeho mesta. Ťažili tu meď a striebro. Najväčšie obdobie rozkvetu zažila na prelome 15. a 16. storočia, vďaka thurzovsko-fuggerovskému ťažiarskemu podniku. A hoci zásoby nerastov sa postupne tenčili, obec si stále mohla dovoliť najlepšieho organárskeho majstra. Martin Podkonický patril medzi najznámejších v celom Uhorsku. Narodil sa v Ľubietovej a vyučil sa u majstra Daniela Wallachyho v Banskej Bystrici. Postavil množstvo nástrojov, hlavne v okolí Banskej Bystrice, na Orave, Liptove, Spiši a v Novohrade. Vyznačujú sa dôkladným vypracovaním a kvalitným materiálom.

„Náš organ je posledným veľkým organom majstra Martina Podkonického. Okrem neho sa zachovali menšie skriňové pozitívy, teda organy bez pedálov,“ vysvetľuje Matúš Kucbel. Špaňodolinský chrámový inštrument si objednali jezuiti pri príležitosti návštevy cisára Františka I. Bratská pokladnica prispela sumou 138 zlatých a 162 zlatých uhradil páter superior. Organové diely a časti píšťal doviezli z Banskej Bystrice na piatich vozoch.

Paradoxne, práve úpadok Španej Doliny ako baníckeho mesta Podkonického organu pomohol. „Záujem modernejších organárskych firiem sa sústredila do veľkých miest, kde bolo v mestských cirkevných po­kladniciach viac financií na stavbu nových organov. Izolovanosť Španej Doliny po odznení baníckej slávy zrejme zachránila náš organ pred rozsiahlejšími rekonštrukciami, prestavbami alebo jeho nahradením novším nástrojom,“ myslí si Matúš Kucbel.

Zamknutý majster

Sláva organárskej dielne Podkonických z Banskej Bystrice rástla. Martinov syn Michal, bezpochyby veľmi talentovaný organár, otcov podnik rozšíril a zmodernizoval. Stal sa najžiadanejším staviteľom organov svojej doby u nás. V čase otcovej smrti mal osemnásť rokov. Podľa vtedajších zákonov mohol prevziať dielňu až po dovŕšení dvadsiatky. Musel teda dva roky čakať. Potom rozbehol prácu naplno. Zamestnával tovarišov a staval organy po celom Uhorsku. Mal však sklony k bohémskemu životu. Dopyt po organoch prevyšoval kapacity jeho dielne, on však prijímal ďalšie objednávky a dával si vyplácať zálohy. S dodávkami nástrojov meškal aj niekoľko rokov. V roku 1812 vyšla dokonca písomná správa Uhorskej námestnej rady, podľa ktorej Michalovi Podkonickému nemali zadávať ďalšie objednávky, lebo z dovtedy podpísaných realizoval sotva tretinu. Pre dlžoby a zanedbávanie prác sa v Gelnici dostal dokonca do väzenia. Prepustili ho len na záruku banskobystrického magistrátu.

Bodaj by sa mu darilo, keď holdoval alkoholu! Hovorilo sa, že keď ho chceli prinútiť k práci na organe, jednoducho ho zatvorili v kostole na chóre, kde mu predtým pripravili posteľ a jedlo. Vraj ani veľmi neprotestoval. Vedel, že iba to ho prinúti pracovať. V kostoloch, kde sa s ním neodvážili zaobchádzať takýmto spôsobom, čoskoro nastal v prácach obrovský zmätok.

V Španej Doline teraz veria, že do konca roka sa im podarí vrátiť vzácny organ do pôvodného stavu. Aby bol približne rovnaký, ako keď ho takmer pred tristo rokmi postavil majster Martin Podkonický. Hrací stôl budú musieť vyrobiť nanovo, no bude vernou replikou toho pôvodného. Všetko ostatné zostane tak, ako to vyšlo spod rúk slávneho majstra. Keď sa potom započúvate do zvuku tohto nástroja, napríklad pri nie­ktorej zo slávnostných baníckych omší, budete počuť hudbu tak, ako znela kostolom pred rokmi. Skutočný barok. Nový nástroj taký zvuk nemá.

VIDEO Plus 7 Dní