Príde unavený z práce, ale presne vie, pri čom zrelaxuje. Zapne počítač a nechá sa vtiahnuť do virtuálneho sveta, v ktorom je akčným nemilosrdným hrdinom či súčasťou futbalového tímu. „Pri počítačových hrách si oddýchnem, prečistím hlavu. Partnerke to občas lezie na nervy, že takto po práci trávim dve-tri hodiny, ale ona zase fičí na sociálnych sieťach,“ usmieva sa 28-ročný Filip.
Či sa nám to páči alebo nie, virtuálne hry sú súčasťou nášho života už niekoľko rokov. Najnovší výskum známej technologickej spoločnosti potvrdil, že až 75 percent populácie vyrástlo a vyrastá na počítačových hrách. Najsilnejšia aktívna hráčska populácia je vo veku 25 až 34 rokov. Iba niečo vyše dvadsať percent ľudí, zväčša po päťdesiatke, hraniu odolalo.
Aj obdobie protipandemických opatrení prinieslo mierny nárast hráčov, dokonca najmä v strednom vyššom veku, pretože mali viac času. Hranie patrí k ľudstvu od nepamäti. Problém nastáva vtedy, ak mu obetujeme chvíle s najbližšími.
Lákavejšia virtualita
Internet a technické zariadenia nie sú len zdrojom informácií a nástrojom komunikácie, ale aj zábavy. Ako vyplýva z prieskumu, aktívne hrá počítačové hry až 55 percent slovenskej internetovej populácie. A to naozaj nie je málo!
„Som zúfalá, môj muž úplne kašle na naše dve deti a stále sedí pri počítači. Je mu jedno, koľko spí a či sa naje. Môžem ho prosiť, dohovárať, nič neplatí. Občas rýchlo urobí, čo mu poviem, ale cítim, že je mysľou už pri hre,“ sťažuje sa Diana. Mladá mamička je na všetko sama, pretože jej 32-ročný manžel má vlastný svet: virtuálny a hravý.
Terezin partner sa, našťastie, napokon spamätal. „Hrával Clash of Clans, bol tým posadnutý, ale dala som mu poslednú šancu. Nakoniec pochopil, že sú aj iné príjemné činnosti,“ priznáva.
Nie je ťažké zistiť, či je váš partner závislý od hier. Treba sa však s touto drogou popasovať skôr, než prídu deti. „S takým mužom sa nedá žiť! Musela som sa prizerať, ako ráno a večer hrá na mobile, cez deň zase na počítači. Pracoval z domu, takže na pozadí mal hru stále zapnutú. Ustavične musel niečo vytvárať, budovať, pestovať, dobývať. Nevnímal ma, väčšinou pozeral buď do počítača, alebo do mobilu. Tak som aj ja nakoniec začala častejšie pozerať na displej a pomohlo: našla som si super chalana, pre ktorého sú chvíle so mnou prednejšie ako budovanie virtuálnych svetov,“ opisuje Ingrid.
Prečo sa práve silnejšie pohlavie viac upína na virtuálne hry? „Ženy sú odolnejšie proti sociálnej záťaži. Môžeme to prirovnať k tomu, že páni častejšie než dámy vyhľadávajú pornografiu. Ženy oveľa ochotnejšie vstupujú do reality a nevyhľadávajú v takej miere virtuálnu realitu ako muži,“ hovorí psychológ Dušan Kešický.
Odborník vysvetľuje, že nároky na zvládanie, ktoré sú zakódované v mužovi v podobe „zákazu zlyhania“, ho vedú k preferencii situácií, ktoré síce poskytujú pôžitok z výhry, ale nie sú príliš ohrozené reálnou životnou prehrou, ktorá by sa nedala napraviť.
„Zjednodušene - život sa nedá zresetovať alebo prepnúť na nižšiu úroveň náročnosti podľa aktuálnej potreby. Ak pripustíme, že ženy zaujíma viac proces a mužov cieľ, pochopíme, prečo majú ženy väčší zážitok z reálneho hrania v živote a muži z bodov nazbieraných vo virtuálnej realite,“ dodáva Kešický.
Aj ženy chcú byť hrdinky
„Hrávam väčšinou vtedy, keď je zlé počasie. A nie dlho, lebo väčšinou som v práci,“ hovorí 23-ročný Zolo. Jeho obľúbené sú športové hry ako NHL či FIFA. „Keď sme počas prvej vlny koronavírusu zostali doma, tak som po večeroch hrával aj s kamarátmi,“ priznáva.
Nemyslí si, že je závislý, s priateľkou Simonou dokáže inak tráviť voľný čas. Navyše, aj ona si tiež rada zahrá. „Najčastejšie Crash, Lara Croft či Assassin’s Creed,“ vymenováva Zolo.
Hovorí sa - všetko s mierou. Platí to aj pre počítačové hry, ktoré môžu byť príjemným spestrením voľného času, ak si človek dokáže udržať zdravý odstup a neuprednostňuje ich pred realitou, povinnosťami či skutočnými vzťahmi.
Samozrejme, aj predstaviteľky nežnejšieho pohlavia sa rady ponoria do iného, hravého sveta, v ktorom si príjemne oddýchnu. Podľa nedávnych výskumov je to v prípade dievčat a žien menej ako polovica internetovej populácie. Počas pandémie dokonca začalo hrať viac dám ako mužov. Málokedy sa však hovorí o tom, že by nežnejšie pohlavie počítačová hra pohltila natoľko, že začne ignorovať partnera či, nebodaj, deti.
Rozhodne je však lákavé, že herný svet sa začína ešte viac orientovať na ženské publikum a otvárať sa mu. Aj ony chcú občas bojovať, dobýjať, víťaziť bez reálneho rizika.
„Trend vidíme už teraz v podobe nárastu ženských hrdiniek alebo možnosti výberu medzi mužskou a ženskou postavou. Herní vývojári uľahčujú ženám preniknúť do sveta gamingu a stotožniť sa s hlavnou hrdinkou. Výrobcovia herných notebookov navrhujú modely už aj pre ženy hráčky. Dizajnovo sa síce líšia, aby ulahodili ženskému oku, no zostávajú rovnako výkonné,“ hovorí odborníčka na herné notebooky Eva Čanová.
Prienik do reality
Ak kvôli hraniu partner nezanedbáva iné aspekty reálneho života, môže byť osviežujúcou zábavou, ktorá čiastočne uspokojí jeho súťaživosť, tvorivosť a iné potreby. „Vo všeobecnosti je život z interakčného hľadiska založený na harmónii vzťahov k ľuďom, procesom a objektom. To znamená očakávanie, že jeden vzťah nebude likvidovať druhý svojou expanzívnosťou, intenzitou. Množstvo vzťahov, ktoré sa navzájom dopĺňajú, svedčí o diferencovanosti jedinca, jeho formáte. Ak je vzťah k hraniu hier intenzívny, je úplne samozrejmé, že bude rušiť iné vzťahy, aj ten partnerský,“ pripomína psychológ.
„Počítačové hry sa zakladajú na imitácii reality. Inak by neboli zaujímavé. Ak sa denne ponárame do virtuálnej reality a máme k nej emočný vzťah, vzniká riziko, že sa nám začnú prelínať dve reality. Jedna na obrazovke a druhá nespokojne šomrajúca v kuchyni. Ak sa nám začne zdať, že úspešne zlikvidovaný objekt na obrazovke splýva s partnerkou, je to začiatok konca. V tom prípade si body nepripíšeme,“ upozorňuje na záver.
