Oprávnene. Veď tabakové výrobky zabijú na celej planéte viac než sedem miliónov ľudí ročne a ďalšie milióny trpia vážnymi ochoreniami. Tragické je, že jediné, čo štátne orgány naprieč svetom dokázali fajčiarom ponúknuť, je vysoké daňové zaťaženie, drahá, zvyčajne málo účinná antinikotínová liečba a bezbrehá, až kontraproduktívna regulácia, ženúca fajčiarov na okraj spoločnosti. Bez akýchkoľvek alternatív. Napriek tomu, že tie dávno existujú. Prichádzajú s nimi dokonca samotné tabakové spoločnosti. Paradoxne, vlády namiesto toho, aby prispeli na výskum alebo aspoň iniciovali nezávislé štúdie, ktoré by nižšie riziká potvrdili či vyvrátili, hľadajú radšej všemožné spôsoby, ako tieto „fajčiarske náhrady“ čo najviac zdaniť. Z oficiálnych zdrojov sa bežný konzument prakticky nedozvie ani to, či si vapovaním škodí, alebo pomáha.

Fajčiari si však odpovede a štúdie žiadajú. Podľa prieskumov by až polovica z nich volila menej rizikovú možnosť, ak by ju potvrdili nezávislé a uznávané inštitúcie. Lenže... „Ľudia nečakajú, že riešenia problémov verejného zdravia prídu zo súkromného sektora,“ upozornil advokát a bývalý „bojovník“ proti fajčeniu Clive Bates na nedávnej konferencii o tabaku a nikotíne v Londýne. Ak tieto riešenia navyše prinášajú tabakové firmy, o to viac sú „nikotinisti“ skeptickí. Preto je dôležité, aby proces „ozdravovania“ tabakového biz­nisu podporili jednotlivé vlády. Minimálne by nemali zatajovať fakty, ktoré už priznávajú aj zdravotnícke organizácie. Napríklad, že nikotín je síce zodpovedný za závislosť, ale hlavným zdravotným problémom je decht - splodiny zo spaľovaného tabaku, papiera a lepidiel v cigaretách. „Teraz, keď firmy vyvinuli menej rizikové výrobky, prečo stále používať tie, ktoré preukázateľne škodia?“ pýta sa Bates. Londýnska konferencia, kde sa stretlo množstvo odborníkov, lekárov vrátane onkológov, psychológov, vedcov i predstaviteľov tabakových firiem, sa zameriavala nielen na možnosti, ako znížiť riziká fajčenia, ale aj na to, ako o nich informovať širokú verejnosť a presvedčiť fajčiarov, že existuje menej nebezpečný spôsob uspokojenia ich závislosti. Nedostatok relevantných informácií však ich úsilie brzdí. „Sme svedkami rastúcej ignorancie voči e-cigaretám a ostatným alternatívnym produktom,“ hovorí riaditeľka medzinárodnej spotrebiteľskej siete INNCO Judy Gibsonová. „Viac sa hovorí o ich nedostatkoch a chybách než o reálnych rizikách.“

Neúplné informácie, zveličovanie nedostatkov a chýbajúca osveta zo strany štátnych organizácií zvyšujú nedôveru ľudí k menej rizikovej ceste. Dôsledok? Viac než polovica Američanov či Britov je stále presvedčená, že e-cigarety sú rovnako škodlivé, ak nie škodlivejšie ako bežné. Pritom niekoľko nezávislých štúdií prinieslo závery, že to nie je pravda. Naopak, e-cigarety či takzvané bezdymové zariadenia produkujú až o 95 percent menej škodlivých látok. Práve tu vidia nielen tabakové firmy, ale aj mnohí zdravotnícki experti možnosti, ako konečne znížiť počty pacientov na onkologických oddeleniach. „Najlepší spôsob, ako dosiahnuť, aby sa ľudia vzdali cigariet, je inovovať technológie,“ zdôrazňuje spisovateľ a člen britskej Snemovne lordov Matt Ridley. „Aby bolo vapovanie prínosom, nemusí byť úplne neškodné. Nezakážeme predsa bezpečnostné pásy v autách len preto, že aj s nimi dochádza k tragickým nehodám.“

Švédsky klinický psychológ Karl Fagerström zase upozorňuje na fámy spojené so škodlivosťou nikotínu. „Nikotín nie je príčinou vzniku chorôb spojených s fajčením cigariet. Naopak, v čistej forme môže do určitej miery pomôcť predchádzať vzniku napríklad Alzheimerovej choroby či sklerózy.“ Nakoniec, aj britské Kráľovské združenie lekárov - Royal College of Physicians - vo svojej správe uvádza, že nikotín nie je obzvlášť nebezpečný. „Ak by bolo možné poskytovať ho vo forme, ktorá je akceptovateľná a efektívna ako náhrada cigariet, mohli by byť zachránené milióny životov,“ konštatujú.

Dávno už nie je na stole debata o škodlivosti spaľovaného tabaku či potrebe regulovať predaj a užívanie výrobkov, ktoré ho obsahujú. Treba však rozlišovať mieru rizika. Viceprezidentka regulačného oddelenia koncernu Phillip Morris je presvedčená, že k bezdymovým výrobkom by mali štátne orgány pristupovať oveľa miernejšie. A, čo je najpodstatnejšie, regulácia by nemala obmedzovať právo dospelých fajčiarov na informácie o lepších alternatívach. Britská členka parlamentu Carol Monaghanová dokonca pokladá vaperov za abstinentov a navrhuje, aby neboli nútení vapovať na miestach určených pre fajčiarov. „To je také, akoby abstinujúceho alkoholika nútili sedieť v bare plnom alkoholu!“

Regulačné orgány však zatiaľ vnímajú celú problematiku úplne inak. Nielenže alternatívne produkty radia na úroveň bežných cigariet, ale zasahujú do ich rozvoja. Jedným z nových nápadov je zákaz iných príchutí než tabakových. Dôvodom má byť presvedčenie, že práve príchute by mohli zvádzať mládež k tomuto typu závislosti. Je to pochopiteľne len nepotvrdená domnienka, ktorá však môže celý trh s náhradami cigariet negatívne ovplyvniť. Výrobcom cigaretových náhrad by po zavedení takého nariadenia veľa tromfov v rukách nezostalo.

Na svete je viac než miliarda fajčiarov a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)ich bude naďalej pribúdať. Výstrahy, strašidelné obrázky na obaloch, odporúčania lekárov ani neustále zvyšovanie cien nepomáhajú. Ako jediná rozumná cesta sa tak skutočne javia nové, menej rizikové alternatívy. Ak ich nepresadzujú štátne inštitúcie, ktoré by to mali mať v náplni práce, ostáva len súkromný sektor. Našťastie, angažujú sa v ňom nielen biznismeni, ale aj mimovládne organizácie, vedci, lekári, dokonca niekdajší bojovníci proti fajčeniu. Po elektronických cigaretách, väčšinou z Ázie, sa nedávno v Európe objavili zariadenia, v ktorých sa tabak len zohrieva a nikotín odparuje. Tak sa dramaticky znižuje množstvo škodlivých látok, ktoré fajčiar do seba vdychuje. Výskumy tiež preukázali, že ani v uzatvorenom priestore tabakový aerosól výrazne neznižuje kvalitu ovzdušia. Dobrým príkladom môže byť čoraz populárnejší IQOS. Hoci na jeho vývoji desať rokov pracovali štyri stovky špičkových vedcov, ťažko povedať, či je úplne bez chyby. Podstatné však je, že dokáže dostatočne nahradiť cigaretu a riziko poškodenia zdravia výrazne klesá. Fajčiari, ktorí v rámci klinických štúdií úplne prešli na IQOS, mali porovnateľné zdravotné výsledky ako ľudia, ktorí celkom prestali fajčiť. Heslo Svet bez dymu sa stáva čoraz populárnejším a s alternatívnymi zariadeniami prichádzajú ďalšie tabakové koncerny. Klasické, páchnuce cigarety sa tak možno časom naozaj stanú minulosťou a milióny ľudí nebudú zbytočne zomierať predčasne.

Na prehnaný optimizmus je však ešte priskoro. Výskumy a štúdie pokračujú a na výsledky dlhodobých testov si ešte budeme musieť pár rokov počkať. Netreba zabúdať ani na slová riaditeľa pre vedu a výskum koncernu Philip Morris Manuela Peitscha: „Žiadne zariadenie, ktoré produkuje nikotín, nie je úplne bezpečné. V tom treba mať celkom jasno. Vždy hovoríme len o znižovaní rizík.“ Autor: (peg) PR

Prečo ďalej fajčiť páchnuce cigarety, keď už existujú menej rizikové alternatívy?

Plus TV

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Výber pre vás