Tip na článok
Zdobenie: V minulosti vrcholec s mladým smrečkom či brezou ozdobili dievčatá stužkami či husacími perami.

Návrat dávnej tradície: Hrala v nej úlohu erotika?

Tradícia má už pekných pár storočí.

Galéria k článku (7 fotografií )
Máje a dievky: Kedysi tie najkrajšie dostali od mládencov hneď viacero májov.
Zdobenie: V minulosti vrcholec s mladým smrečkom či brezou ozdobili dievčatá stužkami či husacími perami.
Európsky zvyk: Na snímke oslavujú škandinávsky midsommarstång.

V minulosti sa ju pritom snažili zakázať či aspoň eliminovať. A pred časom takmer zanikla. Stavanie májov však dnes zažíva návrat. Máje sa vztyčujú po dedinách aj v centrách miest, dievky sa červenajú a chlapi sa pretekajú vo výkonoch. Čo vlastne znamená postavený máj? Ide o tuzemskú tradíciu? Má erotický podtón, ide o starý pohanský symbol s narážkou na sex? Alebo starý zvyk nesprávne interpretujeme a dnes už nechápeme, čo vlastne znamená?

Máj, háj, hájiček

„Máj sa u nás nazýval aj háj, hájek či hájiček a bolo žiaduce, aby bol štíhly, rovný, vysoký. Čím krajší máj mládenec postavil, tým bolo dievča pyšnejšie. Švárne dievča malo dokonca aj viac májov, čo jej ostatné dievky závideli, lebo to bol znak, že je u mládencov viac žiadané. Ten, ktorý jej dvoril, svoj máj označil kameňom alebo ho pofarbil, aby dievča medzi viacerými májmi poznalo, ktorý je od jej milého. Máje stavali mládenecké partie a dievčatá v takzvaných dievockých spolkoch ich zasa okrášľovali stuhami. Po dedinách stáli všade, kde bývala dievka súca na vydaj, čo bolo v minulosti dievča od šestnástich rokov,“ hovorí etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

Stavanie mája: Chlapi v dedine Malinová pod Magurou ho stavajú ručne.
Stavanie mája: Chlapi v dedine Malinová pod Magurou ho stavajú ručne.
TASR

Pri svojom etnologickom zbere informácií narazila na viaceré zaujímavé informácie o májoch. Mládenci najprv museli vybrať vhodné stromy, potom podplatiť hájnika fľašou pálenky, takisto furmana, aby im fúru odviezol domov, čo bolo nezriedka naraz aj 40 kmeňov. „Chlapci, ktorí mali frajerky, si povyberali lepšie kusy, kmene sa olúpali a ostrúhali a na vrchole nesmela chýbať zelená ratolesť, inde aj venček. Na samom vrchole postaveného mája sa nachádzala aj fľaša a mládenci dokonca súťažili tak, že sa za ňou šplhali hore na máj. Stavanie mája vždy sprevádzala hudba a spev, na druhý deň sa konala obchôdzka po domoch, kde postavili máje, vytancovali dievku a vyslúžili si pohostenie a pijatiku.“

Etnografický atlas Slovenska, na ktorom sa podieľal kolektív mnohých našich etnografov a folkloristov, ukazuje, že máje sa u nás stavali v rôznych termínoch. Na západnom a východnom Slovensku to bolo v predvečer 1. mája, na strednom Slovensku na Turíce. Na konci mesiaca sa zasa chodilo po „váľaní májov“ z dolného konca dediny na horný - opäť za spevu piesní o máji a láske.

Symbolika sexu?

„Ľudová kultúra bola prirodzená aj sex brala ako prirodzenú súčasť života. Človek si tú symboliku jednoducho všimne, vizuálne to môže pripomínať,“ usmieva sa etnologička.

Petronela Rágulová: Etnologička z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici v expozícii modrotlače.
Petronela Rágulová: Etnologička z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici v expozícii modrotlače.
Jakub Michel

Zaujíma nás, ako je to so symbolikou mája. Na to, čo ľudí zaujíma, sa totiž často hanbia opýtať. Podľa šuškandy ide o zastrený odkaz na sex, stavanie mája i samotný vztýčený kmeň pred domom mladuchy je ukážkový prvoplánový symbol. Teóriu o májoch ako falickom symbole, teda odkaze na mužský pohlavný úd a erekciu, presadzovali zvlášť v 20. storočí psychoanalytickí freudisti, ktorí videli sex azda za všetkým. Tradíciu odvodzovali od gréckeho boha plodnosti Priapa, ktorého v antike bežne zobrazovali so stoporeným enormným penisom.

Podľa dnešných etnológov je však pointa inde. „Tradícia naozaj pochádza z antiky,“ súhlasí Petronela Rágulová. „Tam však plnil ochrannú funkciu pred zlými duchmi a chorobami, ľudia stavali malé stromčeky na svoje domy a hospodárske budovy. Starorímsky boh Maius bol bohom vegetačného vzrastu a myslím, že táto jeho úloha najlepšie ilustruje magicko-agrárne chápanie zvyku - je to predmet, ktorý symbolizuje rast novej vegetácie. Po prenesení do ľudskej spoločnosti - z lásky muža a ženy vzniká nový život.“

Pred Bielym domom: Fotografia z USA pochádza z 30. rokov 20. storočia.
Pred Bielym domom: Fotografia z USA pochádza z 30. rokov 20. storočia.
Archiv

V stredoveku máje stavali pred radnicu alebo domy spoločensky významných osôb ako cechmajstrov, mal teda signalizačnú funkciu. Ako symbol lásky k dievčaťu začali mládenci stavať máje približne až od 15. storočia. Navyše, podstatné sú súvislosti. „Akiste, v prírodných spoločenstvách by táto interpretácia bola správne pochopená, no dnes nemožno stavanie májov vysvetľovať jednostranne,“ podotýka etnologička. „Väčšina zvykov má za sebou vlastnú históriu, počas ktorej sa na ne nabaľovali rôzne formy i obsahy. Stavanie májov sa dnes radí medzi komplexné kalendárne obyčaje, ktoré možno vysvetľovať aj ako vyjadrenie lásky muža k žene, aj ako formu obradovej zelene, teda vyjadrenie krásy prebúdzajúcej sa prírody. Pred úradnými budovami máj plní funkciu označujúcu oficiálny priestor, čo je pozostatok stredovekého chápania u Germánov, pri stavaní májov v období Turíc je to napríklad obradný predmet pripomínajúci zoslanie Ducha Svätého a tak ďalej.“

Záväzné aj zakazované

Staré historické zápisy ukazujú, že máj kedysi zďaleka nebol len zábavkou či pitkou, ale, naopak, aktom budúceho partnerského zväzku. To je veľký rozdiel oproti dnešku, keď si máje stavajú aj dávno zosobášení manželia či keď ich stavajú malým deťom. V stredoveku postavený máj skrátka fungoval ako záväzok prv, než nastúpila tradícia ženiť sa v kostoloch. Povinnosť cirkevného sobáša a vôbec prítomnosť kňaza pri sobáši totiž zaviedli až po Tridentskom koncile v polovici 16. storočia, dovtedy stačil dvojici len súkromný sľub lásky. A tak napríklad po­dľa zápisu z českého mesta Žitava sa na súde v roku 1422, krátko po upálení Jana Husa, dokazovala právoplatnosť manželstva dvoch ľudí jednak súkromným sľubom lásky a jednak tým, že dievčaťu Markéte jej milý verejne priniesol máj.

Máje a dievky: Kedysi tie najkrajšie dostali od mládencov hneď viacero májov.
Máje a dievky: Kedysi tie najkrajšie dostali od mládencov hneď viacero májov.
TASR

Z histórie májov vyplýva, že tie naše nie sú slovenskou špecialitou. O tom, odkiaľ k nám prišla tradícia, sa vedú diskusie, azda z nemeckého prostredia. Máj však nájdete prakticky všade po Európe - v Česku ho volajú takisto máj, bárs samotný mesiac je po česky květen, v Nemecku ho volajú Maibaum, v Maďarsku májusfa, v Poľsku słup majowy. V krajinách hovoriacich po anglicky je to may­pole a v Škandinávii ide o midsommarstång. Postavený máj nájdete na starých čiernobielych fotografiách z Európy, ba i z Kanady, kam zvyk zaviezli európski migranti. Nachádza sa už na olejomaľbe s dedinským výjavom od flámskeho maliara Pietra Brueghela mladšieho z prvej polovice 17. storočia.

V minulosti boli dokonca v strednej Európe vztýčené máje také populárne, že sa kvôli nim masívne vyrubovali lesy. Po­dľa Petronely Rágulovej musela preto vrchnosť pristúpiť k zákazom už v 18. storočí. „Písomné záznamy uvádzajú zákaz vyrubovať les kvôli drevu na máj. Prvý takýto zákaz vydala v roku 1771 Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave a nasledovali ďalšie predpisy vydané v jednotlivých stoliciach.“

Komunisti aj rekordmani

Postupne sa upúšťalo od stavania individuálnych májov a napokon sa symbolicky stavali pred kostolom, obecnou krčmou alebo na križovatke v strede dediny. V mestách zvyk prakticky zanikol a ustupoval aj na dedinách. V polovici 20. storočia sa do toho navyše vklinil komunizmus so svojou ideológiou, takže zvyk sa zvrhol na stavanie májov počas prvomájových osláv Sviatku práce pred budovami národných výborov či pred fabrikami.

Kým dnes niekde pomáha moderná technika, inde sa s májom popasujú ručne. Napríklad v podhorskej dedine Malinová, ktorá leží pod Magurou na úpätí Strážovských vrchov, stavajú máje ručne pomocou hasičských tyčí, rebríkov a podložiek. Máj s výškou 24 metrov ručne vztýčia za dvadsať minút.

Chlapské zápolenie funguje aj v tejto oblasti - v kysuckej dedine Vyšný Kelčov sa miestni hasiči rozhodli v roku 2009 vztýčiť najvyšší máj na Slovensku. Privolali si vtedy aj zástupcu Knihy slovenských rekordov. Pokoril odvtedy niekto tento rekord? „Premeranie mája ukázalo, že bol od pätky po vrcholec vysoký 36,80 metra. Pred jeho postavením ho zdobili žiaci miestnej školy. Doteraz sa nikto nepokúsil rekord prekonať,“ potvrdil nám Igor Svítok z Knihy slovenských rekordov.

Etno vlna aj identita

V 21. storočí tradícia stavania májov zažíva boom. „Celkovo dnes zažívame etno vlnu, podmienenú asi aj vplyvom globalizácie, hľadáme vlastnú identitu a cítime potrebu nájsť sa,“ premýšľa Petronela Rágulová.

Opäť sa k životu prebúdzajú ľudové výšivky, kroje aj zvyky, mládež si miesto čínskych znakov tetuje na telo čičmianske ornamenty, aj obal na iPhone si môžete kúpiť s modrotlačou. Hľadanie koreňov poukazuje na dva protichodné trendy v spoločnosti: na jednej je to fundamentalizmus, ktorý so zdvihnutým ukazovákom prikazuje údajné „tradičné hodnoty“, na druhej strane je to rovnako povrchné neopohanstvo či konzum. Aj máje sú dokladom, že našu kultúru oddávna tvorí špecifický mix tuzemských aj cudzokrajných, pohanských, žido-kresťanských a inokultúrnych vplyvov - takisto, ako sú dokladom, že naši predkovia žili v oveľa väčšej symbióze s prírodou.

Folklór, ktorý takmer zanikol, je dnes skrátka „trendy“. Nechýba v tom občas hĺbka, akú kedysi mali tradície? „Niekomu sa etno vlna môže javiť ako dobrý, no povrchný marketingový ťah, ale je na každom z nás, či pôjde aj do hĺbky a pohľadá si viac informácií o našej tradičnej kultúre. A všetci etnológovia či kultúrni antropológovia mi dajú za pravdu, že už len samotné štúdium dávnych ľudských kultúr prináša modernému človeku uspokojenie z poznania ľudskej prirodzenosti,“ dodáva Petronela Rágulová.

VIDEO Plus 7 Dní