Tip na článok
Kreslené príbehy

Prvá tatranská turistka skončila v kobke, kde za päť rokov zošalela

Skalnaté Pleso ako Steinbachsee, Horný Smokovec ako Oberschmecks, Tatranská Lesná ako Tatra Waldheim? Na mape z roku 1938 sú aj tieto názvy.

Galéria k článku (10 fotografií )
Kreslené príbehy
Kreslené príbehy
Kreslené príbehy

Namaľoval ju Ernest Schulz, profesor nemeckého gymnázia v Kežmarku a ako artefakt ju dnes môžete vidieť na hrade, v tamojšom múzeu. Prvé, čo vám zíde na rozum, keď ju zbadáte, je slovo: krásna! Keď sa však do nej zahľadíte, pochopíte, že aj nesmierne zaujímavá.

Kežmarský hrad
Kežmarský hrad
Július Dubravay

„Dole je nakreslených päť dominánt mesta. Artikulárny kostol, červený evanjelický kostol, radnica, bazilika s renesančnou zvonicou a Kežmarský hrad,“ rozpráva Vladimír Julián Ševc, historik múzea. „Naopak, v hornej časti mapy sú muži, ktorí sa navždy zapísali do tatranských dejín.“ R. Townson, 1793. Bol prvý, kto nameral nadmorskú výšku Vysokých Tatier. David Fröhlich, 1615. Popísal prvý horolezecký výstup na tatranský končiar, len zabudol napísať, o ktorý išlo... Odborníci sa domnievajú, že to bol Kežmarský štít. Frater Cyprianus, 1766. Lietajúci mních z Červeného Kláštora, ktorý svoje výskumy zameral aj na Tatry. Alebo Adam Kaltstein, 1650. Zlatokop zo Spišskej Belej. Veril, že vo veľhorách musí byť veľa cenných kovov a hľadal ich dovtedy, kým ho konkurencia nezlikvidovala.

Kreslené príbehy
Kreslené príbehy
Július Dubravay

Ale najkrajší príbeh je zaznamenaný v strede mapy.

Smutný príbeh starej nevesty

Do Vysokých Tatier ľudia určite chodili aj pred ňou, veď podľa análov napríklad Kežmarok vlastnil časť hôr už v roku 1269, ale pani Beate Laskej nikto nemôže uprieť, že sa do Tatier ako prvá vybrala „len tak“.

Kreslené príbehy
Kreslené príbehy
Július Dubravay

„Bola to bohatá vdova, ktorú požiadal o ruku o dvadsať rokov mladší hradný pán Albert Lasky. Tým, že si ju vzal za manželku, vyriešil svoje finančné problémy, ale pribudla mu - stará žena,“ hovorí historička Nora Baráthová. „A tak nečudo, že keď ho volala do Tatier, odmietal, nechcel ísť s ňou. Nakoniec sa tam na koči vybrala s výskumníkmi a Albert ju vzápätí vyhlásil za nemravnú nevernicu a dal ju uväzniť na Kežmarskom hrade. Hovorí sa, že kobka, v ktorej žila, mala iba dve okná - jedným jej podávali jedlo a druhým sa mohla pozerať na Vysoké Tatry, po ktorých vždy tak veľmi túžila.“

Albert, samozrejme, rýchlo minul jej peniaze, napokon prišiel aj o hrad, a keď doň prišiel nový majiteľ, našiel Beatu Lasku šialenú v kobke. Vzal ju do Košíc, kde čoskoro umrela. „Presedela za tými múrmi päť rokov, čo je zapísané aj v daňovej knihe mesta Kežmarok,“ dodáva Nora Baráthová.

Kreslené príbehy
Kreslené príbehy
Július Dubravay

Tento príbeh sa odohral v roku 1565 a tento dátum svieti aj na mape, ktorú namaľoval Ernest Schulz. Ak budete mať cestu do Kežmarku, určite sa nezabudnite zastaviť na hrade, ukážu vám aj okno, cez ktoré sa šľachtičná pozerala na Vysoké Tatry. A okrem toho, tá mapa je naozaj kreslený unikát, ktorý si netreba nechať ujsť.

VIDEO Plus 7 Dní