Pre aktuálnu medzinárodnú situáciu sa dnes väčšine Slovákov pri slove moslim vynorí v mysli terorista. V skutočnosti sa islamský svet môže popýšiť kultúrou, ktorá sa v nejednom ohľade vyrovnáva našej.
Ba Orient nevytvoril len vlastnú kultúru, ale zachránil aj tú našu, keď islamskí učenci prepisovali dedičstvo antickej filozofie, umenia a vied. Výnimočným dokladom kultúry Orientu je Bašagićova zbierka islamských rukopisov, ktorá sa nachádza v Univerzitnej knižnici v Bratislave.
Hoci pre verejnosť je takmer neznáma, vedci z celého sveta vedia, že nádherné stáročné rukopisy obsahujú diela svetového významu vrátane aristotelovskej filozofie, astronomických nákresov či veršov perzských básnikov.
Bratislavská zbierka je jedinečná zvlášť dnes, keď fanatici z Islamského štátu ničia kultúrne pamiatky ľudstva a vypaľujú knižnice a múzeá.
Nevyčísliteľná cena
„Bašagićova zbierka v našej knižnici je skutočne unikát, akým sa nemôže popýšiť žiadna knižnica na Slovensku a máloktorá v Európe,“ hovorí generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave Silvia Stasselová.
„Má veľký význam pre mnohé národy, navštevujú ju bádatelia a vzácne návštevy z celého sveta. Pricestoval za ňou saudskoarabský princ, turecký premiér a v októbri si ju osobne prišiel pozrieť aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun s manželkou. Najviac sa zaujímal o historické mapy v starých rukopisoch a o spôsob, ako zbierku chránime pre budúce generácie,“ dodáva riaditeľka.
Bašagićova zbierka obsahuje dokopy 598 rukopisov vo 284 zväzkoch a 365 tlačených kníh, medzi nimi arabské, turecké a perzské diela islamskej civilizácie v rozmedzí dlhých osemsto rokov. Starodávne diela zdobia kožené väzby, často pozlátené. Aj stránky v rukopisoch sú zdobené lístkovým zlatom.
Čarovnú ornamentiku arabského písma dopĺňajú bohaté ilustrácie a farby žiaria aj po stáročiach. Arabskí autori tvorili skutočné skvosty a ohľadom hodnoty zbierky nám v knižnici odpovedali miesto presnej sumy jediným slovom: nevyčísliteľná. O jej výnimočnosti svedčí aj to, že v roku 1997 ju zaradili do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v programe Pamäť sveta.
„Pri rozhodovaní prešla hustým sitom a UNESCO zdôraznilo, že ocenenie je výzvou na jej ochranu v prospech celého ľudstva,“ dodáva Silvia Stasselová. „Pamäť sveta je však krehká a zraniteľná - každý deň sa nenávratne strácajú jedinečné poklady v dôsledku prírodných pohrôm, ale aj pohrôm spôsobených človekom, jeho ničením a vojnami.“
Slová z bulletinu knižnice sú aktuálne práve v dnešných časoch, keď kultúrne pamiatky padajú za obeť fanatikom v Sýrii a v Iraku.
Unikáty
Zbierka sa dostala do knižnice kúpou ešte v roku 1924. Pochádza od významného bosnianskeho vzdelanca, básnika a novinára Safveta bega Bašagića a je výsledkom jeho celoživotného zberateľského úsilia.
Bašagić pôsobil pred smrťou v Sarajeve, bol ťažko chorý a tam aj predal rukopisy do Bratislavy. Viedla ho snaha dostať vzácne rukopisy z nepokojného balkánskeho regiónu do bezpečia. Zbierka sa prevážala za prísnych bezpečnostných podmienok v absolútnom utajení.
O tom, ako Bašagićovi záležalo na jej ochrane, svedčí fakt, že našej knižnici ju predal za cenu, akú mu núkal istý dánsky zberateľ za jediný kódex.
Mimochodom, v Sarajeve, v tamojšej Národnej knižnici, sa nachádzali aj ďalšie vzácne islamské rukopisy. Tie však zhoreli pri požiari v auguste 1992 počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii.
Odvtedy význam bratislavskej zbierky ešte stúpol. Naši odborníci ju celú reštaurovali a zdigitalizovali. „V celom rozsahu ju dnes môžu nájsť záujemcovia zdigitalizovanú na internetovej stránke Univerzitnej knižnice,“ dodáva riaditeľka.
O zbierku starostlivo dbá vedúca Kabinetu rukopisov, starých a vzácnych tlačí Klára Mészárosová. Pozná o nej najmenšie podrobnosti: „Medzi rukopismi sú Korány, modlitebné knižky či mystické spisy, ale zďaleka nejde len o diela z oblasti náboženských vied. Zastúpené sú aj práce z filozofie, metafyziky a zo psychológie, ďalej z oblasti literatúry, matematiky, politiky, rétoriky a astronómie.“
Najstaršie je etické dielo od Rághiba al-Isbahániho z 12. storočia. Nádherné nákresy nebeských telies, mapy a astronomické výpočty dopĺňajú encyklopedické dielo Kniha vedy od Ibrahima Hakkiho.
Poetická Kniha o slávičej záhrade od bosnianskeho básnika Fauzího Mostarího jestvuje len v jedinom kuse na svete a vzácna je aj Kniha Alexandrova z roku 1390, ktorá opisuje dobrodružstvá Alexandra Veľkého.
Vrchol predstavuje súbor 372 básní svetoznámeho perzského básnika Omara Chajjáma, ktorý je najväčšou zbierkou jeho veršov v Európe, a absolútny unikát je rukopis Logiky od islamského aristotelovského filozofa al-Fárábího, v ktorom sa nachádza aj osem doteraz celkom neznámych prác tohto „druhého učiteľa“ po Aristotelovi.
Orientálne príchute
„Práca knihovníka nespočíva len v podávaní kníh pri pulte, ale aj v sprístupňovaní a uchovávaní vzácnych a starých diel,“ vysvetľuje Klára Mészárosová.
„V kabinete musia byť špeciálne upravené podmienky na uloženie rukopisov a ich ochranu, záleží na klíme, správnej teplote a vlhkosti, ale aj ich zabezpečení.“
Niektoré diela písali dávni profesionálni pisári, iné sú rukopisy napísané samotnými autormi - v takom prípade sa označujú ako autografy. Sú napísané na mimoriadne hladkom papieri - v Oriente papier vyhladzovali hladkými polodrahokamami. Tuš, ktorý vytrval stáročia, vyrábali zo sadzí, z arabskej gumy a medu.
„Dá sa povedať, že pred stáročiami mali kvalitnejší papier aj farbu, než aké používame dnes,“ dodáva Klára Mészárosová. Kvalita však bola nielen v materiáli, ale aj v obsahu. Literatúra Orientu sa v nejednom ohľade vyrovnala tej európskej.
„Stredoveké orientálne písomníctvo bolo veľmi bohaté a rôznorodé. Ide nielen o umeleckú tvorbu, kde dlhý čas dominovala poézia, ale aj o náučnú literatúru, náboženskú, jazykovednú, právnickú, lekársku, astronomickú, filozofickú či zemepisnú,“ povedala nám orientalistka Zuzana Gažáková z Univerzity Komenského v Bratislave.
„Arabská literatúra sa právom považuje za jednu z najbohatších svetových literatúr: vyniká exotickými námetmi okorenenými originálnymi orientálnymi príchuťami, to všetko v rozmanitých podobách - kritických, ironických, hĺbavých, veselých i prekvapivo erotických.
Napriek tomu slovenský čitateľ z nej pozná iba zlomok, málo sa prekladá najmä pre nedostatok odborníkov, náročnosť textov a nízke finančné ohodnotenie.“
Paradoxy
Paradoxom dejín je fakt, že podobné barbarské ničenie kultúry, aké dnes vidíme od Islamského štátu, sme zažili svojho času aj my - v čase stredovekého pálenia kníh náboženskými fanatikmi v Európe to boli práve moslimskí vzdelanci, ktorí pre nás zachránili filozofické, vedecké a umelecké diela antiky.
Následne sme diela spätne prekladali od Arabov do našich jazykov. V európskom stredoveku bol navyše Orient vedecky vyspelejší.
„Najdôležitejším kultúrnym mostom na výmenu informácií medzi kresťanským a moslimským svetom bolo Španielsko, kolíska andalúzskej civilizácie, kde sa prekladali diela významných islamských vedcov do latinčiny a iných európskych jazykov.
Okrem orientálnych vied učenci oboznamovali kresťanský západ s vedeckým odkazom antiky, ktorý sa na islamskom východe lepšie dochoval. Arabčina sa na kresťanskom západe tešila veľkej úcte, ktorá pripomínala rešpekt dnešných Arabov voči jazykom vyspelých európskych štátov,“ podotýka Gažáková.
Podľa nej je Bašagićova zbierka známa najmä odborníkom. „Široká verejnosť ju pozná málo najmä preto, že v spoločnosti podstatne viac rezonujú samovražedné atentáty a hrôzostrašné praktiky takzvaného Islamského štátu, ktoré vyvolávajú silné negatívne emócie, ako pozoruhodnosti orientálneho písomníctva.“
