Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Biela pani, bezhlavý jazdec, dáma v čiernom, priesvitná postava či temný tieň… Rôzne podoby majú duchovia v zážitkoch ľudí presvedčených o ich existencii. Kto by nepočul príbehy o nebožtíkoch, ktorí sa prišli rozlúčiť so svojimi najbližšími?

Zrazu sa zastavili hodiny, niektorí počuli zvláštne zvuky, iní zase pozorovali pohyb predmetov. Podobné skúsenosti mali aj členovia Slovak Ghost Hunters (SGH) - Slovenskí lovci duchov. „Keď človek zomrie, duši chvíľu trvá, kým si uvedomí, čo sa s ňou deje. Aj preto sa prihovára pozostalým,“ vysvetľuje Hanka Révayová, členka prvého tímu ľudí na Slovensku, ktorý sa zaoberá pátraním po paranormálnych javoch. „Chodíme po rôznych miestach, ktoré sú späté s históriou, ale taktiež navštevujeme súk­romné bydliská ľudí, ktorí nás potrebujú,“ hovorí skupina nadšencov pre duchársku tematiku.

Stretli sme sa na jednom z najkrajších miest posledného odpočinku v Bratislave. Evanjelický cintorín pri Kozej bráne je obohnaný vysokým múrom. Staré pomníky vytvárajú priam magickú atmosféru. Vyhliadneme si kamenné pomníky najviac poznačené časom. Matej Cích a Hanka Révayová začnú vyberať z tašiek rôzne prístroje. „Toto je spiritbox - vecička na priamu komunikáciu s duchom. Je založená na princípe AM a FM vĺn, ktoré sa stále točia dokola, ale hlas ducha prejde cez päť-šesť vĺn a my ho môžeme zreteľne začuť,“ ukazuje Matej na predmet, ktorý sa podobá na diktafón. Ten používajú tiež - často sa vraj stáva, že hlas ducha odhalia až z hlasového záznamu.

Matej a Hanka rozložia kameru s nočným videním, pripravia fotoaparát aj K2, prístroj na meranie energie. „Keď je blízko duch, rozsvieti sa červené svetlo,“ vysvetľujú. Poruke majú aj laserový snímač na zaznamenanie pohybu ducha či parabolický mikrofón na zosilnenie hlasu. Nevieme sa dočkať, kedy nám lovci duchov predvedú svoju prácu. „Nachádza sa niekto pri nás?“ pýta sa nahlas Matej stojaci blízko jedného z hrobov. „Môžeš s nami nejako nadviazať kontakt? Koľko vás tu je?“ pokračuje. Je krásny slnečný deň, ale okrem štebotu vtákov a chrčania spiritboxu nepočujeme nič. „Skús sa nejako prejaviť,“ vyzýva ďalej neviditeľných obyvateľov cintorína Hanka, ktorá má na ušiach slúchadlá a v rukách drží parabolický mikrofón.

Darmo sme boli na pokojnom mieste, kde sotva zablúdil jeden človek. Z ulice prenikal ruch, ani spev vtákov nebol v tomto prípade ideálnou kulisou. Občas sa aj zdalo, že v spiritboxe zaznel nejaký hlas, ale zrejme to boli len útržky z rádia. Ani K2, ktorý zachytáva energiu, nezablikal. „Zväčša chodíme do terénu večer, od 22. hodiny do 2. hodiny v noci. Vtedy máme najlepšie výsledky, všade je ticho a pokoj,“ hovorí Matej. Tentoraz sme s nimi prešli okolie niekoľkých hrobov, ale nijaká špeciálna reakcia sa neobjavila. A dvojica sa ani nesnažila presvedčiť nás, že akýkoľvek zvuk, ktorý sme začuli, by mohol patriť duchovi. Lebo aj takých expertov sme už pri svojej práci stretli - všade a vo všetkom videli duchov a anjelov a nijaké fyzické dôkazy ich nezaujímali.

V každom prípade sme mali zaujímavú skúsenosť a vypočuli si množstvo pútavých príbehov. Slovenskí lovci duchov sa združujú už tri roky. Zväčša je v tíme päť-šesť ľudí. „Čím menej, tým lepšie. Sú ľudia, ktorí na to nemajú,“ pripomína Matej. S paranormálnymi javmi sa stretol pred pár rokmi doma, kde zostala energia po dedkovi. „Silný zážitok som mal aj pri petržalskom Bunkri B8. Na starý telefón sa mi podarilo nahrať detský hlas ducha, ktorý stál vedľa mňa,“ spomína. Svoj prvý spiritbox vyskúšal na važeckom cintoríne medzi obcami Važec a Štrba. „Leží tam asi šesťtisíc naštvaných duchov. Prišiel som tam a snažil sa ich vyprovokovať otázkou: Welche geister sind da? Ktorí duchovia sú tu? A zrazu sa ozvalo: ‚Ich!‘ Rýchlo som sa zbalil a trielil preč. Potom som si povedal, že keď nás bude viac, podáme si ich,“ dodá potmehúdsky.

Hanka Révayová je posledným členom skupiny lovcov duchov. Dlho ju fascinovala práca týchto nadšencov. Azda aj preto, že od detstva mala po smrti najbližších skúsenosti s javmi medzi nebom a zemou. „Noc po pohrebe môjho 21-ročného brata pocítila babka zvláštny studený vánok, aj keď odnikiaľ nefučalo a všetky okná boli zatvorené. Brat mal modely autíčok a babka v noci počula rachot z jeho prázdnej izby, akoby sa niekto dotýkal tých modelov. Mama zase počula dupot a potom také ťarbavé kroky, aké mal môj brat posledné týždne, lebo po chemoterapii pribral a mal ťažkopádnu chôdzu,“ opisuje podivné skúsenosti svojich blízkych. Po smrti jej otca sa zase v dome otvárali a triasli skrinky. „Dotyková lampa sa sama začala zapínať a zhasínať,“ krúti hlavou.

Keď sa teda mladá žena dozvedela o konkurze do SGH, neváhala. Dnes patrí medzi aktívne členky a zážitky z terénu ju neprestávajú fascinovať. „Jeden z najsilnejších som mala vlani na hrade Beckov. Akoby niekto za mnou stál… Bola som presvedčená, že niekto z kolegov, ale keď som sa otočila, nikto pri mne nebol. Potom sa nám ozval hlas dieťaťa. A tá energia, ktorú sme na niektorých miestach cítili - normálne nám zvieralo hruď,“ priznáva. Matej pritakáva. „Aj zábery z termokamery potvrdili, že tam niečo je. Na Beckove sme mali naozaj zaujímavé skúsenosti a zaznamenali sme dosť veľkú aktivitu,“ dodáva.

Nie sú sekta, nesnažia sa nikoho presviedčať ani nasilu podávať dôkazy. „Keď ideme na nejaké miesto, spracujeme svoje skúsenosti a urobíme z toho epizódu, ktorú zverejníme na internete,“ opisuje prácu SGH jej zakladateľ Matej Cích. Fanúšikovia si ich videospracovanie môžu pozrieť na sociálnych sieťach či YouTube. „Aj takýmto spôsobom chceme prezentovať Slovensko. Mnohé lokality ešte viac spopularizujeme. Napríklad po zverejnení epizódy z Čachtického hradu sa ešte viac zvýšila jeho návštevnosť,“ zdôrazňuje.

Títo svojrázni nadšenci vychádzajú z toho, že mladých ľudí fascinuje strach a záhady. „Obľubujú horory a my sa im snažíme ukázať, že aj na Slovensku máme duchov a zaujímavé strašidelné miesta,“ dodáva.

Navyše svojich fanúšikov obo­znamujú s mnohými historickými udalosťami, na ktoré možno mnohí pozabudli. „Najväčšia letecká katastrofa na Slovensku sa nestala na Zlatých pieskoch, ale na Sakrakopci,“ vysvetľuje Matej. V roku 1966 sa na mieste medzi Račou a Svätým Jurom zrútilo bulharské lietadlo s 82 pasažiermi. „Nahrali sme tu niekoľkých duchov, medzi nimi aj jednu opernú speváčku,“ opisujú členovia SGH.

„Najlepšiu nahrávku ducha máme z kláštora Mariánska Čeľaď. Je to opustené miesto v lese a vraj tam kedysi mnísi zabíjali ženy,“ pokračujú v rozprávaní. „Ženský duch nám tu povedal celú vetu, a to je úspech. Niektoré naše členky videli ženského ducha, ako na nich pozerá spoza rohu,“ dodáva Matej.

Čistá hlava, žiadny biznis: Chcú spoznávať, zažiť, informovať. „Nie sme médium,“ priznávajú. Ale veľakrát vraj vyčíňanie duchov na nejakom mieste po ich návšteve ustane. „Ak nie, máme kontakt aj na médium, ktoré sa môže s duchom inak skontaktovať,“ hovorí Matej.

Ľudia im odporúčajú rôzne strašidelné miesta, ale nie všade sa im podarí získať povolenie na vstup. „Keďže našu prácu zverejňujeme, nemôžeme len tak vkročiť na cudzí pozemok,“ upozorňujú.

Niektorí ich volajú do svojich domovov, kde sa dejú nevysvetliteľné veci. Často majú skúsenosť s duchmi mamičky na materskej, ktoré sú s deťmi dlho doma, aj keď predtým na ich existenciu neverili. Ale keď ich potomok začne hovoriť o ujovi, ktorý stojí v chodbe a reálne tam nikto nie je, spozornejú. Niekedy si dokonca záhadný prízrak všimnú aj ony.

„Mnohí sú prekvapení, že za svoju prácu neberieme peniaze. Často zbavíme domácnosť ducha už len tým, že sa s ním spojíme. Ak to nepomôže, skontaktujeme médium,“ vysvetľujú. „Skutočné médium si od vás peniaze nevypýta, lebo vám chce pomôcť, alebo to nechá na dobrovoľný príspevok. Asi štveme ľudí, ktorí si z toho urobili biznis, ale my chceme pomáhať,“ dodáva Matej.

Žiadne zimomriavky? Cítili niekedy z obyvateľov „onoho“ sveta, strach? „Už som si dovliekol domov jedného ducha,“ spomína Matej. Vždy sa budil okolo druhej hodiny v noci na to, že ho niekto kopol do brucha. „Skončilo sa to tým, že som ho poslal kadeľahšie. Keď má človek strach, o to viac energie má ten duch. Preto sa riadime týmto: S čistou hlavou dnu a s čistou hlavou von! Prídeme domov a nič nás neprenasleduje,“ priznáva líder SGH.

Slovak ghost hunters svojimi prístrojmi preskúmali viaceré miesta na Slovensku.

Americké mestečko Amityville: Na Ocean Avenue sa nachádza najstrašidelnejší dom na svete, v ktorom v roku 1974 istý Ronald DeFeo zavraždil šesť členov svojej rodiny, lebo mu to vraj prikázali nejaké hlasy. Rodina, ktorá sa do domu potom nasťahovala, zažívala hotové peklo - zjavovali sa im démoni s červenými očami, nachádzali stopy v snehu na dvore, bezdôvodné útoky hmyzu, strašidelné hlasy, nočné mory... O dom sa začali zaujímať rôzni démonológovia, exorcisti, lovci duchov aj filmári a o zážitkoch rodiny Lutzovcov bol nakrútený veľmi úspešný horor s názvom 3:15 zomrieš.

Podľa legendy sú na tomto mieste pochované telá keltských druidov. Rod O’Carrollovcov, ktorý tu žil v 16. storočí, bol známy krutosťou a túžbou po moci. V takzvanej krvavej kaplnke, došlo k smrteľnému sporu dvoch bratov. Ponurosť tomuto miestu dodáva aj komnata s krvavou škvrnou, ktorú nejde vyčistiť, či väzenie, v ktorom sa pri rekonštrukcii našlo 150 obetí mučenia. To všetko je minulosť! Na hrade sa vraj dodnes zjavuje prízrak vysokej ženy v červených šatách s krvavou dýkou v ruke. Vraj ju uniesli a opakovane znásilnili. Narodilo sa jej dieťa, ktoré krutí O’Carrollovci zabili. Zúfalá matka si dýkou vzala život. Stretnúť tu vraj môžete prízraky dvoch malých dievčat či ducha divokého kapitána, ktorý hľadá svoj stratený poklad. Dokonca sa hovorí o desivom tvorovi, nazývanom Elementál či, jednoducho, To. Je veľký asi ako ovca, v polorozpadnutej tvári má namiesto očí otvory, páchne hnilobou a sírou. Je to vraj mimozemský duch vyvolaný pri nevydarenej seanse. Leap sa stal najstrašidelnejším hradom na svete a vyhľadávaným miestom rôznych lovcov duchov a záhadológov.

Medzi obcami Važec a Štrba vraj leží asi šesťtisíc naštvaných duchov. Aspoň to tvrdia ich lovcovia

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás