Boli to majstrovstvá Európy, aké si zapamätáte! Týmito slovami ešte pred nedeľňajším finále Anglicka s Talianskom v londýnskom Wembley zhodnotil prezident Európskej futbalovej únie Aleksander Čeferin týždne zápasov EURO 2020. Slovinský šéf UEFA má pravdu, ale v inom zmysle. O rok odložený šampionát, ktorý sa napokon konal v jedenástich mestách starého kontinentu (vrátane azerbajdžanského Baku, zemepisne patriaceho do Ázie), bol experimentom, aký sa asi v budúcnosti tak rýchlo nezopakuje. Keď tento model ešte v júni 2012 slávnostne oznamoval Čeferinov predchodca na pos­te šéfa európskeho futbalu Francúz Michel Platini, bola to veľká sláva. Realita je však iná a o férovom šampionáte možno ťažko hovoriť. Kým niektoré mužstvá hrali väčšinu zápasov doma, iné ako Turecko, Poľsko či Švédsko lietali hore-dolu po Európe. Švajčiari len v základnej skupine absolvovali vyše 10-tisíc kilometrov. Neskorší finalisti Angličania žiaden. Na doplnenie, v semifinále sa ocitli len tímy, ktoré v základnej skupine nikam lietať nemuseli: Taliansko, Španielsko, Anglicko, Dánsko.

Penaltová nočná mora

Pre futbal je asi lepšie, že tím s najväčšou výhodou počas turnaja (Anglicko letelo len na štvrťfinále do Ríma, inak hralo v Londýne) vytúženú trofej nezískal. Čaká naň už 55 rokov a bude ďalej, keď­že hrdý Albión nezvládol vo Wembley po finálovej remíze 1 : 1 s Talianskom penaltový rozstrel. Nie prvý raz, na ME to Angličania pobabrali už štvrtýkrát. Na veľkých turnajoch uspeli len v dvoch zo siedmich rozstrelov.

Ich koučovi Garethovi Southgatovi sa o pokutových kopoch musí snívať. Jedno zlyhanie má na svedomí sám - v semifinále ME 1996 takisto v londýnskom Wem­bley proti Nemcom. Snažil sa naň vtedy zabudnúť na dovolenke s dnešnou manželkou Allison v Thajsku, no márne. „Vošli sme do budhistického chrámu a tam sa ma mních pýta: To ste vy? Že ste to vy, kto nedal tú penaltu,“ spomínal 50-ročný tréner v Sunday Times.

Southgate sa v obsiahlom materiáli priznal, že pokazený pokutový kop ho ešte dlho mátal a asi bude ďalej, keďže jeho zverenci dopadli v rozstrele rovnako. „Čo už, urobili sme viac ako všetci ostatní anglickí futbalisti za posledných 50 rokov a chceli sme fanúšikom dopriať ešte jednu párty. Nevyšlo to,“ smútil muž, ktorý mal byť v prípade výhry povýšený do šľachtického stavu. No možno bude aj tak.

Eurovízia vám nestačí?

„Vyhrali ste v tomto roku Eurovíziu, hádam nechcete aj majstrovstvá Európy?! Nechajte nám ich, nebuďte chamtiví,“ žartovala BBC pred začiatkom finále na sociálnych sieťach. Márne, Taliansko si po štyroch tituloch majstra sveta druhý raz privlastnilo aj korunu kráľa starého kontinentu. Po 34 zápasoch bez prehry a 53-ročnej prestávke, ale absolútne zaslúžene.

„Už keď sme začínali s prípravou, cítili sme niečo magické vo vzduchu. A ten pocit rástol,“ priznal charizmatický kapitán víťazov Giorgio Chiellini. „Pomáhala nám i fotka Cannavara, ako dvíha nad hlavu pohár pre majstra sveta z roku 2006, ktorú sme mali v tréningovom tábore. Asi nám to prinieslo šťastie. Aj som si trochu od radosti poplakal,“ dodal 36-ročný obranca turínskeho Juventusu.

Aj Taliani zahodili pokutový kop, keď neuspel jeden z ich najlepších hráčov, naturalizovaný Brazílčan Jorginho, no bez štyroch centimetrov dvojmetrový brankár Gianluigi Donnarum­ma jeho omyl vzápätí napravil. Zneškodnil pokutový kop Bukaya Saku.

„Keď šiel kopať Jorginho, hovorím si, že je koniec. On predsa chyby nerobí - a pozrite sa. Tak som sa skoncentroval znovu a chytil ešte jednu penaltu,“ rozplýval sa po zápase šťastný 22-ročný taliansky brankár.

Talianska nedeľa

Donnarummu vyhlásili aj za najlepšieho hráča turnaja. „Stále mám pocit, že snívam. A to nám pred začiatkom turnaja málokto veril. Boli sme však skvelý kolektív, v ktorom si každý pomáhal. To robí veľa,“ dodal Gianluigi, ktorý sa ešte počas turnaja upísal parížskemu St. Germain. V novom klube by mal ročne zarábať 12 miliónov eur.

Jasal i tréner Roberto Mancini. Ako hráč veľkú trofej nezískal, navyše po finálovej prehre vo Wembley v FA Cupe s priemerným Wiganom ho ako kouča Manchestru City vyhodili. Teraz sa dočkal zaslúženej odmeny. „Všetka drina sa oplatila. Tri roky sme makali a týchto posledných 50 dní ešte viac. Ale teraz sa mi to vracia. Na emócie hráčov a fanúšikov v hľadisku nikdy nezabudnem,“ dodal stále len 56-ročný taliansky tréner.

GALÉRIU k článku si pozrite TU >>>

Mimochodom, zlatú taliansku nedeľu mohol v Londýne ešte prikrášliť rímsky tenisový bombardér Matteo Berrettini, keď sa ako prvý Talian za posledných 45 rokov dostal do finále Wimbledonu. Proti Srbovi Novakovi Djokovičovi však vyhral len prvý set. „Pre Taliansko výnimočná nedeľa. Čo poviete?“ usmieval sa na tlačovej besede.