Tip na článok
Nové morské druhy: Nedávno ich vedci objavili aj na severovýchode Ruska.

Morský šváb a pavúčie kraby: Vedci objavili vo vodách Indického oceána svet príšer

Posledný objav nových morských druhov znovu ukázal, že oceány ukrývajú niektoré z najextravagantnejších stvorení na planéte.

Galéria k článku (9 fotografií )
Pustovníček: Jedným z unikátnych nálezov v Indickom oceáne bol pestrofarebný krab so zelenými očami. Meria len tri centimetre.
Morský šváb: Členov expedície azda najviac potešil masívny kôrovec, ktorého „portrét“ putoval okamžite na Instagram.
Hlbokomorský rovnonožec: Tento patrí k najväčším svojho druhu. Dosahuje až 36 centimetrov. Žije zhruba sto metrov pod hladinou.

Oceánológovia hovoria, že temné a studené hlbočiny svetových oceánov sú ľudstvu menej známe než napríklad povrch Mesiaca či Marsu. Mnohé z miliónov tvorov, ktoré tam - ukryté pred našimi zrakmi - žijú, by sme zaradili skôr do fantastického či hororového filmu než k zástupcom našej živočíšnej ríše. Každoročne vedci opisujú stovky nových druhov, stále je to však len zlomok z ich reálneho počtu. Pri pohľade na niektoré z nich by pri kontakte chytila xenofóbna panika aj najväčšieho milovníka pozemského tvorstva.

Živočíšne unikáty

Nedávno výskumníci z National University v Singapure a Indonézskeho inštitútu vied ohlásili ďalšie vzácne úlovky vo vodách Indického oceána. Počas štrnásťdňovej plavby na prelome marca a apríla objavili dvanásť nových druhov morských živočíchov, ktoré svet doteraz nepoznal. Preplavili sa z Jakarty okolo celého ostrova Jáva až do pobrežného mesta Cilacap, preskúmali vyše šesťdesiat lokalít a z hĺbky od päťsto do dvetisíc metrov vylovili zhruba dvanásťtisíc živočíchov. Medzi nimi napríklad masívneho kôrovca, ktorému dali prezývku „hlbokomorský šváb“. Z takmer polmetrového tvora mali azda najväčšiu radosť a jeho „portrét“ okamžite putoval na Instagram.

Medzi ďalšie vzácne kusy patrili pavúčie kraby, kreveta s lesklými očami odrážajúcimi svetlo, homár s chápadlami dekorovanými tmavými pásmi či s ostnatým chápadlom. Zaujal i oranžový krab pustovník so zelenými očami a farebnými pásmi na končatinách, ale aj neznámy šesťcentimetrový červ, ktorý pripomína kornút s ovocnou zmrzlinou, tiež morská uhorka plávajúca pomocou tenkých výčnelkov za ústami. No a medzi pozoruhodných morských krásavcov sa zaradil i kalmár s nerovnakou veľkosťou očí alebo chobotnica pripomínajúca hlavu slona.

Výskumníci pri niektorých živočíchoch nedokázali ovládnuť nadšenie a netajili sa ním ani pred novinármi. Pre denník South China Morning Post vyhlásili, že to stálo za všetky ťažkosti, ktorým museli čeliť. Či už to bola nepriazeň počasia, búrlivé trojmetrové vlny vyvolané cyklónom, alebo morská choroba, ktorej v prvé dni podľahla polovica posádky. Ako píšu čínske noviny, mapy, ktoré mala expedícia k dispozícii, neudávali správnu hĺbku ani členitosť terénu pod hladinou, takže sedem z ôsmich vlečných sietí sa pretrhlo a pomocný personál po nociach pracoval na ich oprave.

Nečakaný úspech

„Toto je časť Indického oceána, kde doteraz neobjavili hlbokomorské živočíchy, takže sme skutočne netušili, čo nájdeme,“ povedal pre agentúru AFP vedúci expedície Lee Kong Chian Natural History Museum na singapurskej univerzite a expert na kraby Peter Ng. Podľa neho bola expedícia zameraná hlavne na skúmanie hlbokomorskej biodiverzity a očakávali hlavne tvory, ktoré sú vedeckej obci už známe. „Preto nás tieto nálezy veľmi prekvapili.“

Pancierovka: Pripomína skôr príšerku zo sci-fi filmu než zástupcu pozemskej živočíšnej ríše...
Pancierovka: Pripomína skôr príšerku zo sci-fi filmu než zástupcu pozemskej živočíšnej ríše...
Internet

Tridsaťjeden expertov a dvadsaťpäťčlenný tím pomocného personálu na lodi Baruna Jaya VIII pokladá expedíciu za veľký úspech, ktorý by si žiadal oslavu. Po nej ich však čaká náročná práca v laboratóriách výskumných centier, pretože na detailný opis jediného zvieraťa obvykle potrebujú niekoľko rokov. „Objav pre vedu úplne nových druhov nám hovorí, že v tejto časti Indonézie sa deje niečo, o čom nevieme,“ povedal Peter Ng pre server Science Daily. Prvé výsledky skúmania by mali byť publikované v odbornej tlači v roku 2020.

Čakajú na objavenie

Samozrejme, singapursko-indonézska expedícia zďaleka nie je jediná, ktorá priniesla unikátne poznatky z hlbín morí a oceánov. Napríklad pred dvanástimi rokmi skupina expertov pod vedením ekológa zameriavajúceho sa na prieskum koralových útesov Marka Erdmanna objavila na svojej expedícii v Indickom oceáne viac než päťdesiat druhov rýb, koralov či kreviet.

Vlani zas ruskí bádatelia prišli s ďalšou tridsiatkou nových morských živočíchov v Tichom oceáne v oblasti Kuríl, protinožci nachádzajú podivuhodné tvory v tichooceánskej „austrálskej priepasti“ a zvláštne stvorenia pravidelne prezentujú na internete aj rybári na celom svete. Je z čoho vyberať, veď doteraz nebolo preskúmaných viac než deväťdesiat percent rozlohy oceánov a popri zhruba 250-tisíc opísaných druhoch sa hovorí o státisícoch či dokonca miliónoch, o ktorých zatiaľ nič nevieme.

Človek ničiteľ

Popri množstve nových druhov rýb i rastlín však ďalšie nezadržateľne miznú. Je viac než pravdepodobné, že niektoré vyhynú skôr, než ich vôbec spoznáme. Ak si odmyslíme prirodzený vývoj, na tomto trende má obrovskú vinu predovšetkým človek. Nielen agresívnym lovom, ale aj výbušninami, vypúšťaním odpadov do vodných plôch alebo vytváraním vražedných ropných škvŕn. Je tu i nový fenomén - plasty. V roku 2015 odhadovali odborníci, že v oceánoch ich je zhruba päťdesiat miliónov ton a podľa správy britskej vlády do desiatich rokov sa ich množstvo môže zvýšiť trojnásobne. Plastový odpad by sa mohol stať skutočnou pohromou. V ekosystéme vydrží mnoho rokov, podieľa sa na vytváraní takzvaných mŕtvych zón v oceánoch, kde nedostatok kyslíka vylučuje možnosť prežitia a každoročne zabíja státisíce zvierat, vtákov, cicavcov, rýb.

Odhaduje sa, že každý tretí morský živočích má vo svojich útrobách plastové častice a dnes už nevieme, či sú dary mora na našich stoloch také zdravé ako v minulosti, alebo konzumujeme zvyšky umelého odpadu. Nehovoriac o tom, že z roka na rok sa znižuje schopnosť oceánov pozitívne vplývať na životné prostredie. Robíme z nich smetiská, ničíme celé ekosystémy aj ich reprodukčné kapacity. Akoby sme si neuvedomovali, že produkujú väčšinu kyslíka na planéte, regulujú klímu a sú nekončenou zásobárňou potravy. To všetko pre vlastnú pohodlnosť a nezáujem dovolíme ničiť. Ľahko tak môžeme dospieť do štádia, že dve tretiny zemského povrchu, ktoré ešte stále hýria životom, onedlho nemusia byť samozrejmé a nové druhy, ktoré vedci vo vodách objavili, zostanú len ako spomienka v starých odborných publikáciách.

VIDEO Plus 7 Dní