Tip na článok
Kostnica pod nohami Bratislavčanov

Podzemné mesto mŕtvych v centre Bratislavy. Neuveríte, kde pochovávali mŕtvych!

Keď sa prechádzate po Námestí SNP, vykračujete si po hroboch našich predkov! Tam, kde je dnes Kamenné námestie a Manderlák, bol do roku 1774 cintorín.

Galéria k článku (10 fotografií )
Kostnica pod nohami Bratislavčanov
Kostnica pod nohami Bratislavčanov
Kostnica pod nohami Bratislavčanov

Opodiaľ dnešného Manderláku stál kostol sv. Vavrinca, ktorý čo do veľkosti konkuroval Dómu svätého Martina. Všetky stopy však zavial čas. Až na jednu. Na kaplnku svätého Jakuba, čo sa ukrýva v hĺbke pod sklenou konštrukciou. Pár starých múrov, pôdorysy dávno nejestvujúcich stavieb. A predsa skrývajú stáročné tajomstvo.

Tu stál kostol svätého Vavrainca
Tu stál kostol svätého Vavrainca
Viktor Malý

Keď sa dostanete do sklenej konštrukcie, musíte zliezť po rebríku dole, ohnút chrbát a vstúpiť do pozemia. Len pár lúčov svetla a matný svit sviečok ožarujú ľudské kosti naukladané na sebe. Lebky, stehenné kosti, lebky. Vytvárajú celú stenu podzemného mesta mŕtvych. Kto boli títo ľudia? Ako žili? A prečo ich kosti skončili práve tu?

Kostol zbúrali, Turci neprišli

Už okolo roku 1100 stála na tomto mieste rotunda, len o takmer štyri metre nižšie. Terén v dnešnom srdci Bratislavy bol najnižšou časťou mesta a ani Dunaj nevyzeral tak ako v súčasnosti. Jeho brehy tvorilo niekoľko ostrovov, najväčší z nich bol Grössling, tiahol sa až po dnešné Mlynské Nivy. Po ňom dostala meno ulica a Dunajská ulica tiež nie je Dunajskou náhodou. Brehy rieky práve v týchto miestach spevňovali už v štrnástom storočí. A boli tu aj mestské hradby. Ak zájdete na Nedbalovu ulicu, uvidíte časť z nich. Pokračovali dole, tam, kde je dnes mestská tržnica, prechádzali súčasnou Central Pasážou a pred národným divadlom bola Laurinská brána. Pomenovaná práve podľa osady, ktorá žila pred hradbami. Vavrinec, Laurinc. Po slovensky a po latinsky. Prosperovala, inak by tu predsa nemohli postaviť kostol s troma loďami, troma vežami a desiatimi oltármi. Obor. Osemnásť metrov vysoký, štyridsaťpäť metrov dlhý. A vedľa neho štyrikrát prestavaná Jakubova kaplnka. Rotunda z jedenásteho storočia dávno zmizla, kaplnka sa zmenila na kostnicu.

Kostnica pod nohami Bratislavčanov
Kostnica pod nohami Bratislavčanov
Viktor Malý

V štrnástom storočí už bola rotunda plná kostí, pribudla druhá, okrúhla románska stavba a i do nej ukladali kosti. Na jednom mieste sa teda postupne zhromaždili kosti z dvanásteho až osemnásteho storočia. Lenže, krutý stredovek osade svätého Vavrinca neprial. Príliš sa rozrástla, „prilepila sa“ o mestské hradby, veže kostola ich vysoko prevyšovali, a to sa im nakoniec stalo osudným. V roku 1529, po bitke na Moháči, kde zahynul kráľ a nahradili ho hneď dvaja iní, hrozili mestu turecké nájazdy. A tak rada rozhodla, že všetko, čo je pred hradbami, treba zbúrať. Kostol, z veží ktorého sa dalo strieľať do mesta, bol na rane prvý. Zrútili ho. Turci však neprišli. O tristo rokov si naň ani na kaplnku svätého Jakuba už nespomenul nikto.

Mŕtvi prehovorili

Kostol znova objavili až v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď rozširovali podzemné priestory mestskej tržnice. Zaznamenali, čo z neho v zemi zostalo, a opäť sa naň zabudlo. A kaplnka? Nebyť trafostanice pre električky, možno o nej nevieme podnes. Keď však v roku 1993 začali rýpať pri Manderláku, narazili na jej vonkajší múr. Od tej chvíle mali archeológovia plné ruky práce.

Kostnica pod nohami Bratislavčanov
Kostnica pod nohami Bratislavčanov
Viktor Malý

Kostnica spod Manderláku nie je jediná. Podobné sa našli aj pod dnešným pravoslávnym kostolom svätého Mikuláša na hradnom brale i na hrade pri zvyškoch veľkomoravskej baziliky. Jakubova kaplnka je však nepochybne najväčšia. Aj preto, že cintorín v okolí dnešného Kamenného námestia doslúžil až v roku 1774. Koniec koncov, niektoré hroby už svoje svedectvá vydali. Naši predkovia žili iba čosi cez 31 rokov. Stredovekí muži boli menší než súčasníci, v priemere merali iba necelých 170, ženy sotva 155 centimetrov.

VIDEO Plus 7 Dní