Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Sem je zákaz vstupu s mobilom! Sme v rozprávke, v inom časopriestore a vy mi tu pcháte mobily a nahrávače, - rozhorčuje sa náš spoločník. Vďaka nemu sme sa ocitli vo svete plnom mágie, fantastických bytostí, ale aj ľudskej zručnosti. Za štvrťstoročie vlastnými rukami vytvoril katakomby, do ktorých zakomponoval rôzne príbehy a technické atrakcie.

„Po dedovi kamenárovi som zdedil sochu vodníka. Vytesal ju z kameňa ako hračku pre svoje dcéry,“ začína rozprávanie Ctirad, keď nás vedie do pivnice svojho domu. Netušíme, čo nás tam čaká, a, pravdupovediac, čosi také by sme si nedokázali predstaviť ani vo sne. Prezradí, že všetko okrem vodníka a studne v podzemí vyrobil sám. „Vodníka som chcel ochrániť pred dotykmi zvedavcov, tak som mu urobil jazierko, ktoré je hlboké sedemdesiat centimetrov,“ ukazuje. Kamennému mužíčkovi medzičasom do vody pribudlo mnoho vymožeností. Nechýbajú šálky na dušičky ani tajomné nápisy.

„Je tu iný časopriestor,“ dodáva muž záhadne. „Tu vidíte rôzne obdobia,“ ukazuje na múr pri jazierku. „Je na ňom pásmo nahrnutej ľadovcovej sutiny aj vrstva morského piesku, keďže tu kedysi bolo more. V piesku vidieť mušličky,“ upozorní nás.

Oblúkový otvor do vodníkovej oázy lemujú znaky zverokruhu. Astrológia má v podzemí pána Ctirada veľký význam. „Som narodený v znamená Škorpióna aj ascendent mám v Škorpiónovi,“ prezrádza a pustí sa do vysvetľovania ďalších miest a znakov v záhadnej pivnici.

Všetko sa začalo krátko po revolúcii. V šikovnom a zručnom konštruktérovi sa prebudilo nadšenie urobiť pre ľudí niečo výnimočné. Chcel ponúknuť služby, ktoré nikde inde nenájdu. V susedstve svojho domu otvoril reštauráciu a pivnica, do ktorej nás vzal, mala fajnšmekrom dopriať celkom iný zážitok. Jeho brat je známy český vinár, a tak pivnicu prispôsoboval nielen astrológii, ale aj vinárstvu. „Toto malo byť na vyššej úrovni, nie obyčajná vináreň. Od toho sa odvíja celá výzdoba a atrakcie,“ upresňuje.

Studňa zo sedemnásteho storočia mala poslúžiť ako degustačný stôl. Okolo neho by sedela spoločnosť a víno by si podávala zo studne stlačením gombíka. V magickej pivnici by každá časť bola zasvätená iným znameniam a živlom. Vodník a jeho svet oslavujú vodný živel, ktorému prislúchajú znamenia Rak, Škorpión a Ryba. Vľavo od jazierka je malá miestnosť s okrúhlym stolom a lavicou. Nad ňou visia kamene s rytinou ďalších znamení, tentoraz zemských - Býk, Panna, Kozorožec.

„Ostatné živly som ešte nedokončil,“ povzdychne si Ctirad. Je presvedčený, že verejnosť nedosiahla taký duchovný pokrok, v aký dúfal. „Pred štvrťstoročím sme sa domnievali, že tretie tisícročie bude vekom osvietenia. Dejiny sa vždy točili okolo biznisu a vojen. A potom prišla nádej, že teraz by sa mohlo ľudstvo vyvíjať v duchu dalajlámu. Ale keď sa pozriete na spoločnosť - je jedno, či slovenskú, alebo českú -, vidíte, že sa zaoberá úplne inými vecami než duchovnom,“ rozhovorí sa.

„A tak som to jednoducho stopol. Povedal som si, že pár stoviek rokov počkám,“ zasmeje sa. Syn v jeho šľapajach nebude pokračovať, nádeje zatiaľ vkladá do vnuka. „Ale ten má len tri roky a ešte malé ručičky, takže neviem, či to dokončí,“ zamýšľa sa šťastný dedko.

Náš neznámy hostiteľ mal však pre nás ešte väčšie prekvapenia. Vstupná pivnica bola len začiatkom nášho putovania v inom časopriestore. Aby sme mohli vkročiť do Ctiradovho magického sveta, museli sme odložiť všetku techniku aj osobné veci. Jediné, čo sme mohli mať v ruke, bol malý lampášik.

Zakrátko sa ocitneme v katakombách niekoľko metrov pod zemou, ktoré náš sprievodca sám vyhĺbil a doplnil rôznymi technickými fintami. „Vitajte v rozprávke! Ak chcete pokračovať, vhoďte do jedného z otvorov guľu,“ vyzve nás. Stojíme pri kamennom výklenku, v ktorom sú položené tri gule podobné biliardovým. Vezmeme jednu z nich a vložíme do otvoru v kameni.

Počujeme, ako guľa cestuje tunelom v kamennom múre a na nejakom mieste vypadne. Postupne sa dostaneme úzkou chodbou k tomuto miestu. Stretneme kamenného draka aj princeznú a dostávame nové úlohy. Naše gule padli do malého výklenku s jazierkom a máme ich vybrať suchými rukami. Ďalší z trikov nášho hostiteľa! Po dlhom špekulovaní nakoniec nájdeme malú páku na vypustenie vody z jazierka, takže misia je splnená. „Výborne, drak vypil jazierko,“ pochváli nás Ctirad.

Hodinové blúdenie podzemím s neznámym človekom na neznámom mieste poriadne vyburcovalo naše emócie i fantáziu. Ocitli sme sa vo fascinujúcom, no zároveň desivom svete. Priznám sa, keď nás na okamih náš sprievodca nechal samých v tmavej chodbe s tým, že si musí po čosi odskočiť, na okamih mi napadlo, že sa už odtiaľto nedostaneme. Predsa len, ste sami s neznámym človekom, na mieste, ktoré nik nepozná, a nik nevie, že ste tam s ním vošli…

Samozrejme, Ctirad sa o päť minút skutočne vrátil - bez sekery či iných zabijackých nástrojov - a previedol nás zvyškom svojho úžasného sveta.

Bol naozaj neuveriteľný! Ak si predstavíte, že každý trik musel mať jeho stvoriteľ vopred premyslený, kým začal sekať do kameňa. Trasa každej gule v skale, každý otvor, do ktorého zapadne, každá hádanka a rébus boli najprv v Ctiradovej hlave. Zdá sa to až nemožné.

Na konci našej podzemnej púte nás čakal malý vodopád, ktorý sa dal zastaviť zatlačením na správnom mieste. Po chvíľach úžasu, obdivu, zvedavosti i strachu sme museli magickú rozprávku a výnimočné dielo opustiť.

„Môj dedko mal v malíčku prácu s kameňom a so železom. Ja zase dávam dohromady kameň a elektroniku. Môžem si takto urobiť, čo chcem,“ vysvetľuje nám Strážničan cestou z tajomného podzemia na denné svetlo, smerom k jeho dielni. Dokonalej. Každá skrutka a náradie majú svoje miesto. Nadšený motorkár nám ešte ukáže svoju vylepšenú mašinu a špeciálny bicykel. „Nepotrebujem sa nikde prezentovať. Je nádherné, že môžem robiť, čo chcem. V mojom veku už pracujem len na veciach, ktoré majú trvalú hodnotu,“ zamýšľa sa šesťdesiatnik.

„Všetko, čo ste dolu videli, prešlo touto dielňou,“ pripomenie. Keď bol v najlepšej forme, vykopal v podzemí meter za hodinu. „Ale potreboval som troch ľudí, ktorí pľuli krv, aby to stačili odvážať. Najskôr vyhádžete piesok, potom vojdete vozíkom pod sutinu a do vozíka to padá samo,“ vysvetľuje muž. Autor vlastného fantastického sveta.