Najskôr by sme zaznamenávali jedno slabé zemetrasenie za druhým, ale o to častejšie, až štyristokrát do dňa. Záchvevy zeme by sa postupne zosilňovali, prišli by ničivé zemetrasenia a za jediný mesiac by na Slovensku naozaj mohol vyrásť vulkán. Podobá sa to na scenár nepodareného amerického filmu, ale je to pravda. Ocitli sme sa v príliš aktívnej zóne, Napokon, práve tam, kde sú dnes malebné Štiavnické vrchy bola pred šestnástimi miliónmi rokov, v treťohorách, najväčšia sopka na svete, Štiavnický stratovulkán. Jej špic čnel do výšky najmenej štyroch kilometrov nad okolitým morom. Aj dnes vedcov fascinuje to, čo zostalo na dvoch tisíckach kilometrov štvorcových - kaldera, „kotol“ zo strednej časti stratovulkánu s rozmermi 18 krát 22 kilometrov. To znamená, že táto sopka musela mať priemer asi tisíc kilometrov!
Krajina vyhasnutých sopiek
Sedíme na sude pušného prachu a je nám dobre. Ešte presnejšie, na mieste, kde do seba narážajú dve zemské dosky, európska a africká. Česi i Poliaci sú na tej európskej, stabilnej, my na rozlámanej africkej, ktorá sa tlačí pod európsku. V roku 1972 satelity definitívne potvrdili pohyby týchto litosferických dosiek. A kde je tlak, tam je aj horúčava. „Celé stredné Slovensko je krajina vyhasnutých sopiek,“ povedal geológ Ladislav Šimon. Štiavnické vrchy, Poľana, Vtáčnik, Kremnické vrchy, na východe zas Vihorlat... „Vulkanická činnosť tu bola pred 16 miliónmi rokov a skončila sa asi pred stotisíc rokmi, keď vybuchol Putikov vŕšok, najmladšia sopka v strednej Európe. Nie je vylúčené, že je ešte novšieho dáta. Keď stavali diaľnicu pri Novej Bani, odkryli aj podložie, na ktorom sú čadiče. Podložie má ešte menej rokov, takže teoreticky nie je vylúčené, že Putikov vŕšok chŕlil lávu iba pred 70 až 30-tisícmi rokov. To je z geologického hľadiska planéty naozaj len včera,“ konštatoval geológ. Mimochodom, práve vtedy sa tu premával - neandertálec.
Putikov vŕšok je z geologického hľadiska vlastne bezvýznamná sopka. So stratovulkánom nijako nesúvisí, vyvinul sa oveľa oveľa neskôr, takže je vlastne zaujímavý len tým, že je najmladší. Leží vo výške 477 metrov nadmorskej výšky, lávové prúdy stekali až do dĺžky 3,2 kilometra. Láva zaliala asi štyri kilometre štvorcové územia. Dodnes možno nájsť v okolí množstvo vulkanických bômb, kameňov, ktoré vyletúvali z útrob zeme počas erupcie. Z geologického hľadiska je hádam zaujímavejší fakt, že zemská kôra tu siaha iba do hĺbky asi 20 kilometrov, čo sa dá prirovnať k škrupine od vajca, lebo bežne dosahuje hĺbku až 70 kilometrov. Práve to bol zrejme dôvod, prečo praskla a prečo sa vytvoril Putikov vŕšok.
