Tip na článok
Na Slovensku sa zachoval len jediný veterný
mlyn, v Česku vyše šesťdesiat

Povjetrňák: Na Slovensku sa zachoval jeden, v susedných Čechách vyše šesťdesiat

Na Slovensku sa zachoval len jediný veterný mlyn, v Česku vyše šesťdesiat

Galéria k článku (19 fotografií )
Na Slovensku sa zachoval len jediný veterný
mlyn, v Česku vyše šesťdesiat
Na Slovensku sa zachoval len jediný veterný
mlyn, v Česku vyše šesťdesiat
Na Slovensku sa zachoval len jediný veterný
mlyn, v Česku vyše šesťdesiat

Nebudeš hanit jméno mlynáře a jeho mlynu - znie druhé prikázanie z mlynárskeho desatora. Zariadenia na mletie múky boli neodmysliteľnou súčasťou našich predkov. Kým u nás sú známejšie vodné, ktoré boli oveľa rentabilnejšie, v Česku od 12. storočia pribudlo až 915 veterných mlynov nemeckého a holandského typu. Na Záhorí aj na Morave týmto zariadeniam hovorili povjetrňák či vjetrňák. „Na moravskej strane ich bolo 680, veľa ich postavili aj na Ostravsku. Na Slovensku ich bolo oveľa menej, zachoval sa len jeden - v Holíči,“ hovorí sprievodca v najznámejšom českom veternom mlyne v Kuželove.

Rozprávkový

„Čo znamená, keď sa povie mať niečo za lubom?“ pýta sa návštevníkov správca mlyna Kuželov Miroslav Prachař. Nuž, všetci vieme odpoveď. Nikto však netušil, že tento zvrat pochádza z mlynárstva. Slovo lub totiž označuje obvodový drevený kruh pri site a tiež obrubu mlecích kameňov. Kedysi toto slovné spojenie vyjadrovalo, že mal niekto niečo schované pre seba, nejaký tajný úmysel - mlynár nevrátil zákazníkovi všetku múku, tú, ktorá zostala za lubom, si nechal pre seba.

Mlyn v malej obci v hodonínskom okrese na juhu Moravy leží len kúsok od slovenských hraníc. Mnohí našinci zavítajú do mlyna s eurami. „Musím každého sklamať, ale u nás sa platí vstupné len českými korunami,“objasňuje pokladníčka. Najzachovanejší veterný mlyn holandského typu v celom Česku láka návštevníkov z oboch krajín. A nielen ich. Vďaka starostlivosti sa z tejto technickej pamiatky stalo malebné miesto v srdci Horňácka, ktoré očarilo viacerých filmárov. Mlyn si „zahral“ v rozprávkach O statočnom kováčovi či Nebojsa, objavil sa hneď v prvej časti seriálu Cirkus Humberto aj vo filme Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici.

Ťažký život mlynára

Aj keď tieto murované stavby s obrovskou vrtuľou dnes pôsobia romanticky, mlynári v nich viedli tvrdý život. „Stavitelia týchto typov mlynov čerpali skúsenosti v Nemecku a v Holandsku. U nás sa stavali dva typy veterných mlynov. Holandský mlyn má pevné steny a otočnú strechu. Nemecký typ bol celý z dreva a podľa vetra otáčali celú stavbu. Vonku zapriahli kravičku a točili,“opisuje sprievodca.

Veterný mlyn zväčša dala postaviť obec a mlynári si ho potom prenajímali. „Pracoval tu len mlynár a jeho rodina, ktorá bola pomerne početná - s troma, piatimi či až ôsmimi deťmi. Čiže niekedy až desať osôb sa muselo pomestiť v priestore veterného mlyna, v ktorom pracovali aj bývali. Keď sa v ňom melie, počujete škripot, buchot a všade sa víri múčny prach. A mlynárova rodina musela existovať v takých podmienkach,“ pripomína Prachař.

Metrák múky mleli päť hodín, ale aby bola hladká, museli zopakovať celý proces päťkrát. „Osem grajciarov, neskôr dve koruny - taká bola platba za metrák múky. Dva kilogramy si mohol mlynár nechať pre seba,“objasní správca.

O mlynároch sa síce tradovalo, že sú bohatí, ale neplatilo to o tých z veterných mlynov. „Vodné mlyny boli päťkrát výkonnejšie než veterné, ktoré len poskytovali prácu a dočasný príbytok. Boli závislé od vetra, mlelo sa, až keď fúkalo a vtedy ťahali nonstop vo dne v noci aj niekoľko dní. Títo mlynári zostávali pri tomto fachu tak dva-tri roky. Ťažké podmienky a múčny prach podlamovali ich zdravie, a tak odchádzali za prácou do vodného mlyna či k inému remeslu,“dodáva.

Posledný mlynár

Mlyn v Kuželove postavili v roku 1842. Dôvodom bol nedostatok vodných zdrojov a silné prúdenie vetra v tejto oblasti. Meria necelých desať metrov a jeho štvorkrídlová vrtuľa má priemer 15,6 metra. „Má otočnú strechu, ktorú si vedeli nasmerovať podľa vetra,“pripomína Prachař.

V roku 1904 prišiel do Kuželova posledný mlynár Bedřich Kašík. Jeho deti už boli odrastenejšie a keď oženil staršieho syna, mlynár s manželkou sa pobrali za zárobkami do Ameriky. Po návrate do Kuželova v roku 1910 postavil pri mlyne domček s dvoma miestnosťami. „To im stačilo na to, aby nemuseli bývať v tom hluku a prachu. Postupne pristavil chliev, dokúpil kravičku a v roku 1940 postavil stodolu,“opisuje sprievodca. To už však zúrila druhá svetová vojna a mlyn zapečatili. Mlieť obilie sa mohlo iba na presne určených miestach a prevažne to boli vodné mlyny. Zatvorený mlyn, do ktorého sa nemohlo vstúpiť, začal postupne plesnivieť a chátrať. „Niektoré veterné mlyny poslúžili ako pozorovateľne a keď armáda ustupovala, mnohé z nich zničila,“ pripomína trpký skon niektorých stavieb Prachař.

Mlynár Kašík sa o mlyn dobre staral. Dožil sa 86 rokov, čo bolo priam nevídané. Mlynári vinou múčneho prachu bežne umierali v štyridsiatke. Lenže po jeho smrti v roku 1971 už nebol nikto, kto by pokračoval v jeho stopách. O dva roky sa teda kamennej stavby ujalo Technické múzeum v Brne a zrekonštruovalo ju. V roku 1977 ho ako technickú pamiatku otvorili pre verejnosť.

V mlyne sa už, pochopiteľne, nemelie. Je však stále funkčný. Dodnes môžeme obdivovať jeho premyslené zariadenie a mechanizmy. „Pravidelne raz za mesiac sme mlynom točili kvôli údržbe. Minulý rok sa však zlomila jedna lopata, takže teraz sa ním nedá točiť. Ale je naplánovaná rekonštrukcia strechy a bude mať aj novú lopatu na vrtuli, takže azda budúci rok ho opäť dáme do pohybu,“ vysvetľuje sprievodca z kuželovského mlynu.

Súkromné aj komerčné

Do súčasnosti sa na českej strane zachovalo asi 60 veterných mlynov. „Slúžia zväčša na komerčné účely, sú v nich hotely, vinárne alebo má z toho niekto chalupu,“ hovorí Prachař. Kuželovský mlyn je jediný v Českej republike, ktorý je funkčne vybavený a prístupný verejnosti.

Aj ďalšie podobné stavby v krajine majú svoje čaro. Napríklad v obci Kořenec v Blansku stojí dobre udržovaná stavba veterného mlyna z roku 1866. Jeho posledný mlynár Josef Pokorný zomrel v roku 1956 a stavba začala chátrať. Zachránil ju otec Jana Doubka, ktorý v roku 1967 mlyn kúpil a dodnes v ňom býva jeho syn.

Medzi Vyškovom a Blanskom, kúsok od priepasti Macocha, leží neprehliadnuteľný veterný mlyn Ruprechtov, ktorý majiteľ Cyril Wágner postavil v roku 1873 ako klasický mlyn holandského typu s veterným kolesom so štyrmi lopatami. Po veternej smršti však prešiel modernizáciou, vďaka ktorej sa stal jedinečným. V rokoch 1882 až 1884 pôvodný majiteľ a staviteľ mlyna inštaloval namiesto klasickej vrtule Halladayovu turbínu, nazvanú podľa svojho vynálezcu, konštruktéra a amerického farmára Daniela Halladaya. Stavba pôsobí ako obrázok z amerického Texasu. Halladayova turbína je ojedinelá nielen v Česku, ale v celej Európe.

V súčasnosti mlyn Ruprechtov funguje ako prázdninový dom na prenajatie. Na štyroch poschodiach so 104 štvorcovými metrami sú vkusne zariadené izby, kuchyňa aj kúpeľňa.

Povjetrňák v Holíči

Na území Slovenska sa veterné mlyny vyskytovali zriedka, mlynári dávali prednosť vodným mlynom. Na Záhorí, blízko hraníc s Českou republikou, ich zopár vyrástlo. Vznikali najmä v polovici 19. storočia. „Prišli obdobia sucha a vodné mlyny museli obce niečím nahradiť. Tak začali stavať veterné mlyny - najprv nemeckého typu a potom holandského,“vysvetľuje Katarína Stašáková z Turistického informačného centra (TIC) v Holíči. Napríklad v roku 1822 postavil Ján Kubíček zaujímavý mlyn v Borskom Mikuláši. Bol kombináciu vodného a veterného mlyna s horizontálnym veterným kolesom a množstvom zaujímavých technických riešení.

Do súčasnosti sa však zachoval len jediný - povjetrňák v Holíči. Patrí medzi najstaršie veterné mlyny nemeckého typu na území Čiech, Moravy a Slovenska. Jeho staviteľ František Sláma sa do Holíča prisťahoval z moravského Jevíčka s manželkou Máriou. Tento zručný stolár pôvodne postavil mlyn z dreva. V tých časoch bolo bežné, že mlynár ovládal aj stolárske remeslo. Sláma je toho príkladom - v roku 1888 vyhotovil celé vnútro evanjelického kostola.

Drevený mlyn na kopci však zachvátil požiar, a tak na jeho mieste vyrástol nový, murovaný, v ktorom sa občas mlelo ešte počas prvej svetovej vojny. V roku 1926 jeho činnosť nadobro ustala a otočnú strechu nahradili tehlovou kopulou.

Mlyn stojí pri lese a jeho okolie je príjemným miestom na relax. „Teraz je sprístupnený od piatka do nedele v popoludňajších hodinách,“ dodáva Stašáková. Aj počas našej návštevy si unikátnu stavbu prišlo pozrieť zopár návštevníkov. Kedysi mal holíčsky mlyn na poschodí mlynicu, na prízemí bol mlynárov byt. Teraz nesie interiér stopy po bývalých správcoch - poľovníckom združení. Tí sa ujali mlyna v 70. rokoch a vďaka ich starostlivosti ho môžeme obdivovať dodnes. Dlhé roky už totiž neplnil svoju funkciu a chátral. Mechanizmus sa zachrániť nepodarilo. „Funkčný nie je, ale vrtuľa sa stále točí,“pripomína zamestnankyňa holíčskeho TIC.

Najnovšie jediný veterný mlyn na Slovensku čaká ešte svetlejšia budúcnosť. Pred pár týž­dňami ho od poľovníkov odkúpilo mesto Holíč a k mlynu by mala pribudnúť vyhliadková veža. Zrekonštruovaný veterný mlyn by spolu s ňou mal byť ďalšou z atrakcií mesta.

VIDEO Plus 7 Dní