Tip na článok
Jana Švantnerová: Hlavná kurátorka výstavy a odborníčka na judaiká.

Poklady, ktoré sa zachránili len zázrakom: V bratislavskej synagóge prvýkrát vystavujú zberateľské poklady zo vzácnej zbierky

V bratislavskej synagóge prvýkrát vystavujú zberateľské poklady zo vzácnej zbierky, ktorá sa zachránila len zázrakom

Galéria k článku (8 fotografií )
Jana Švantnerová: Hlavná kurátorka výstavy a odborníčka na judaiká.
Trojica na lavičke: Banálny predmet ukazuje na nástup banálneho zla a nenávisti.
Eugen Bárkány: Prešovský rodák mal pohnutý osud a celý život sa venoval zberateľstvu.

Zberateľstvo a záchrana kultúrneho dedičstva boli jeho životnou misiou. Eugen Bárkány sa zberateľstvu venoval celý život, no jeho zbierka judaík, teda obradných predmetov židovského pôvodu, bola viackrát ohrozená a je malý zázrak, že prežila do dnešných dní. Za fašizmu ju zapečatili a ohrozovali ju zlodeji, za komunizmu ju pre nezáujem previezli do Prahy. Sám zberateľ dožil v Bratislave v zabudnutí. Zachránil stovky jedinečných predmetov a na výstave môžete vidieť skutočné skvosty, náboženské predmety aj zaujímavé unikáty zo života chudobných Židov z východnej Európy.

V synagóge

„Výstavný projekt sme pripravovali niekoľko rokov. Zbierky Eugena Bárkánya sú veľmi rozsiahle, zahŕňajú dovedna tisícky položiek. V Prešove sa nachádza vyše dvetisíc predmetov z jeho prvej zbierky, v Budapešti je jeho zbierka z obdobia zajatia na Sibíri počas 1. svetovej vojny a v Bratislave máme vyše 1 500 predmetov ďalšej jeho zbierky. V spolupráci so Židovskou náboženskou obcou v Prešove sme mohli predmety reštaurovať, konzervovať, preskúmať, digitalizovať a publikovať. A vybraných 27 predmetov teraz vystavujeme.“

Výstava v synagóge: Pomenovali ju Medzi Prešovom a Bratislavou.
Výstava v synagóge: Pomenovali ju Medzi Prešovom a Bratislavou.
Michal Smrčok

Nachádzame sa v bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici. V súčasnosti ide o jedinú zachovanú a súčasne funkčnú synagógu v hlavnom meste, okrem bohoslužobných sú tu výstavné priestory Židovského komunitného múzea (ŽKM), ktoré môžu záujemcovia navštíviť každý piatok a nedeľu do októbra.

Sprevádza nás hlavná kurátorka výstavy a odborníčka na judaiká Jana Švantnerová. Opisuje, že zberateľ Bárkány založil prvé múzeum už pred deväťdesiatimi rokmi. „Bolo to v roku 1928, keď v Prešove založil Židovské múzeum, vôbec prvú takúto inštitúciu na Slovensku, a tiež prvé múzeum v Prešove. Bárkány doň získaval predmety z rôznych lokalít, väčšinou šlo o dary, navštívil mnohé židovské obce na Slovensku, ale aj oblasť Haliče na území dnešnej Ukrajiny a Poľska.“

Kimpetbrivl aj mizrach

Predmety pochádzajú zo zaniknutého sveta, ktorý je pre väčšinu z nás úplne neznámy. Často išlo o komunity východoeurópskych, pobožných a chudobných Židov, chasidov, ktorí okrem hebrejčiny používali vlastný špecifický jazyk jidiš. Žili aj na východnom Slovensku a ich folklór bol podobne originálny ako ten zo slovenských dedín.

Staré múzeum: Bolo prvým múzeom v Prešove.
Staré múzeum: Bolo prvým múzeom v Prešove.
Židovské múzeum Praha

Napríklad taký parochet. Slovo vám asi nič nepovie. Ale stačí si spomenúť na biblickú scénu, keď sa pri Ježišovej smrti vo dvoje roztrhla chrámová opona Jeruzalemského chrámu. Parochet odkazuje na pôvodnú chrámovú oponu, ktorá delila svätyňu svätých od zvyšku chrámu, a v synagógach býva zavesený pred svätostánkom, v ktorom sú uložené zvitky Tóry, teda prvých päť kníh Starého zákona. Jeden vystavený parochet má v strapcoch ukryté aj tri zvončeky - to aby pri otváraní svätostánku svojím hlasom upozornili zhromaždených na blížiaci sa akt vyberania a čítania Tóry.

Tajuplný názov má kimpetbrivl. Názov je v jidiš a voľne by sa dal preložiť ako list k detskej postieľke. Ide o amulet pre rodičku pri pôrode - a výnimočný príklad ľudovej zbožnosti. Má vyše dvesto rokov. Obsahuje ochranné biblické verše aj zariekania proti ženskému démonovi Lilit, ktorý okrem zvádzania mužov ohrozoval matky a novorodencov. Vystavený kimpetbrivl chránil budúcu mamičku obrázkami jednorožcov a levov.

Alebo taký mizrach. Ten sa vo forme vystrihovačky alebo kresby vešal na východnú stenu v izbe, smerom k Jeruzalemu, kam sa Židia obracajú pri modlitbe. Na výstave môžete vidieť jeden skutočný unikát. Mizrach totiž obsahuje nielen biblický citát, ale aj portrét rabína Koppela z Vrbového a uhorského kráľa Ferdinanda V. Ten má vymaľované červené líčka. Výjav dopĺňa nahá dvojica, insitná kresba Adama a Evy, ktorí stoja oproti sebe v rajskej záhrade pri strome poznania dobra a zla.

Okrem toho tu nájdete napríklad raritné ukazovadlá na Tóru, svietniky, obrazy haličských Židov alebo lavabo, nádobu na vodu, ktoré slúžilo na rituálne omývanie rúk pri vstupe do synagógy. Zdobia ho fantazijné zvieratá nazývané gryfovia, na iných predmetoch nájdete napríklad kone s rybími chvostmi.

Zbožné aj banálne

„Nie sú to luxusné judaiká, ale ak by ich pred takmer storočím nezozbieral Bárkány, navždy by zmizli. Odhaľujú nám stratený svet slovenských židovských komunít, ktorých existenciu nám často pripomína už len cintorín, pravdepodobne zarastený hustou vegetáciou,“ vysvetľuje riaditeľ ŽKM Maroš Borský.

Trojica na lavičke: Banálny predmet ukazuje na nástup banálneho zla a nenávisti.
Trojica na lavičke: Banálny predmet ukazuje na nástup banálneho zla a nenávisti.
ŽNO Prešov

Zbierka dokladá viacero zaujímavých súvislostí. Jednou je fakt, že obe náboženstvá - kresťanstvo a judaizmus - sa navzájom ovplyvňovali a nežili v tomto priestore izolovane. Napríklad na viacerých predmetoch sa nachádza symbol stromu života, čo bol veľmi obľúbený prvok kresťanskej ikonografie, ktorý sa udomácnil aj v judaizme. Takisto je zaujímavé, že niektoré tradičné ľudové techniky mohli slúžiť obom náboženstvám: napríklad na artefaktoch z Oravy vidno, že modrotlač typická pre našu ľudovú kultúru sa používala aj pri synagógových predmetoch. Podobne je to pri spomínaných vystrihovačkách. Jedna z nich má podobu kvietka, tradičnú pre kresťanské obrázky svätcov a svätíc - je možné, že na trhoch sa dali kúpiť prázdne vystrihovačky a každý si ich doplnil podľa seba. Kresťania si do nich vložili obrázok svätca, Židia zasa biblický verš. Ľudová zbožnosť bola na oboch stranách podobná svojou úprimnosťou a podobne, ako si Židia doma vešali ochranné amulety, slovenské babičky si zdobili izby nábožnými výšivkami. Pri nedostatku peňazí išlo prevažne o ručnú prácu a vlastné výtvarné prejavy.

Na druhej strane, niektoré dávne predmety odhaľujú súvislosti, z ktorých mrazí. Mlčky svedčia o zrode nenávisti, ktorá zmietla milióny. Napríklad taký gýč zo začiatku 20. storočia. Tento držiak na listový papier zobrazuje trojicu mužov s výrazne židovskými črtami, ktorí sedia na lavičke. Vyrobila ho manufaktúra, ktorá vyrábala aj iné podobné predmety pre návštevníkov kúpeľných miest či záhradných trpaslíkov.

„K zásluhám Eugena Bárkánya patrí, že pri budovaní zbierky neobchádzal ani dokumentáciu dobovej, banálnej každodennosti. S odstupom času vieme, že až taká banálna nebola,“ podotýka Jana Švantnerová. Kurátorka naráža na to, že od začiatku minulého storočia sa začal tento motív agresívne vyostrovať. A na rôznych úžitkových predmetoch postupne na lavičke sedeli miesto trojice mužov tri prasce v čiernych kaftanoch, tradičnom odeve východoeurópskych Židov. V Európe ste si mohli kúpiť napríklad vychádzkovú paličku s rúčkou v podobe odpornej karikatúry Žida s dlhým krivým nosom. Neškodný gýčový stojan nenápadne ukazuje, že rasová a náboženská neznášanlivosť tu bola už dávno pred nástupom Hitlerových hrdlorezov.

Záchranca pokladov

Eugen Bár­kány bol zaujímavý muž s pohnutým osudom. Tak ako ostatní obyvatelia regiónu sa počas života ocitol vo viacerých štátoch a režimoch - bez toho, žeby sa pohol z miesta.

Pochádzal zo Šarišských Lúk pri Prešove a narodil sa za Rakúsko-Uhorska, v Budapešti vyštudoval za stavebného inžiniera. Naprojektoval a postavil desiatky stavieb od bytových domov po kultúrne domy, kiná a synagógy. Za prvej svetovej vojny sa ranený dostal do zajatia, v ruskom tábore na Sibíri strávil šesť rokov. Už v zajateckom lágri usporiadal prvú výstavu z rôznych vyrezávaných diel zajatcov. Z ďalekej cudziny sa vrátil do demokratického Československa. V Prešove žil bohatým spoločenským životom a celý život presadzoval význam umenia a kultúry v každodennom živote. Nadčasové sú jeho slová z prešovských novín spred takmer storočia: „Nech si hocikto sadne a zráta, koľko minul za jeden rok v kaviarni, v bare, na plese, na šaty, a nech to porovná s výdavkami na knihy, koncerty, cestovanie, divadlá, obrazy, sochy. Myslím, že každý dostane zničujúce výsledky.“

V meste založil spomínané Židovské múzeum. Ibaže prišla ďalšia vojna a s ňou fašisti. Židovskú komunitu čakalo prenasledovanie a vyvraždenie, synagógu im rozmlátili a, ako ukazuje dobová fotografia, stredom Prešova sa tiahol obrovský nápis: „Židia z korza von!“

Do zatvoreného múzea sa párkrát snažili vlámať zlodeji, po vojne sa už jeho činnosť neobnovila a zbierky chátrali. Prišiel komunistický režim, ktorý bol v skutočnosti takisto antisemitský. Zbierka putovala do Prahy, skade sa vrátila až dlho po Bárkányovej smrti, po Nežnej revolúcii a rozpade Česko-Slovenska.

Hold zberateľovi

Sám Bárkány dožíval v skromných pomeroch v Bratislave, lebo po nástupe komunistov ho s manželkou násilne vysťahovali z Prešova. Bývali v malom vlhkom byte a radšej úmyselne väčšinu času trávili v meste. Bárkány veľa maľoval v uliciach starého mesta. Aj pred smrťou sa zaoberal myšlienkou na obnovenie múzea, ktoré chcel vybudovať v synagóge na Rybnom námestí vedľa Dómu svätého Martina. Zbierku budoval až do smrti v roku 1967. Ibaže išlo len o sny - v roku 1969 prišla invázia do Československa, normalizácia a nová vlna protižidovských nálad, aj samotnú synagógu zbúrali. Cennú bratislavskú zbierku dnes opatruje tunajšia židovská obec.

Po vojne pochodil Bárkány celé Slovensko a zaznamenával pamiatky po zničených komunitách, preliezal zarastené židovské cintoríny a skicoval opustené synagógy. Myšlienka židovského múzea išla po jeho smrti na desaťročia na perifériu záujmu.

„Naše múzeum chápe Bárkánya ako svojho nepriameho zakladateľa, hoci vzniklo až 45 rokov po jeho smrti,“ hovorí riaditeľ múzea Maroš Borský a kurátorka Jana Švantnerová dodáva: „Myšlienkou výstavy bolo symbolicky spojiť pod jednou strechou jeho zbierky, ktoré sa dnes nachádzajú oddelene v Bratislave, Prešove a v Budapešti. Je naozaj malý zázrak, že prešovská zbierka prežila holokaust aj ďalšie desaťročia. Zároveň je to hold mužovi, pre ktorého bolo zberateľstvo celoživotným poslaním a ktorému vďačíme za záchranu židovského kultúrneho dedičstva.“

VIDEO Plus 7 Dní