<p>reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo</p>

Peter Kubínyi

Bolo to v roku 1889, keď grófka Gabriela Szapáryová podpísala zakladajúcu listinu Lurdskej jaskyne a tri roky trvalo, kým tu stálo i dnes jedno z najtajomnejších miest mesta. Vytvára ho vyše štyritisíc kamenných tabuliek s prosbami i poďakovaniami Matke Božej za vyslyšanie a pomoc. Prvé pochádzajú z konca 19. storočia a sú písané väčšinou po nemecky, ale zrejme najstaršou tabuľkou je s najväčšou pravdepodobnosťou tá od grófky Szapáryovej, ktorú sem nechala umiestniť už v roku 1892.

Najväčšia tabuľa má rozmery 170 x 70 centimetrov a viaže sa k nej legenda, že ju k jaskyni nechal umiestniť bratislavský staviteľ českého pôvodu Jan Mařík a jeho žena Ludmila za to, že sa pani Maříkovej po dlhých problémoch podarilo porodiť syna. Aj s druhou najväčšou tabuľou s rozmermi 120 x 90 centimetrov sa podľa Jozefa Haľka, autora publikácie nazvanej Dejiny Lurdskej jaskyne na Hlbokej ceste v Bratislave, spája príbeh a nie obyčajný. Nielenže je druhá najväčšia, ale má aj najdlhší text a jej darca pochádza z najväčšej diaľky, z kalifornského San Diega. A práve on tu chcel spáchať samovraždu. „Vo chvíli, keď sa rozhodol skočiť z brala nad jaskyňou, ho zadržala akási tajomná sila. A keď sa po čase uchytil ako emigrant v Amerike, dal Panne Márii, ktorej pripísal svoju záchranu, vytesať tento chválospev,“ píše sa v knižke.

Čím viac nešťastia, tým viac tabuliek. V roku 1914, keď vypukla prvá svetová vojna, ich pribudlo naraz až päťdesiatjeden. Ešte viac, zrejme najviac za celú históriu jaskyne, ich pribudlo až stojeden. Prosby o prežitie, záchranu, v maďarčine, nemčine, slovenčine aj češtine. Vtedy bolo na pravom múre, múre vďakyvzdania, 2467 tabuliek - 1045 maďarských, 883 nemeckých, 552 slovenských a 63 českých. Aj to vypovedá o histórii nášho hlavného mesta.

Ak by ste aj nechceli rozjímať, v Lurdskej jaskyni máte čo pozerať a čítať. Aj v latinčine, aj v ukrajinčine a dokonca aj v ruštine. To bol vraj dôvod, prečo v roku 1968 ruské vojská jaskyňu obsadili a pokladali ju za „svoju“. A keď budete hľadať veľmi pozorne, možno naďabíte aj na ďakovnú tabuľku z roku 1948 podpísanú „Machová a deti“. Za to, že Alexandra Macha, exministra Slovenského štátu, neodsúdili na smrť, ale na doživotie.

Lurdská jaskyňa patrí k najtajomnejším miestam Bratislavy

Plus TV

Filip Sulík pre PLUS7DNÍ: Nechápem, ako Slováci fungujú z 1500 eur mesačne

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás

Lurdská jaskyňa patrí k najtajomnejším miestam Bratislavy

Súvisiace články

Bratislava ako Manhattan. Viete, ktoré časti hlavného mesta sú na fotografiách?