Tip na článok
Sudán: Posledný samec poddruhu nosorožec tuponosý severný zomrel 19. marca.

Mal profil na zoznamke, vlastnú ochranku a rozumel po česky. Jeho smrťou zrejme vyhynul celý zvierací druh

Narodil sa v divočine na území Sudánu pravdepodobne v roku 1973. Nosorožca tuponosého ako dvojročného spolu s ďalšími zvieratami odchytili a previezli do známej českej Zoo Dvůr Králové. Žil tam šťastne.

Galéria k článku (4 fotografie )
Celebrita: Sudán bol medzi návštevníkmi rezervácie obľúbený. Takto sa s ním odfotili Masajovia
Bez rohov: Sudánovi aj ďalším nosorožcom ošetrovatelia odrezávali rohy. Prevencia pred pytliakmi. Riziko hrozilo dokonca aj v Európe.
Vlani sa pytliaci vlámali do zoo vo francúzskom
Thoiry, zastrelili nosorožca a odrezali mu roh
motorovou pílou.
Párenie: Jedine vo Dvore Králové sa podarilo odchovať potomkov nosorožca tuponosého severného.

Jeho ošetrovatelia naň spomínajú ako na pokojné zviera, ktoré voči nim nikdy neprejavilo agresivitu, nechalo si dokonca odoberať krv či čistiť kopytá. Vo Dvore Králové sa postupne narodili traja Sudánovi potomkovia, samec Suni a samičky Nabiré a Najin. V roku 2000 sa stal dedkom samičky Fatu. V divej prírode tento druh vyhynul pravdepodobne niekedy po roku 2005. Posledné jedince mala Zoo Dvůr Králové a zoo San Diego.

Pomalé vymieranie

Iba vo Dvore Králové sa nosorožcom tuponosým severným narodili mláďatá. Lenže poddruh vymieral. Rozmnožovanie sa prestalo dariť. Padlo rozhodnutie presťahovať Sudána, Suniho, Fatu a Najin do Afriky. Ošetrovatelia dúfali, že v africkom podnebí, vo svojom prirodzenom prostredí, v savane a s rastlinami, ktoré im vyhovujú, sa možno začnú prirodzene páriť.

V roku 2009 vstúpilo osem párov zvieracích nôh na pôdu kenskej rezervácie Ol Pejeta. V nasledujúcich rokoch ošetrovatelia zaznamenali, že zvieratá sa pária. No žiadna zo samíc neotehotnela. V roku 2014 zomiera samec Suni. Sudán, na nosorožca v úctyhodnom veku, sa stal posledným samcom nosorožca tuponosého severného na zemeguli. O rok zomrela vo Dvore Králové Nabiré a potom aj Nola v San Diegu. Zostala posledná trojica - Sudán, Najin a Fatu. Veterinári však prišli k záveru, že Sudánove spermie sú takmer nepoužiteľné a Najin ani Fatu nie sú schopné prirodzenej reprodukcie.

Drahší ako zlato

Nosorožca tuponosého severného vyvražďovali v prírode pytliaci celé desaťročia. Posledných dvadsať-tridsať jedincov prežívalo v Národnom parku Garamba v Kongu. Stali sa obeťami bojov počas občianskej vojny na prelome tisícročí. Na čiernom trhu majú rohy nosorožca vyššiu cenu ako zlato. V Juhovýchodnej Ázii je prášok z rohov súčasťou tradičnej medicíny, vo Vietname dokonca tvrdia, že zaberá na rakovinu. V Jemene z rohov vyrezávajú ozdobné rukoväti na dýky.

Obchod s rohmi je, samozrejme, nelegálny. Pytliaci zvieratá často nezastrelia priamo, iba ich omráčia alebo postrelia a potom im odrežú rohy motorovou pílou tak nešetrne, že zvieratá zomierajú na vykrvácanie. Roh sa pritom dá odstrániť bez ohrozenia života zvieraťa. K takému kroku už pristúpili viaceré rezervácie a zoologické záhrady, aby nosorožce uchránili. V Zoo Dvůr Králové už dvakrát spálili rohy odrezané živým alebo mŕtvym zvieratám. Dokopy 93 kilogramov. Rohy zvieratám dorastajú. Jednému samcovi môže za život dorásť až šesťdesiat kilogramov rohoviny.

Noemova archa Josefa Vágnera: Nikdy nesplatíme zvieratám, čo sme im dlžní. To bolo krédo legendárneho cestovateľa, prírodovedca a spisovateľa Josefa Vágnera. Dlhoročného riaditeľa Zoo vo Dvore Králové. Vybudoval tam a rozbehol jedinečné safari. V 60. a 70. rokoch minulého storočia bolo ešte bežné zásobovanie zoologických záhrad zvieratami odchytenými v divočine. Vágner zorganizoval deväť výprav do Afriky. Po mori, riekach, koľajniciach a cestách dopravil do Česka viac ako dvetisíc zvierat. Ich potomkovia - je ich doteraz asi 5 200 - predstavujú významnú genofondovú základňu svojich druhov v celosvetovom meradle. Viac ako stotridsať zvierat, kriticky ohrozených druhov, sa do Afriky vrátilo.

Keď sa Vágner so svojím exotickým nákladom plavil na lodiach z Hamburgu do Česka, z brehu Labe a z mostov mu kývali deti a pred plavebnými komorami, kde bolo treba čakať, prichádzali ľudia a prosili ho, aby im rozprával. On to ochotne robil.

Sudána však neodchytil sám. Urobili to jeho spolupracovníci zo Spojeného kráľovstva. O nosorožca tuponosého severného veľmi stál. Vedel, že populáciu v divočine likvidujú pytliaci a na záchranu poddruhu je nevyhnutné odchytiť aspoň niekoľko zvierat a pokúsiť sa ich v zajatí rozmnožovať. Okrem toho tieto zvieratá nikdy neboli v zoologických záhradách poriadne zastúpené a žiadnej sa nepodarilo odchovať potomkov.

Prítulný: Sudán mal ľudí rád a nebýval agresívny. To sa o jeho správaní k samiciam nedalo povedať.
Prítulný: Sudán mal ľudí rád a nebýval agresívny. To sa o jeho správaní k samiciam nedalo povedať.
TIERNEY FERRELL

Najcennejšie samice

Jan Stejskal pracuje na pozícii vedúceho oddelenia komunikácie a zahraničných projektov Zoo Dvůr Králové štvrtý rok. Predtým bol novinár a venoval sa hlavne environmentálnym témam. Telefonovali sme spolu cez Skype, pretože kvôli Sudánovi odletel do Kene. Rozprávali sme sa o dlhých rokoch výskumu cyklov a reprodukčných mechanizmov nosorožca tuponosého severného. Zoo Dvůr Králové a odborníci z IZW Berlín, z inštitútu Avantea v talianskej Cremone a z Kenya Wildlife Service vyvíjajú metódy na záchranu takmer vyhynutého druhu. „Aj keď úplne najúčinnejšie by bolo, keby zvieratá nezabíjali vo voľnej prírode,“ konštatuje Jan Stejskal.

V roku 2014 priviedli k samiciam Najin a Fatu samca príbuzného nosorožca tuponosého južného. Ošetrovatelia dúfali, že sa narodí mláďa, a hoci to bude kríženec, bude nositeľom aspoň čiastočného genómu nosorožca tuponosého severného. Lenže nepodarilo sa to. Následné vyšetrenia samíc ukázali, že nie sú schopné prirodzenej gravidity.

„Teraz vyvíjame metódu vytvorenia embrya v laboratórnych podmienkach, ktoré vynosí samica nosorožca tuponosého južného,“ vysvetľuje Jan Stejskal. „Už dva roky vyvíjame metódu na odoberanie vajíčok zo samíc bieleho nosorožca. Hoci nie sú schopné reprodukcie, stále majú cykly. Vytvorili sme aj prototypy nástrojov na tento odber a odskúšali sme ho. Veríme, že čoskoro ho budeme môcť bezpečne zrealizovať aj na Najin a Fatu. Musíme si byť absolútne istí. Sú veľmi cenné, pretože na svete už nemáme žiadne iné nosorožce tohto druhu.“

Nádej vo vede

Odber vajíčok u nosorožích samíc je veľmi náročný. Samozrejme, treba ich uspať. Každá narkóza predstavuje určité riziko. „Predstavte si zviera dlhé tri metre, vážiace dve tony a v kohútiku vysoké takmer ako dospelý človek. Vaječníky má veľké ako päsť, jeden a pol metra hlboko v tele. Máme k dispozícii ultrazvukovú sondu, ktorou sa dostaneme k vaječníku, snažíme sa nájsť folikuly a ihlou z nich odobrať vajíčka. V tele samice musíme byť veľmi opatrní, aby sme neprepichli nejaký iný orgán,“ opisuje Jan Stejskal unikátnu metódu.

Ak sa odber vajíčok podarí, v laboratóriu v Taliansku ich spoja so Sudánovými spermiami. Embryo vložia do náhradnej matky. „Táto metóda sa komerčne používa pri koňoch a hovädzom dobytku. Hlavne pri vzácnych a žiadaných koňoch. Pri nosorožcoch je však nová.“

Vedci z tímu majú záložný plán. Disponujú bunkovým materiálom od dvanástich nosorožcov tuponosých severných. Plánujú využiť metódu kmeňových buniek. Z kmeňových buniek možno vyvinúť akékoľvek bunky. Teda aj reprodukčné. Vedcom v Japonsku sa už podarilo získať z kmeňových buniek myší bunky spermií. Takže vieme, že u cicavcov je to možné. Žiada si to však ešte dlhú cestu, aby sme pomocou kmeňových buniek dokázali zachrániť nosorožce.

Účty za záchranu živočíšneho druhu, o ktorú sa práve tímy z Česka, Kene, Nemecka a Talianska pokúšajú, sa pohybujú v miliónových čiastkach. Preto Zoo Dvůr Králové prosí o finančnú podporu každého, komu na prírode záleží.

Ohrození kvôli rohom

Aký je život posledných nosorožcov severných bielych v kenskej rezervácii? V prvom rade ich nonstop stráži ozbrojená ochranka, pretože pytliaci sa neštítia odrezávať rohy zvieratám aj v rezerváciách. Zamestnanci Ol Pejeta o Sudánovi hovorili, že bol vždy priateľský, dobre naladený a prítulný. Naučili sa kvôli nemu pár slov po česky, pretože poslúchal na pokyny v češtine. Sudán, posledný severný biely nosorožec, ktorý sa ešte narodil v divočine, sa stal celebritou. Bol symbolom bezohľadnosti človeka, pre ktorú z našej planéty miznú živočíšne druhy. Zamestnanci rezervácie založili Sudánovi profil na zoznamke Tinder. Išlo o fundraisingovú kampaň na vyzbieranie peňazí na oplodnenie in vitro.

V roku 2017 začal mať Sudán vážne zdravotné problémy. Súviseli s jeho vysokým vekom. Komplikácie spojené s infekciou rany na nohe spôsobili, že jeho zdravotný stav sa pred pár dňami veľmi zhoršil. Už nedokázal ani vstať. Veľmi trpel. Preto sa ošetrovatelia rozhodli usmrtiť ho.

Kilogram rohoviny z nosorožích rohov na čiernom trhu stojí okolo 60-tisíc dolárov. Len v roku 2014 zabili pytliaci v Afrike kvôli nim vyše tisíca nosorožcov. Niektorí navrhujú legalizáciu obchodu s rohmi. Kontroloval by sa a zvieratám by rohy odstraňovali šetrne. Jan Stejskal si nemyslí, že by to pomohlo. „Bola by to jedna z najnebezpečnejších záležitostí pre nosorožce. Nie je ich na svete dosť. Ak by sme legalizovali dopyt po rohovine, narastie do takých rozmerov, že nebude možné uspokojiť ho len z nosorožcov na farmách.“

VIDEO Plus 7 Dní