Moderátor a filantrop si so suplovaním nášho sociálneho systému nedal pokoj ani počas Vianoc. V čase, keď si väčšina ľudí vychutnávala rodinnú pohodu pri rozžiarenom stromčeku, on brázdil Slovensko a pomáhal chudobným. „Zabijem celé sviatky, ale v iný termín sa to nedalo naplánovať,“ povedal nám pred sviatkami Patrik Herman (44), no k detailom sa nechcel vyjadrovať.

Ako sa nám podarilo zistiť, strávil v aute celé dva týždne. Aby aspoň na chvíľu vytrhol z biedy desať slovenských rodín. „Robí to rád, dobrovoľne a celé roky, no už nevládze. Nemá tím. Ani sponzori sa do toho veľmi nehrnú a financovať všetko sám nemôže,“ tvrdí náš zdroj.

Pravá charita

Slobodný mládenec Patrik Herman je k ľuďom, ktorí nejakým spôsobom živoria, empatický už mnoho rokov. Aj tentoraz si dva týždne pred sviatkami sadol do auta, aby cudzím ľuďom urobil sviatky, ktoré vnímame ako tie najkrajšie, aspoň o čosi príjemnejšími.

Nerád by som, aby si niekto myslel, že ich nešťastie využívam na svoju reklamu,“ zdráhal sa pred nami hovoriť. Podľa nášho zdroja si však s kolegami z relácie Reflex vytypovali rodiny, ktoré pomoc potrebujú najviac. Niektoré poznal z nakrúcania, iné z detského tábora Štvorlístok deťom. Práve kvôli nim lietal po Slovensku. Napokon čo to o svojej ušľachtilej misii, prezradil na sociálnej sieti aj sám. „Verím, že do desiatich rodín sme priniesli aspoň trošku úsmevu a radosti a že sme aspoň čiastočne pomohli na nejaké obdobie odbremeniť ich rodinné rozpočty. Deti pri nákupoch vyberali opatrne, so zjavnou obavou, či naozaj môžu. V obchodoch mysleli celý čas aj na svojich súrodencov. Vyberali tak, aby bolo pre všetkých. Niektoré rodiny som navštívil aj doma. Všetky detváky boli úžasné a spontánne,“ vyznal sa spokojne a pridal aj dojmy z návštevy ťažko skúšanej rodiny v Snine, kde svoju púť ukončil. „Bolo dojemné, sledovať malého Kristiána, ako sa stará o svoju sestričku Tonku. Vzhľadom na svoje zdravotné obmedzenie potrebuje pomoc, neustály dohľad a asistenciu. Kiko je od nej o hlavu menší, ale v starostlivosti o ňu sa ukazuje ako veľký chlap,“ poukázal na vzor súrodeneckej lásky a spolupatričnosti.

Pravá charita: Patrik Herman svoje charitatívne aktivity odmieta
medializovať. Trvá na tom, že o pomoci ľuďom v núdzi netreba
hovoriť, ale konať ju.
Pravá charita: Patrik Herman svoje charitatívne aktivity odmieta medializovať. Trvá na tom, že o pomoci ľuďom v núdzi netreba hovoriť, ale konať ju.
Zdroj: Emil Vaško

Spokojný aj s konzervou 

Podobné zážitky a vzory pokory mu podľa vlastných slov vynahradili aj fakt, že počas Vianoc bol ďaleko od domova. Dozvedeli sme sa, že pre svoje ušľachtilé ciele obetoval aj Štedrý večer, ktorý strávil sám. „Spal niekde v kancelárii v Košiciach,“ krútia hlavou Patrikovi priatelia. „Boli to pre mňa krásne Vianoce. A nebol som sám, vďaka vám,“ reaguje na situáciu svojsky obľúbený moderátor. Ťažkú hlavu si nerobil ani zo Štedrej večere. „Vraj by mala byť ryba. Tak mám. Treska a sardinky sú predsa tiež ryby,“ pripísal na sociálnu sieť k fotografii s konzervou a suchým rožkom. Domov podľa vlastných slov odchádzal s hrejivým pocitom zo všetkých dní, ktoré strávil v spoločnosti dobrých ľudí. „Chcem povedať, že toto všetko by sa neudialo, keby nebolo ochoty, nadšenia a spolupráce desiatok ľudí, z ktorých každý prispel svojim dielom. Zakaždým premýšľam, čo robiť. Na jednej strane o tom nechcem a nepotrebujem písať. Na strane druhej, cítim potrebu o tom hovoriť, pretože sa patrí poďakovať. A možno sa nakoniec nájdu aj ďalší ľudia, ktorých príbeh niektorej z rodín osloví, preberú štafetu a aj oni nájdu cestu, ako im pomôcť. V kútiku duše dúfam, že u vás mám pochopenie a moje statusy aj takto vnímate,“ vyjadril svoje pocity.

Hľadá za seba náhradu 

Či sa na rovnakú misiu podujme Patrik Herman aj budúci rok, je zatiaľ vo hviezdach. „Platí si ubytovanie, benzín a len samotné nakupovanie ho stojí minimálne tisícpäťsto eur. Nie je to málo, ale horšie je, že už nevládze a u sponzorov má veľmi slabú podporu. Keď tu nefunguje štátny sociálny systém, mohli by niečo zafinancovať aspoň oni,“ hnevajú sa ľudia v Hermanovom okolí.

Pre deti skúšané životom Patrik pravidelne usporadúva aj letné tábory Štvorlístok deťom, ktoré tiež nezriedka dotuje z vlastného vrecka. Nad ním už tiež láme palicu - pre ťažké podmienky, v ktorých ich organizoval. „Tábor potrebuje okolo päťdesiattisíc eur. Dávať dokopy túto sumu po tisíckach a prosiť kadejaké nadácie, to už nie je pre mňa. Robil som to dvadsaťdva rokov, ale už som unavený. Ani zdravotne sa necítim fit. Bohužiaľ, nenašiel sa nikto, kto by v tom chcel pokračovať, a rozpadá sa mi aj tím dobrovoľníkov. Mám však plno iných charitatívnych projektov. Teraz sa chcem viac sústrediť na postihnuté deti, s ktorými tiež dlho pracujem,“ hovorí moderátor málo známe veci.

Hoci sa Patrikovi Hermanovi už nepodarí pokračovať v táborových stretnutiach, spomienky, priateľov a emotívne momenty si so sebou ponesie podľa vlastných slov celý život. 

Napríklad nikdy nezabudnem na deti, ktorých mamičky sú zároveň onkopacientkami. Je šialené, že títo školáci musia pomáhať mamine, a nie naopak. Niektorí sú v starostlivosti otcov, pretože matky zlyhali. Deti nezriedka prichádzali len s malým ruksakom, kde mali zvyčajne tričko, spodnú bielizeň, fľašu malinovky a v rukách svetrík. Zaslúžili by si krajšie detstvo. Nemali by byť svedkami toho, čo denne zažívajú. Je našou povinnosťou snažiť sa im toto utrpenie čo najviac zmierniť. Som frustrovaný z toho, že naši politici nechávajú takéto rodiny živoriť. Prah citlivosti je pre mňa v tomto smere veľmi nízky. Väčšina z detí sa v tábore prvýkrát socializuje. Mnohé neboli nikdy ani na jednodňovom výlete. Samozrejme, uvedomujú si, že ich život je ťažký, no spoznajú tu aj deti, ktoré to majú možno ešte náročnejšie. Vidia, že v tom nie sú samy,“ vysvetľuje jednu z ideí jeho snáh.

Mohlo by vás zaujímať: