Väčšinou ide o luxusné kúsky, najmä dámske modely, ušité na zákazku najzručnejšími krajčírkami v parížskych salónoch z veľmi drahých, často ručne vyrobených látok.
Francúzska kráľovná Mária Antoinetta, dcéra Márie Terézie, bola priekopníčka a milovníčka módy haute couture už v 18. storočí. Jej dvorná návrhárka Rosa Bertin jej na rôzne udalosti pripravovala honosné šaty a k nim aj nákladné klobúky. V tom čase začali do Paríža prichádzať bohaté dámy, aby si aj ony zabezpečili drahé šaty, a tak toto vychýrené mesto na Seine získalo titul mesto módy.
Prvý obchodný dom, ktorý sa špecializoval na bohaté paničky a exkluzívne kolekcie šiat, otvorili v Paríži v roku 1858. Založil ho anglický módny návrhár Charles Frederick Worth. O desať rokov neskôr vznikol v Paríži špeciálny úrad La Chambre Syndicale de la Haute Couture, ktorý stanovuje kritériá pre vybrané módne značky.
Nové impulzy
Táto móda je veľmi nákladná, často ide o státisíce eur, menej vyhľadávaná a nie vždy vhodná na nosenie. Tento luxus si môžu dovoliť len tí najbohatší. Už pred desiatkami rokov si medzinárodní odborníci na módu kládli otázku, či tento ťažko bežne využiteľný štýl prežije. Viacerí módni návrhári a značky sa preto rozhodli zachrániť ojedinelú krásu. Ubrali z okázalosti a oblečeniu dali úspornejší rozmer krásy, čím sa priblížilo k lepšej nositeľnosti.
Hoci súčasná tendencia je vytvárať menej honosné a opulentné modely, je nepredstaviteľné, že ich ceny budú ľudové. Stále zostanú pomerne drahé z dôvodu množstva a kvality použitých materiálov a času potrebného na vyrobenie jedinečných kúskov väčšinou v jedinom vyhotovení. Takéto modely pomerne často končia v investičných zbierkach bohatých majiteliek a veľkých fanúšičiek módy. Firmy ich používajú na svoju propagáciu alebo sa objavia na červenom koberci, kde ich predvedie známa celebrita. Niektoré zo šiat slúžia ako podklad na inšpiráciu lacnejších modelov prêt-à-porter. Zostáva veriť, že krása v móde prežije aj ďalšie rôzne vlnobitia.
Autor: Richard Rozbora
