Romantický príbeh o nenaplnenej láske španielskeho infanta Dona Carla a francúzskej princeznej Alžbety z Valois z pera Friedricha Schillera je drámou lásky mladých ľudí na pozadí búrlivej histórie náboženských vojen v stredovekej Európe. Alžbeta, pôvodne zasnúbená s Carlom, skončí nakoniec po boku jeho otca kráľa Filipa II. Politika je politika a sobáše v tých časoch boli doslova politickou šachovou partiou. V príbehu nechýbajú ani intrigy či všemocný Inkvizítor, ktorý bol skutočne obávanou postavou nielen v Španielsku. Celú tragédiu Verdi vynikajúco hudobne vykreslil a hudbou občas doslova priklincuje diváka do sedadla. 

Verdiho najdlhšia

Don Carlo je Verdiho najdlhšia opera a existuje vo viacerých verziách. Podobne filmy majú niekedy takzvaný director’s cut a filmoví fanúšikovia sa dohadujú, ktorá verzia je lepšia. „Verdi skomponoval toto dielo pre uvedenie v Paríži, vo francúzskom jazyku a v piatich dejstvách. Už vtedy musel dielo skracovať, pretože mnohí diváci z parížskych predmestí by nestihli posledné vlakové spoje. Francúzska a talianska verzia sa dajú rozpoznať podľa názvu. Kým francúzska verzia sa volá Don Carlos, talianska len Don Carlo,“ vysvetľuje dirigent a autor najnovšieho hudobného naštudovania opery Martin Leginus. 

Slovenské hviezdy

Inscenátorom sa podarilo vyskladať dve čisto slovenské obsadenia bez zahraničných hostí. Spomeňme aspoň Adrianu Dankovú, Adrianu Kohútkovú, Štefana Kocána, Petra Mikuláša, Dalibora Jenisa, Daniela Čapkoviča a v role Carla Tomáša Juhása a Ľudovíta Ludhu. Všetko Slováci a sólisti mimoriadnych kvalít. To je v takom exponovanom diele ako Don Carlo mimoriadna udalosť. Na ilustráciu -  legendárna operná speváčka Maria Callasová spievala postavu kráľovnej Alžbety iba jediný raz vo svojej kariére. Dodajme, že pre jej náročnosť. 

„Postavu Alžbety mi ponúkali už pred dvadsiatimi rokmi, keď operu naštudoval v SND pán Bednárik. Na túto rolu však treba dozrieť, nedá sa spievať, keď má človek 25, ani keď má 30, ani 40. Musela som si na ňu počkať,“ hovorí o Alžbete z Valois sopranistka Andrea Danková, ktorá sa na našu prvú scénu vrátila po siedmich rokoch. 

Hosť zo zámoria

Hoci basista Metropolitnej opery Štefan Kocán spieval postavu Filipa II. vo svojej kariére azda najčastejšie a na tých najprestížnejších scénach, dôverne ju teda pozná, poctivo absolvoval v Opere SND - vôbec prvýkrát - celý skúškový proces. „Je to jedna z najzaujímavejších postáv. Každé naštudovanie prinesie niečo iné. Je to veľmi hlboká hudba a hlboký príbeh. Ja som s Filipom vlastne začínal. Spieval som ho hneď druhý rok môjho profesionálneho spievania v Linzi,“ konštatuje Štefan Kocán. Jeho účinkovanie na slovenskej scéne sa dá považovať za vzácnosť, pretože roky pôsobí na svetových operných scénach.

Notové bludisko

Martin Leginus sníval o hudobnom naštudovaní Dona Carla už od štúdií na konzervatóriu, teda dlhých 20 rokov. „Sedemdesiat percent mojej práce je štúdium partitúry. Detailne som sa na ňu vrhol pred rokom v októbri. Keď sa povie partitúra opery, znamená to približne 800 strán nôt, kde máte pod sebou v 25 riadkoch noty všetkých nástrojových skupín orchestra, zboru a sólistov. Takže pred tým, než sa vôbec začne prvá skúška na operu, sám sa musím prelúskať ‚bludiskom‘ nôt, aby som mohol byť spoľahlivým sprievodcom a mal odpovede na každú otázku a riešenie v každej situácii.“ Pod scénické stvárnenie sa podpísal slovinský režisér Diego de Brea. Don Carlo mal premiéru v Paríži v roku 1867. Takzvanú milánsku verziu, ktorú môžeme v súčasnosti vidieť v SND, videli diváci prvýkrát v roku 1884 v divadle La Scalla. Don Carlo sa na dosky našej prvej scény vrátil už piatykrát. Prvýkrát sa hral pred osemdesiatimi rokmi, v roku 1938. Naposledy ho uviedli v réžii Jozefa Bednárika pred vyše dvadsiatimi rokmi. Perlička je, že Peter Mikuláš, Dalibor Jenis, Ľudo Ludha, ale aj Ján Galla účinkovali aj v tomto naštudovaní. A dokonca v rámci Bratislavských hudobných slávností v roku 2008 spieval Inkvizítora v tejto inscenácii ako hosť Štefan Kocán. Giuseppe Verdi je veľké meno svetovej opery a kto má rád dobrú muziku, napätie, drámu a emóciu, ten návštevou „verdiovky“ nič nepokazí. Navyše romantický a zároveň drsný Schillerov príbeh v ňom zanechá silný zážitok.