reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Marionetky Joža Nižnánskeho. Žofia Bosniaková, Mária Széchyová a František Wesselényi. Ony dve grófky narodené v prvých rokoch 17. storočia, on uhorský palatín. A dokopy jeden milostný trojuholník, aký v romantickej slovenskej literatúre nemá obdoby. „Tvoj až do smrti najoddanejší Fraňo“, „Do posledného dychu Tvoja Mária“ - takto sa podľa Nižnánskeho končili listy, ktoré si vymieňali Széchyová a Wesselényi, samozrejme, za chrbtom úbohej Bosniakovej, ktorá bosá chodievala cez Váh zo Strečnianskeho hradu do kostola v Tepličke nad Váhom, aby si od Boha vyprosila lásku svojho manžela. Ten si zatiaľ hovel v náruči Széchyovej na Muránskom hrade. Človek by uronil slzu. Ale zbytočne. Všetko bolo inak. Žiaden milostný trojuholník nejestvoval a Muránska venuša bola chlap.

„Neboj sa ma, Žofia. Dotiaľ, kým bude Fraňo s tebou šťastný, ani ty, ani on ma vôbec  neuvidíte. Možno sa už v najkratšom čase vydám, zmiznem až do Satmárskej a budem Štefanovi Kunovi pomáhať kriesiť zdochýnajúce kone, z mrcín robiť paripy. Ale zjavím sa hneď, ako sa dopočujem, že Fraňo nie je šťastný, a vezmem ti ho!“ vkladá slová do úst Márie Széchyovej Jožo Nižnánsky v knihe Lásky Žofie Bosniakovej.

Keď spisovateľ v rokoch 1937 až 1938 uverejňoval tieto slová na pokračovanie v novinách Slovenská politika, obe ženy boli už dávno mŕtve. Naozaj dávno, Bosniaková takmer tristo rokov, Széchyová dvestopäťdesiat, a tak si s nimi ako románopisec mohol robiť, čo chcel. Nechal ich, aby sa ako mladé dievčatá stretli na prešporskom fašiangovom bále v roku 1625, kde sa František Wesselényi beznádejne zaľúbil do Márie Széchyovej a vzápätí sa na zasneženom dunajskom nábreží stretol s „bielou vílou“ Žofiou, ktorá mu tiež učarovala. Mária však bola určená na vydaj Štefanovi Bethlenovi a Žofia ako éterická bytosť podopierala umierajúceho manžela Michala Serényho. Spisovateľ Wesselényimu dovolil, aby sa s Máriou trochu pozabával na Muránskom hrade, ale nakoniec mu ju vyfúkol, keď ju vydal, a zostala len túžba a listy plné nenaplnenej lásky. Píše, ako obidve ženy ovdoveli, ale Wesselényi sa stihol oženiť s Bosniakovou skôr, než sa dozvedel, že voľná je aj Széchyová. A tak k sebe tí dvaja hľadajú cestu až po stranu 330, kde to celé naberie šťastný koniec, pravda, za cenu života Žofie Bosniakovej. „V piatok ráno 4. augusta 1644 stal sa Fraňo Vešelín pánom Muráňa a v nedeľu 6. augusta 1644 si prisahali s Máriou Széchyčkou večnú vernosť.“

Ale... „Žofia Bosniaková a Mária Széchyová sa pravdepodobne vôbec nepoznali. František Wesselényi miloval svoju ženu Žofiu a s Máriou Széchyovou sa zoznámil až po smrti svojej manželky,“ hovorí historik Michal Jurecký. Ale kde potom pramenia všetky tie fámy o nevere, o bezbožníkovi Wesselényim a Muránskej venuši?

Keby bol Nižnánsky jediný autor, ktorý to takto videl vo svojom románe, asi by dejiny nezmenil. Predbehli ho! Historik a spisovateľ barón Alojz Medňanský, a to hneď troma povesťami. V tej tretej z roku 1829, v knihe Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku, je aj povesť Skalná kaplnka pri Váhu. V skratke - Kým sa Žofia modlila, Wesselényi jej zahýbal. V časoch protitureckých bojov bol stále preč a Žofia sama na Strečnianskom hrade. Domov sa vracal vždy s radosťou, ale potom začal prichádzať akýsi skormútený... Až kým Žofia nedostala list od sestry, kde jej oznamovala to, čo už vedel celý svet - jej muža opantala iná žena... Také niečo nemohlo uniknúť pozornosti slovenských národných buditeľov, ktorí chceli Medňanského dielo vydať. Nuž a, celkom pochopiteľne, nemohlo to uniknúť ani vtedajším bulvárnym novinám.

„V roku 1858 uverejnil týždenník Vasárnápi Ujság dva články o Strečne od autora pod pseudonymom Vágvölgyi. Píše, že Mária Széchyová ešte za Žofiinho života opantala Františka Wesselényiho, ktorý potom uvažoval o rozvode a prestúpení na protestantskú vieru,“ tvrdí historik Michal Jurecký. Literárny osud Márie Széchyovej sa v tej chvíli naplnil. Už navždy zostane Muránskou venušou, ktorá poblúznila myseľ neskoršieho uhorského palatína. „Čím ďalej uháňal od Strečna, tým ľahšie sa mu dýchalo,“ povedal by Jožo Nižnánsky. Alebo, ako hovorí historik Jurecký, devätnáste storočie bolo romantické obdobie a ľudia mali radi príbehy.

Ak máte pocit, že ste tieto riadky už niekde čítali, nemýlite sa. Bolo to v PLUS 7 DNÍ pred troma rokmi. Vyvrátili sme jeden romantický mýtus a teraz prišlo ďalšie prekvapenie - Muránska venuša bola chlap! Žofia Bosniaková, grófka zo Strečnianskeho hradu, nám vypadla z hry, ale ďalší dvaja, František Wes-selényi a Mária Széchyová, sú hlavnými aktérmi pokračujúceho príbehu.

„Ale áno, vieme, že Muránska venuša bola chlap, písal o tom vo svojich dielach aj náš rodák Pavol Hlodák, lenže legenda je predsa oveľa pútavejšia, keď v nej vystupuje krásna žena!“ hovorí starosta Muráňa Roman Goldschmidt. A Mária Széchyová vraj naozaj bola krásna žena, ibaže ani na jednom portréte, ktorý si môžete pozrieť, nie je ona. Vymyslel si ju súdobý maliar, neraz v brnení a s helmou na hlave. „Jediný obraz tejto šľachtičnej sa zachoval na rakúskom hrade Forchtenstein, a to v poľovníckej expozícii ako dekorácia,“ hovorí kunsthistorička Edita Kušnierová. „Vieme však, že detstvo prežívala na potulkách a poľovačkách so svojím otcom, ktorému nahrádzala stratených synov. Bola vynikajúcou jazdkyňou, vedela zaobchádzať aj so zbraňami. Po matke Márii Drughetovej z Humenného zdedila sklony k poézii a k hudbe, len zbožnosťou sa vraj na ňu nepodala. Bola smelá a ctižiadostivá, dobrodružnej povahy, ozajstné dieťa svojej doby.“

Ako sedemnásťročná sa vydala za Štefana Bethlena a odišla s ním do Sedmohradska. Obe deti z tohto manželstva umreli v útlom veku a čoskoro ich nasledoval aj jej manžel, ktorý prepadol alkoholu. Znova sa vydala za bezvýznamného šľachtica Štefana Kuna, ale čoskoro, čo bolo na ten čas naozaj neslýchané, sa s ním zákonne rozviedla. Na Muránskom hrade v tom čase žila jej sestra Eva s manželom Štefanom Illésházym. Aby Mária neprišla o dedičstvo, vydala sa zo Sedmohradska s malou skupinou sama na Muráň. „Uvedomovala si, že švagor využije proti nej všetky svoje kontakty, preto prijala ponuku kapitána Fiľakovského hradu, vtedy už vdovca Františka Wesselényiho, a vydala sa za neho. Bolo to teda manželstvo z rozumu, avšak napriek tomu všetky vtedajšie pramene ho opisujú ako harmonické a veľmi šťastné,“ vraví Edita Kušnierová a dodáva, že keď sa Wesselényi stal uhorským palatínom, dal Muránsky hrad prestavať s nebývalou pompou a nádherou. „Toto obdobie zvykneme označovať ako zlatý vek Muráňa.“

Z tej slávy sa však už veľa nezachovalo. Hrad vyhorel až dvakrát, tristo rokov chátral, bralo, na ktorom sa týčil, zarástlo stromami, sotva ho vidno. Aj keď tu už niekoľko rokov pracujú nezamestnaní v rámci projektu Obnova a záchrana kultúrneho dedičstva, človek si tú jeho pompéznosť stále akosi nedokáže vybaviť. A už vôbec si nedokáže predstaviť, ako pani grófka sedávala pod holým nebom na otesanom kameni, ktorý je označený ako Kreslo Márie Széchyovej. To sú však už novodobé nepodarky, vráťme sa do histórie.

Harmonické a šťastné manželstvo. Nemalo pridlhé trvanie. František Wesselényi bol strojcom povstania proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I., ktorý uzavrel potupný mier s Turkami, hoci uhorská šľachta chcela proti nim ďalej bojovať. A tu sa na scéne zrazu objaví Muránska venuša! „Povstanie bolo prezradené, troch šľachticov vrátane chorvátskeho bána Petra Zrínskeho vo Viedenskom Novom Meste sťali a určite by bola padla aj Wesselényiho hlava, keby nebol o čosi skôr náhle umrel,“ hovorí Edita Kušnierová. „Napriek tomu bola jeho povesť pošramotená.“ V tejto chvíli vstúpil do hry Štefan Gyöngyösi, Wes-selényiho tajomník, ktorého Maďari pokladajú za významného barokového básnika. Dobre poznal uhorského palatína aj Máriu Széchyovú. To, čo o nich napísal v diele Rozhovory Muránskej venuše s Marsom ťažko nazvať inak než óda. On statočný, hrdinský, ona krásna a skvelá pani. A tento chválospev zmenil dejiny. Z Márie Széchyovej sa stala Muránska venuša. Navždy.

„A pritom Muránskou venušou nebola ona, ale František Wesselényi. Bolo to jeho krycie meno v povstaní proti Leopoldovi I. a vychádzalo z počiatočných písmen jeho mena VE a posledných troch písmen slova palatiNUS. Napokon, toto krycie meno v súvislosti s Wesselényim spomína aj maďarská literatúra približne do začiatku 18. storočia, lenže medzitým vyšla Gyöngyösiho óda a za tristo rokov sa na tento fakt zabudlo. Znova ho objavila dnes už nežijúca maďarská historička Agnesa Várkonyiová,“ vysvetľuje Edita Kušnierová.

Ako sa do rozhovorov venuše zaplietol Mars? „Gyöngyösi sa zrejme pomýlil a nesprávne sa domnieval, že ak bola Muránska venuša Széchyová, Mars musel byť Wesselényi. Ale venušou bol Wesselényi a krycie meno Mars využíval chorvátsky bán Peter Zrínsky,“ dodáva Edita Kušnierová.

Nuž čo, človek sa občas „sekne“. A potom je z toho tristoročný omyl a jedna z najkrajších legiend našich dejín. Chceme vôbec poznať pravdu alebo nechať legendu legendou? Ako vraví kunsthistorička, ľudia sa riadia Masarykovým heslom - Svet chce byť klamaný.

Muránska venuša bola chlap! Slávna stredoveká legenda je plná nezmyslov

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Muránska venuša bola chlap! Slávna stredoveká legenda je plná nezmyslov

Súvisiace články

Angličania ich zaradili do zoznamu svetových pamiatok, u nás sa o ne nestará nikto - alebo len kozy

Tip na výlet: Kamenné zázraky na Slovensku

Na Orave rastú halucinogénne čučoriedky. Užívali ich pri rituálnych obradoch

Dal by sa z nich urobiť turistický raj. Zatiaľ však pomaly chátrajú

Tu zdochol pes. Na Zemplínskej šírave a na Domaši žiadne rekreačné zázraky nečakajte

Tekovský paradox: Väčšina obyvateľov malebného regiónu zrejme netuší, že v ňom žije

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás