Tip na článok
Nevestince: V stredoveku sa maskovali ako kúpele a niektoré prevádzkovala cirkev.

Pikantnosti zo stredoveku. Budete prekvapení, ako otvorene sa k sexu stavali naši predkovia!

Stredovek nebol len obdobím zbožnosti, ľudia sa smiali na pikantných témach a sex patril k životu.

Galéria k článku (7 fotografií )
Lietajúce penisy: Taliansky rukopis z rokov 1340 - 1345.
Svadobná rituálna výbava: Nález v poľskej Łęczyci pochádza z 12.-13. storočia.
Nevestince: V stredoveku sa maskovali ako kúpele a niektoré prevádzkovala cirkev.

Dnes sa na nás z médií i z internetu valí záplava viac či menej otvoreného sexu. Často počúvame o tom, že v minulosti také čosi nebolo. Stredovek dnes vnímame čierno-bielo, len ako obdobie hlbokej zbožnosti, odriekania a sebabičovania za hriechy. Avšak zatiaľ čo obdivujeme nádherné katedrály a umenie stredovekých majstrov, pikantné doklady, ktoré tento obraz vyvracajú, prehliadame. Ľudia v minulosti neboli iní, než sme my, ani čo sa týka neviazanosti, laškovania a erotiky. Hoci o sexe sa na verejnosti nehovorilo tak ako dnes, neprišli sme na nič nové.

Nápoje lásky aj Panna Mária

„Hľa, v neprávostiach som splodený a v hriechu ma počala moja matka. Keď si muž so ženou vypočuli tieto slová a pomodlili sa, mali sa odobrať na manželskú posteľ a vedome hrešiť... Veriaci boli vystavení strašnému tlaku. Ale sex sa potlačiť nenechal.“

Tieto slová z knihy Richarda Lewinsohna v skratke opisujú stredovek. Autor bestselleru Svetové dejiny sexuality - vydal ho pod pseudonymom Morus - dokladá, že sex je najprirodzenejšou vecou človeka a sprevádza celé dejiny ľudstva. Vrátane obdobia, ktorému pripisujeme hlbokú zbožnosť, honbu na čarodejnice či sväté vojny za väčšiu slávu Ježiša Krista.

„Boj o celibát trval plných tisíc rokov, avšak veľmi chatrne maskované konkubíny u kňazov sa vyskytovali ďalej, ani škandály mníchov a mníšok nemali koniec,“ podotýka Richard Lewinsohn a nie je dôvod myslieť si, že zvyšná časť spoločnosti sa správala inak. „Dokonca aj dejiny procesov s čarodejnicami ukazujú, že stredovek bol vo veciach sexuálneho života tolerantnejší než mnohé predošlé či neskoršie obdobia a cirkevní otcovia od ľudí nežiadali, aby sexuálny pud potláčali, len aby ho skrývali. Kto v tom vedel chodiť, mohol si dovoliť prakticky všetko.“

Svadobná rituálna výbava: Nález v poľskej Łęczyci pochádza z 12.-13. storočia.
Svadobná rituálna výbava: Nález v poľskej Łęczyci pochádza z 12.-13. storočia.
Archív

Manželská nevera bola rovnako bežná ako dnes a vo vyšších kruhoch išlo podľa Lewinsohna takmer o spoločenský šport, najlepším dôkazom sú množstvá „zaručených“ receptov proti počatiu aj rozmanité nápoje lásky. Sex nechýbal ani v básňach stredovekých pevcov a podľa historikov trvalo len storočie, kým táto móda dorazila zo západnej Európy k Dunaju. Skutočne absurdné rysy nachádzame u rytierov, ktorí dokonca vzývali Pannu Máriu, aby im otvorila milenkino srdce. Lewinsohn sucho dodáva, že už asi nikdy potom sa spoločnosť nedopustila takého bohorúhačstva, aby z Panny Márie „učinila patrónku organizovaného cudzoložstva - a ničím iným rytierska milostná služba nebola, ak ju zbavíme jej romantického hávu.“

Puto lásky aj lietajúce penisy

„Príroda nevytvorila nič nadarmo a dala nám aj tieto ušľachtilé časti tela, aby sme ich používali a nenechávali ich ležať ladom.“ Uvedené vety napísal uprostred stredoveku sám Boccaccio, autor slávneho Dekameronu, šteklivých príbehov zo 14. storočia nabitých erotikou. Je evidentné, o akých častiach tela hovorí a o akom ich využívaní. Je dôkazom, že v stredoveku to so sexom nebolo také zúfalé, ako sa zdá na prvý pohľad.

Veľa zo života stredovekých ľudí nám uniká preto, lebo sa nám mnohé nezachovalo. Napriek tomu máme výrečné doklady. Napríklad skvostne zdobené rukopisy s vážnymi textmi, na okrajoch ktorých sa nachádzajú pikantné kresbičky dávnych pisárov. V nich dámy jazdia na obrovských penisoch a nádherné ornamenty zasa dopĺňa nastrčený zadok muža. A okrem bájnych zvierat a svätcov nachádzame v starých manuskriptoch napríklad kresbu z 13. storočia z Toulouse, ironicky znázorňujúcu puto lásky - žena ťahá za sebou muža, ktorý má okolo penisu uviazané lano.

Lietajúce penisy: Taliansky rukopis z rokov 1340 - 1345.
Lietajúce penisy: Taliansky rukopis z rokov 1340 - 1345.
Archív

Karty, s ktorými hrávali naši predkovia rôzne hry, boli takisto plné obscénnych motívov a v literatúre nechýbajú ani celé erotické príbehy. Takým je milostný epos Román o ruži z 13. storočia, v ktorom sa okrem lásky a Amorových šípov píše, že „slušná žena je taká vzácna ako čierna labuť“. Rukopis tohto eposu uložený vo Francúzskej národnej knižnici dopĺňajú naspodu strán nenápadné kresbičky - mníška zbiera zo stromu zvláštnu úrodu, plodmi sú penisy. Scénke predchádza iná miniatúra - mníška na sene laškuje s mníchom a neskôr nasleduje obrázok, ako jej mních kladie do rúk svoju mužskú pýchu. Na ďalšom obrázku už zbiera mníška nezvyčajnú úrodu spolu s ďalšími mníškami - majú plný košík. To všetko v takzvanom temnom a vážnom stredoveku.

„Ak sa dá charakterizovať taká dlhá a premenlivá epocha ako stredovek pár slovami, tak môžeme povedať - najdôležitejšia bola pretvárka,“ dodáva vo svojej knihe Richard Lewinsohn. Nemožnosť rozvodu produkovala zástupy tajných milencov a napokon, ani so známym pásom cudnosti, ktorý mal zabrániť ženám v nevere počas mužovej neprítomnosti, to nebolo také vážne. „Na túto perverznú myšlienku prišli zrejme Florenťania, hrozný vynález sa dočkal obľuby aj inde a stále ho zdokonaľovali. Vynachádzavé ženy sa však dokázali zbaviť aj tohto puta a vtipy o náhradných kľúčoch patrili k stálemu repertoáru satirikov.“

High society

Sex vládol chudobným aj vladárom - apetít mali sedliaci aj králi. Mnohoženstvo bolo u Slovanov dlhou tradíciou, ktorú sa nedarilo vykoreniť ani cirkevným otcom. Neúspech na tomto poli bol jedným z dôvodov, prečo budúci svätý Vojtech znechutene navždy opustil Čechy. Erotika totiž u nás neustúpila ani po prijatí novej viery s jedinou zákonitou manželkou. Milenky mal napríklad budúci svätý Václav, ktorý s jednou svojou súložnicou splodil nemanželského syna. Druhá staroslovienska legenda o svätom Václavovi uvádza pikantnú historku, že táto milenka mu sľúbila, že nebude mať iných sexuálnych partnerov - keď ju neskôr nachytal so svojím služobníkom, vyriešil Václav nepríjemnú situáciu tak, že ich zosobášil.

Stredovek nebol len obdobím zbožnosti, ľudia sa smiali na pikantných témach a sex patril k životu
Stredovek nebol len obdobím zbožnosti, ľudia sa smiali na pikantných témach a sex patril k životu
Archív

Z našich kráľov bol v tomto odbore typický Ladislav Pohrobok, ktorý navštevoval „kúpele“ od svojich dvanástich rokov - v skutočnosti sa tak maskovali bordely, podobne ako sa dnes maskujú za masáže. Uhorský kráľ Matej Korvín, o ktorom naši národní buditelia spisovali báje, sa v skutočnosti podľa českého historika Antonína Kalousa veľmi rád a často zaplietal do milostných dobrodružstiev - neboli to len ľahké ženy, ale aj panny s dobrou povesťou. Následky bolo treba riešiť a u kráľa to šlo hravo. Ako uvádza historik v knihe o tomto kráľovi, keď si Matej Korvín zasexoval s jednou brnianskou devou, panenstvo jej potom „navracal“ sám biskup Ján Filipec. Nešlo o výnimku, v Olomouci mal náš kráľ „holomúckú pannu“ a následky opäť poslušne vyriešili v kostole. „Když jest jasný král Matyáš uherský s ní přes noc vesel byl, a naši milí kněží to rozhlásili slavně v kostele, že čistá panna jest, jako by se z své máteře tepruov narodila.“

Kriesenie orálnym sexom

No nebola to len stredoveká high society, radovánky si užívala celá spoločnosť. Dodnes sa potichu robia zavše až pornografické zábavky našich predkov, ktoré trvali dávno po oficiálnom prijatí kresťanstva, ba ich relikty sa na dedinách dochovali donedávna. Slovania mali mnohé orgiastické rituály viazané na roľnícky cyklus, počas ktorých dochádzalo k neviazanému sexu. Podľa historika Michala Téru existovala v jarných rituáloch okrem známej Moreny iná postava - šlo o „nebožtíka“ preoblečeného do pohrebných šiat, odhaleného od pása nadol. Po hranom pohrebe ho „kriesili“ mladé devy - orálnym sexom. „Boli nútené k ,nebožtíkovi‘ priľahnúť, bozkávať ho a etnografické zápisy naznačujú, že boli nútené na feláciu alebo masturbáciu až do výronu semena,“ uvádza historik vo svojej knihe Perún, boh hromovládca a dodáva, že rituál sa interpretuje ako kriesenie mŕtveho božstva, ktoré bolo patrónom plodnosti.

V období blízkom Vianociam naši predkovia sexom sprevádzali svadby. „Ak sa u niekoho robí svadba, robia ju s bubnami a piesňami a mnohými besovskými obradmi. Čo je ešte horšie, zhotovia mužský úd, vkladajú ho do vedier a čiaš a z nich potom pijú, potom ho vyberú, dotýkajú sa ho, oblizujú ho a bozkávajú,“ píše autor dávneho cirkevného kázania Slovo nekojego christoljubca a Michal Téra dodáva, že išlo o symbolický obrad. Voda vo vedrách s vloženým penisom predstavovala spermium a ako taká sa požívala. Napokon, erotické obyčaje dokladajú archeologické nálezy - všade po slovanskom území sa našli napodobeniny mužských pohlavných údov, v poľskej Łęczyci našli celú rituálnu „výbavu“ z obdobia dávno po prijatí kresťanstva.

Koitus napriek cirkvi

V stredoveku navštívili naše končiny Cyril s Metodom a z učebníc máme predstavu, akoby sme sa odvtedy správali výhradne slušne. O opaku svedčia zákazy v erotickej oblasti, ktoré nám opakovane - a neúspešne - predostierali cirkevní otcovia. „Aj po prijatí kresťanstva veľmi dlho pretrvávali sexuálne zvyky z predkresťanského obdobia,“ povedala nám známa slovenská etnologička Katarína Nádaská. „Pre bežných ľudí sa v stredoveku vydávali knihy pokánia, ktoré obsahovali pokyny, ako a kedy môžu mať sex, pričom pôstne dni boli streda, piatok, nedeľa, predpísaný bol aj spôsob sexuálneho aktu - nie nahí a len misionárska poloha. Napriek tomu, čo deklarovala cirkev, realita bola iná. Normatívna morálka a religiozita prikazovali morálny a cnostný život, ale žitá religiozita a život sám boli, samozrejme, často odlišné.“

Ženy síce formálne vstupovali do manželstva ako panny - ibaže to sa dalo zistiť až po svadbe, keď už bola ruka v rukáve. Mládež poznala a praktizovala erotické hry a sexuálny styk aj pred manželstvom. Zároveň bola dôležitá obozretnosť, aby nedošlo k otehotneniu. „S tým súvisí antikoncepcia - naši predkovia poznali najmä coitus interruptus, mužské semeno sa darovalo matke zemi, preto sa mladí spájali viac v prírode než v posteli,“ dodáva etnologička. „Naši predkovia poznali a praktizovali rozmanité sexuálne polohy a prejavy, aj tie mimovaginálne. Mužský falus bol symbolom plodivej sily a ženská vagína symbolom života.“

Po stredoveku prichádzala renesancia, ktorá opäť objavila nahé ľudské telo, tak ako ho stvorila príroda. Končila sa éra, keď, slovami Richarda Lewinsohna, „náboženstvo utrpenia prikazovalo, aby ľudia zahalili všetko, čo je na nich krásne, a zmenilo mužov v utrápených mučeníkov a ženy zabalilo do sivých prikrývok ako múmie“. Umelci prichádzali s čoraz otvorenejšími dielami, v ktorých zobrazovali nahú ženu a erotiku, prvé básne nesmelo opisovali sexuálne polohy a v pätách už kráčala pornografia. Taliansky spisovateľ Pietro Aretino písal: „Čert ber tie prízemné názory a tak-zvané dobré mravy, ktoré našim očiam zakazujú vidieť práve to, čo im spôsobuje najviac potešenia! Čo je zlé na tom, keď vidíme, ako muž lezie na ženu? Máme mať azda menšiu slobodu než zvieratá?“ To je však už iná kapitola...

VIDEO Plus 7 Dní