Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Bolesť, strach, poníženie, sebaobviňovanie, celoživotné traumy, psychické poruchy či dokonca samovraždy. To všetko môžu byť dôsledky sexuálneho násilia páchaného hlavne na ženách. Napriek tomu sú rozhodnutia súdov pri posudzovaní tohto druhu trestných činov neraz zarážajúce. Niektorí násilníci obídu len s&nbsp;podmienkou, ďalší sa trestu vyhnú úplne a&nbsp;v&nbsp;extrémnych prípadoch sa obviňujúci prst „spravodlivosti“ obráti proti obetiam. Len preto, že neboli vhodne oblečené alebo neprotestovali dosť dôrazne. Náboženská bigotnosť, politická korektnosť, nekompetentnosť či len absolútna absencia empatie nahrávajú zločincom, pre ktorých sú prirodzené spoločenské normy a&nbsp;ľudská dôstojnosť neznáme pojmy. Nie div, že verejnosť konečne začína vyjadrovať otvorený nesúhlas s&nbsp;takýmito praktikami.

Posledným spúšťačom vlny protestov proti sexuálnemu násiliu a&nbsp;benevolencii štátnej moci bolo nedávne rozhodnutie španielskych sudcov v&nbsp;katalánskom meste Lleida. Dvojicu mužov, ktorí znásilnili svoju obeť v&nbsp;lete minulého roku, totiž nepotrestali adekvátne.

Ako píše britský server BBC, strýko so synovcom sa zoznámili s&nbsp;neznámou ženou v&nbsp;istom bare a&nbsp;spoločne zamierili do nočného klubu. Neskôr ju zatiahli do tmavej bočnej uličky, kde ju prinútili na sex. Dievča počas pojednávania vzlykalo a&nbsp;tvrdilo, že chlapov prosilo, aby prestali. Malo však strach brániť sa aktívne. Napriek tomu podľa súdu nešlo o&nbsp;znásilnenie, ale „len“ o&nbsp;sexuálne zneužitie, pretože páchatelia nepoužili násilie ani zastrašovanie.

„Využili jej zraniteľnú povahu, ku ktorej sa pridala vysoká spotreba alkoholu a&nbsp;antidepresív. Tie mohli oslabiť jej schopnosť brániť sa, tak­že násilie a&nbsp;zastrašovanie neboli potrebné,“ uvádza sa v závere. Bez spomínaných faktorov súd znásilnenie neuznal a&nbsp;dvojica si vyslúžila namiesto pätnásť- len štyriapolročné väzenie.

Kontroverzné rozhodnutie vyhnalo do ulíc stovky ľudí a&nbsp;vyvolalo množstvo kritických reakcií na sociálnych sieťach. „Ak sa nebránite, nie je to znásilnenie, ak sa bránite zabijú vás,“ znechutene konštatovali ľudia v&nbsp;príspevkoch.

Španielska spoločnosť je v&nbsp;poslednom období na laxný prístup súdov v&nbsp;prípadoch sexuálneho násilia zvlášť citlivá. Pred pár mesiacmi totiž vypukli masové protesty vo viacerých mestách po tom, čo trestný senát v&nbsp;meste Pamplona zbavil skupinu mužov obvinenia zo znásilnenia osemnásťročného dievčaťa. Päť mladíkov, medzi ktorými bol aj študent policajnej akadémie, si vyhliadlo svoju obeť počas osláv svätého Fermina a&nbsp;surový čin si dokonca nakrútilo mobilným telefónom. Napriek tvrdeniu znásilnenej dievčiny, že bola paralyzovaná strachom, sa sudcovia pri pohľade na videozáznam zhodli, že jej reakcia bola „pasívna alebo neutrálna“. Preto rozhodli o&nbsp;nižšom treste pre páchateľov.

Ako dodáva server BBC, táto trojica sudcov stojí aj za ďalším kontroverzným verdiktom. Muža obvineného z&nbsp;pokusu o&nbsp;vraždu, ktorý ohrozoval manželku nožom a&nbsp;škrtil ju pred zrakmi detí, poslali do väzenia len na desať mesiacov za domáce násilie. Ich rozsudok je o&nbsp;to nepochopiteľnejší, že advokáti páchateľa dokonca žiadali 2,5-ročný trest za ublíženie na zdraví.

Popieranie ženských práv sa mnohým z&nbsp;nás spája hlavne s&nbsp;arabským svetom. Potvrdzujú to prípady, keď napríklad v&nbsp;Saudskej Arábii obete sexuálneho násilia samy skončili za mrežami, i&nbsp;drastické správy a&nbsp;videá z&nbsp;niektorých moslimských krajín, ktoré nám ponúka internet. Po absurdných rozhodnutiach súdov však nemusíme pátrať v&nbsp;cudzích kultúrach. Španielsko nie je v&nbsp;Európe výnimka. Smutne žiarivým príkladom je napríklad Taliansko, kde sa ešte začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia sexuálne násilie považovalo len za priestupok proti morálke a&nbsp;ak si násilník vzal svoju obeť za manželku, jeho čin bol razom zahladený.

Hoci táto zvrátená tradícia je dávno minulosťou, niečo z&nbsp;nej v&nbsp;Talianoch zrejme žije naďalej. Ešte vlani totiž turínsky súd oslobodil sexuálneho násilníka preto, lebo jeho obeť nekládla dostatočne rázny odpor, aby bolo znásilnenie zrejmé. Povedať dosť podľa verdiktu nestačilo. Aby toho nebolo málo, sama poškodená nakoniec čelila obvineniu z&nbsp;ohovárania!

Tangá ako protest: Šokujúci rozsudok vyniesli nedávno aj v&nbsp;írskom meste Cork. Obvineniu zo znásilnenia sedemnásťročnej tínedžerky čelil 27-ročný muž. Jeho obhajkyňa však z&nbsp;útočníka urobila takmer obeť, tvrdiac, že nemohol odolať zvodom neplnoletej dievčiny. „Musíte sa pozrieť na spôsob jej obliekania,“ obrátila sa na porotu. „Mala na sebe čipkované tangá!“ Znie to neuveriteľne, ale táto smiešna poznámka bola v&nbsp;silne nábožensky založenej krajine dôvodom, že porota muža oslobodila.

Rozhorčené írske ženy, ku ktorým sa neskôr pridali dámy z&nbsp;iných krajín, začali na protest zverejňovať na sociálnej sieti fotografie svojej spodnej bielizne s&nbsp;nadpisom: „Toto nie je súhlas!“ Aj tam vyšli ľudia do ulíc demonštrujúc proti obviňovaniu obetí znásilnenia. „Čokoľvek máme na sebe a&nbsp;kamkoľvek ideme, áno znamená áno, nie znamená nie,“ vyhlásila reportérka Fiona O’Donovanová.

V&nbsp;súvislosti so sexuálnymi útokmi je tiež tragické takzvané akceptovanie iných kultúrnych zvyklostí či prehliadanie tejto trestnej činnosti políciou zo strachu pred obvinením z&nbsp;rasizmu.

Situácia nie je lepšia ani v&nbsp;našom najbližšom okolí. Podľa nedávneho prieskumu viac než polovica dospelých respondentov v&nbsp;Českej republike uviedla, že za znásilnenie si môžu mnohé ženy samy. Buď preto, že s&nbsp;mužmi flirtujú, požívajú alkoholické nápoje, obliekajú sa vyzývavo, navštevujú nebezpečné miesta alebo pre samotný fakt, že v&nbsp;živote mali veľa sexuálnych partnerov. Experti sa domnievajú, že tento postoj spoločnosti je jednou z&nbsp;hlavných príčin, prečo obete málokedy znásilnenie ohlásia polícii. Než by mali podstúpiť tortúru výsluchov, nepríjemných otázok a&nbsp;dokazovania, že sa aktívne bránili, radšej mlčia. Neraz aj pred rodinou.

Ďalším dôvodom ich neistoty sú nízke sankcie pre páchateľov. Ako píše server novinky.cz, veľkú časť z&nbsp;nich odsúdili len na podmienečné tresty.

Česká polícia denne zaznamená dve-tri znásilnenia, reálne čísla však odhadujú desaťnásobok. Vo väčšine prípadov sa vinník a&nbsp;obeť poznali, pričom medzi zneužitými boli aj malé deti.

Slovensko je na tom v&nbsp;porovnaní so susedmi lepšie. Za minulý rok bolo hlásených ani nie deväťdesiat prípadov znásilnenia. Aj u&nbsp;nás však platí, možno viac než v&nbsp;Česku, že ženy sa obávajú o&nbsp;svojich traumatických zážitkoch hovoriť.

Rado Sloboda z&nbsp;Amnesty International Slovensko v&nbsp;reakcii na naše otázky uvádza, že ženy v&nbsp;Európe čelia následkom nedostatočnej právnej definície znásilnenia. „Väčšina krajín vo svojej legislatíve stále nerozoznáva sex bez súhlasu ako znásilnenie,“ hovorí. „Tento fakt spolu s&nbsp;nebezpečnou kultúrou obviňovania obetí napomáha zachovávať beztrestnosť páchateľov sexuálneho násilia naprieč kontinentom. Znásilnenie je závažné porušenie ľudských práv a&nbsp;za každých okolností by malo byť uznané ako zločin. Amnesty International žiada, aby všetky európske krajiny zabezpečili zmenu zákonov, pomohli ukončiť obviňovanie obetí a&nbsp;zneužívanie rodových stereotypov. Aby budúce generácie už nikdy nepochybovali o&nbsp;tom, či došlo k&nbsp;znásilneniu vinou obete, a&nbsp;mali istotu, že páchatelia budú potrestaní.“

Ako pokračuje, veľká väčšina štátov uznáva, že k&nbsp;znásilneniu došlo len v&nbsp;prípade použitia fyzického násilia, hrozby alebo nátlaku. Príčinami, prečo poškodené neohlásia násilné skutky, sú zväčša oprávnené obavy, že im nikto neuverí. Problémom sú tiež predsudky či nevhodné a&nbsp;často urážlivé správanie zo strany príslušných úradov, ktorých úlohou je poskytovať obetiam podporu a&nbsp;sexuálne násilie vyšetriť.

Najnovšie štatistiky Agentúry Európskej únie pre zá­kladné práva (FRA) hovoria, že v&nbsp;rámci Európskej únie bola každá dvadsiata žena nad pätnásť rokov znásilnená. Teda zhruba deväť miliónov. Každá desiata sa počas svojho života stretla s&nbsp;istou formou sexuálnej agresie. Napriek tomu prieskumy verejnej mienky stále naznačujú, že mnohí ľudia nepovažujú nevyžiadaný sexuálny styk v&nbsp;prípadoch, keď je obeť pod vplyvom omamných látok, vyzývavo oblečená alebo sa aktívne fyzicky nebráni, za znásilnenie.

„Sex bez vysloveného súhlasu však znásilnenie je a&nbsp;nesmie sa tolerovať či ignorovať v&nbsp;žiadnej krajine,“ dodáva Rado Sloboda. Tento súhlas neznamená, že partneri medzi sebou budú uzatvárať nejaké zmluvy. „Je dôležité vedieť, že človek, s&nbsp;ktorým chcete mať sex, ho chce tiež. Ide o&nbsp;jednoduchú komunikáciu s&nbsp;partnerkou či partnerom, z&nbsp;ktorej je zrejmé, že všetky sexuálne aktivity robíte dobrovoľne a&nbsp;vo vzájomnej zhode. Žiadna reakcia, ticho ani nepovedanie nie neznamenajú automaticky súhlas. Existuje všeobecné pravidlo - ak máte pochybnosti, opýtajte sa. Ak máte pochybnosti aj potom, prestaňte.“

Ako v stredoveku: Sudcovia v krajinách EÚ často chránia sexuálnych násilníkov

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás