Martina Skúpa

Súčasní vydavatelia o tom môžu len snívať. To, čo sa v časoch socializmu podarilo Mladým letám s edíciou STOPY, už u nás nezopakuje nik. A keď vravíme nik, tak myslíme nik, teda ani žiadne Urbaníkové, Džerengové či Dánovia. Dominikovia, samozrejme. V legendárnej edícii vyšlo od roku 1964 do roku 1990 spolu 130 titulov, niektoré vo viacerých vydaniach. Mayovky, cooprovky, ale aj Dumas, Agatha Christie či dokonca slovenské sci-fi, a to v nákladoch, aké si dnes nevieme ani len predstaviť. Napríklad Old Surehanda, najúspešnejšieho titulu STÔP, sa vytlačilo 120-tisíc (!) exemplárov. A takmer všetky sa predali.

Dokopy bolo v rámci edície do kníhkupectiev rozdistribuovaných neuveriteľných 3 952 500 kníh. „Keby sme všetky tie knižky pokládli na zem vedľa seba, došli by sme po nich až do Banskej Štiavnice,“ hovorí Ida Želinská z bratislavskej TOTO! je galéria zasvätenej ilustrátorom. Ilustrácie boli pre STOPY nesmierne dôležité. V TOTO! je galéria o tom vedia viac než dosť. Boli to práve oni, kto pred dvoma rokmi objavil nespravodlivo zabudnutého výtvarníka Teodora Schnitzera. Práve on ilustroval najviac diel pre slávnu dobrodružnú edíciu.

Aj vďaka tejto galérii sa zo Schnitzera stala nová hviezda. Jeho diela dnes už na trhu zoženiete ťažko a za ceny, ktoré sa rátajú v tisíckach eur. Ktovie, čo by si o tom pomyslel autor, ktorý vinou svojich démonov, drog, liekov a alkoholu zomrel v septembri 2003 prakticky neznámy a chudobný ako kostolná myš.

Lenže STOPY, to nebol len Schnitzer, ale desiatky skvelých výtvarníkov. Medzi inými Peter Kľúčik, Martin Kellenberger, Dušan Polakovič, Ondrej Zimka, Miroslav Cipár či Peter Cesnak, ktorého dôverne poznajú fanúšikovia série Alfred Hitch-cock a Traja pátrači. No a po ohromnom úspechu so Schnitzerom sa teraz v TOTO! je galéria rozhodli predstaviť aj ich. Na výstave Fenomén edície STOPY.

„Prečo sme sa rozhodli práve pre edíciu STOPY? Bol to jeden z prvých nápadov, keď sme pred tromi rokmi založili galériu zameranú na starších ilustrátorov, na knihy, ktoré sme čítali ako deti,“ hovorí Mária Rojko, jedna z trojice zakladateľov galérie. Okrem nej je v partii Ida Želinská a Miloš Kopták, mimochodom, tiež úspešný ilustrátor.

Odvtedy vraj neustále pátrajú - po dielach, po príbuzných, po kontaktoch, po autoroch. Nie je to ľahké, aj preto, že mnohí už nežijú. „Často je to doslova detektívna práca. Hľadáme na poslednom pracovisku, na poslednej adrese, zvoníme cudzím ľuďom na miestach, kde kedysi tí autori žili. Veď si aj hovoríme Traja pátrači!“ smeje sa Mária Rojko.

Zažili toho veľa - sklamania i šťastné náhody. Najintenzívnejší zážitok? „Asi s pánom Vladimírom Machajom, ktorý pre STOPY ilustroval Tarzana. Jeho práce sú jedinečné, chceli sme mu urobiť prvú samostatnú výstavu v jeho živote. Z galérie odchádzal celý natešený, že sa mu konečne dostane zadosťučinenia. Žiaľ, nedočkal sa toho, týždeň nato zomrel,“ dodá smutne Mária. Výstava však predsa len bude. Na budúci rok, dúfajme, vo februári. Smrť však veci trochu skomplikovala - dedičské konanie aj smútok. „Pani Machajová má dodnes v očiach slzy, keď s ňou hovoríme,“ vraví Mária.

Za tých pár rokov existencie galérie sa veľa zmenilo. Získali si dôveru výtvarníkov - „mnohí pochybovali, či v takom malom priestore ich práce vyznejú“ -, tí ich odporučili ďalším a ďalším. Dnes sa môže TOTO! je galéria pochváliť unikátnou zbierkou slovenskej ilustrácie, ktorá sa utešene rozrastá.

STOPY mali široký žánrový záber. A rovnako široký bol ilustrátorský priestor. „Ukazuje to i táto výstava - na STOPÁCH vidíte, ako ilustrácia v priebehu rokov postupovala dopredu. Ako sa testovalo, čo čitateľ vydrží, čo zvládne, čo ho zaujme,“ hovorí Ida Želinská. Na aktuálnej výstave predstavili výber z ilustrácií zhruba polovice autorov, ktorí výtvarne dotvárali legendárnu edíciu STOPY. Na zdanlivo malý priestor sa ich teda zmestilo nečakane veľa.

„Nájdete tu všetko - od opisnej ilustrácie staršej generácie, ako je napríklad pán Kellenberger s Dieťaťom divočiny, až po tú abstraktnú ako Krutý hlas vesmíru od pána Augustoviča,“ dodáva Mária Rojko. „Vidíte tých tridsať rokov a posun v uvažovaní, nazeraní na ilustráciu. V podstate sa tu odohrávajú akési dejiny umenia v malom. Keď si tie ilustrácie rozložíte vedľa seba, zrazu vidíte, čo sa za ten čas dialo na slovenskej výtvarnej scéne.“

A to napriek tomu, že ilustrácie, konkrétne pre STOPY, samotní autori často nepovažovali za žiadne veľké umenie, boli to skrátka „chlebovky“, denné práce, ktoré pomáhali zaplatiť nájom, žiť a v neposlednom rade robiť ozajstné umenie. Dokonca sú výtvarníci, ktorí by na tieto práce najradšej zabudli a mnohí tú prácu aj odmietli. Veď STOPY, to nebola žiadna veľká literatúra, ale zväčša „lowcostové“ bestselery.

Brať to takto by však bolo nespravodlivé a krátkozraké. „My to vidíme inak. Nemusíte mať predsa dielo vždy dokonalé, vznešené, napriek tomu vás dokáže ovplyvniť na celý život,“ myslí si Ida Želinská. „Princezné, spravodliví kovboji, chytrí detektívi... Na to nezabudnete. Tým skôr, že všetky tieto knihy boli určené tínedžerom, čo je mimoriadne citlivý vek, čo sa týka vzorov aj fantázie.“

Apropo, fantázia. Bez tej sa teda pred päťdesiatimi rokmi, keď STOPY začali vychádzať, nezaobišli. Treba si uvedomiť, že sa žilo v časoch socializmu a zdroje boli obmedzené. Nehovoriac už tom, že autori boli v značnej nevýhode oproti súčasníkom aj z technického hľadiska. „Ani si nevieme predstaviť, aké bolo občas náročné dostať sa k banálnym historickým informáciám. To, čo sú dnes dva ťuky do počítača, znamenalo hodiny v knižnici, aj to s neistým výsledkom. Pán Dressler spomínal, že chcel nakresliť niečo okolo Machu Picchu pre knihu Tajomstvo pergamenu, a nevedel sa k ničomu dopátrať. Nakoniec to namaľoval podľa textu a fantázie. Čiže si museli množstvo vecí vymyslieť,“ prezrádza Ida Želinská.

Ako sme už spomínali, najvyťaženejším ilustrátorom edície bol Teodor Schnitzer. Svojimi obrázkami - tvoril zložitou technikou nitrotmelu a škrabanej štetcokresby - vyzdobil jedenásť kníh, z toho všetkých päť dielov Príbehov Koženej pančuchy od Jamesa Fenimora Coopera a takmer všetky mayovky. Desať kníh ilustroval Juraj Deák, sedem, vrátane vôbec prvej knihy, ktorá v STOPÁCH vyšla - Bašta civilizácie od Josepha Conrada. Dobrodružstvá pána Tragáčika by si zas ich fanúšikovia nedokázali predstaviť bez obrázkov Petra Kľúčika a Tarzan by nebol dokonalý bez diel Vladimíra Machaja.

Reinkarnované: A ešte na čosi nemôžeme pri edícii STOPY zabudnúť - na jedinečný dizajn a logo obálky. Jeho autorom bol Alojz Riškovič a vyznačovalo sa priam geniálnou jednoduchosťou a nadčasovosťou. Nečudo, že sa objavil i na tričkách populárneho obchodu, ktorý si na nich prakticky vystaval svoju slávu. Aj preto je nepochopiteľné, že začiatkom 90. rokov vyšli v Mladých letách tri „stopovky“ s novým, porevolučným dizajnom. Úprimne, vyzerali otrasne.

Mimochodom, koncom roku 2015 sa Mladé letá rozhodli svoju najúspešnejšiu edíciu reinkarnovať a opäť vydať niektoré knihy. Prvý vyšiel Ostrov pokladov, postupne nasledovali ďalšie tituly. Škoda len, že na rozdiel od pôvodných vydaní v nich ilustrácie nájdete len na obálke. Klebetí sa však, že vydavateľstvo rokuje s niektorými výtvarníkmi o tom, že by sa to mohlo zmeniť. Čo je na tom pravdy, sme sa nedozvedeli, vydavateľstvo na naše otázky neodpovedalo.

Výstava Fenomén edície STOPY potrvá v bratislavskej TOTO! je galéria do 2. februára, v januári chystajú „podpisovku“ s vystavenými ilustrátormi.

„Chodia sem mladí, starí. Prídu si zaspomínať a mnohí dovedú aj deti. STOPY sú skrátka fenomén,“ hovorí Ida Želinská. „Veď ich knihy naozaj pozná každý, aj tí, ktorí nie sú štandardní hltači umenia. Nečudo, lebo dobrodružstvo v tých knihách je veľmi silné. Také silné, že vystúpite zo svojho auta, vypnete telku a idete sa pozrieť na to, čo ste čítali ako trinásťroční, hoci už máte možno takmer šesťdesiat,“ hovorí Ida Želinská a dodáva: „A viete, čo je na tom najúžasnejšie? Že z galérie odchádzate znova trinásťroční!“

Neuveríte, koľko kníh bolo v rámci legendárnej edície STOPY rozdistribuovaných do kníhkupectiev

Výber pre vás