Prírodná katastrofa mala o to otrasnejší záber, že sa pri nej poškodila atómová elektráreň. Zasiahli ju obrovské prílivové vlny a v oblasti spôsobili najväčšiu rádioaktívnu katastrofu na Zemi od výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyli. Život sa tu pomaly rozbieha, domáci sa po evakuácii vracajú. Všetci sa tešia na rok 2020, keď sa v Japonsku uskutočnia letné olympijské hry a miestny Azuma Baseball Stadium bude dejiskom niekoľkých zápasov bejzbalového turnaja mužov a softbalového žien.

Spirituálny aj hmatateľný symbol

Do regiónu sa nielen vrátil futbal, ale aj vznikol nový basketbalový a bejzbalový tím. Volajú sa inšpiratívne - Hopes a Firebonds, čím naznačujú, ako sú spojené s miestnou komunitou a najmä náladou.

Obrovský záujem o šport sa znovu prebudil po tom, čo vlani v marci Medzinárodný olympijský výbor (MOV) súhlasil s návrhom organizačného výboru hier 2020, aby sa niektoré zápasy konali na miestnom bejzbalovom štadióne, ktorý bol, mimochodom, počas katastrofy evakuačným strediskom. „Veríme, že organizácia súťaží podporí rekonštrukčné úsilie v regióne Tóhoku,“ píše sa v stanovisku MOV. „Zápasy v Tóhoku budú dôkazom sily športu.“

Prvý muž MOV Nemec Thomas Bach tvrdí, že ide o „skvelú možnosť priniesť do postihnutého regiónu olympijské ducha“. „Je to gesto solidarity olympijského hnutia s ľuďmi, ktorí trpia následkami katastrofy,“ dodal. „Fukušima získa obrovskú možnosť ukázať svetu, ako desať rokov po katastrofe pokročila obnova,“ tvrdí Joširo Mori, bývalý japonský premiér, dnes prezident organizačného výboru hier. „Prejavíme tým vďačnosť všetkým, ktorí nám pomohli. Som si istý, že ľudia z Fukušimy sa na olympiádu veľmi tešia.“ V oficiálnom vyhlásení organizačného výboru sa píše, že letná olympiáda bude symbolom toho, ako sa Japonsko otriaslo z národnej tragédie. Do rekonštrukcie štadióna spoločne s vládou chcú investovať 30 miliónov eur.

Misionárska práca

Po zemetrasení muselo svoj domov opustiť vyše 160-tisíc obyvateľov, vyprázdnená oblasť sa stala strašiakom a, pravdaže, úplne tu zakapal turizmus. Sedem rokov po tragédii sa miestne autority snažia zmeniť pohľad na región a šport je jednou z ciest, ktorú sa snažia využiť.

Akinori Iwamura: Bývalý špičkový bejzbalista dnes pracuje
ako manažér tímu Fukušima Hopes a snaží sa v regióne opäť prebudiť chuť ľudí aktívne športovať.
Akinori Iwamura: Bývalý špičkový bejzbalista dnes pracuje ako manažér tímu Fukušima Hopes a snaží sa v regióne opäť prebudiť chuť ľudí aktívne športovať.
Zdroj: profimedia.sk

„Vyzerali sme ako Černobyľ. Je ťažké takéto názory zmeniť,“ hovorí Saito Nobujuki, majiteľ obchodu so športovými potrebami, ktorý sa vo Fukušime narodil. Jedným z tých, ktorí sa o zmenu všemožne snažia, je aj Akinori Iwamura, bývalý špičkový bejzbalista, japonský reprezentant a dvojnásobný majster sveta, ktorý si zahral aj vo Svetovej sérii v drese amerického tímu Tampa Bay Rays. Tridsaťosemročný nadšenec dnes pracuje ako manažér poloprofesionálneho tímu Fukušima Hopes a snaží sa v regióne prebudiť chuť ľudí opäť aktívne športovať. „Hovorím si, že som ako misionár,“ usmieva sa Iwamura. „Veľa ľudí pozná meno Fukušima, aj keď v negatívnom zmysle. A my sa musíme postarať, aby sa to zmenilo na pozitívne.“

V okamihoch nešťastia sa Iwamura pripravoval s profesionálnym tímom Rakuten Golden Eagles a napriek tomu, že pochádza z juhu krajiny, povedal si, že musí krajanom pomôcť. „Cítil som, že je to môj osud,“ vraví. V olympijských zápasoch vidí možnosť ukázať svetu život odohrávajúci sa v regióne po klinickej smrti. „Všetci, ktorí prídu na olympiádu, sa po návrate domov môžu podeliť o zážitky s krajanmi a som si istý, že to znova rozprúdi turizmus a bude sem chodiť čoraz viac ľudí.“

Len falošná fasáda?

Štadión sa nachádza asi pol druha hodiny cesty rýchlovlakom z Tokia na území, ktoré nebolo zničené tak desivo ako iné časti tejto prefektúry, ležiace bližšie k elektrárni a pobrežiu. Aj to bol jeden z dôvodov masívnej kritiky environmentálnych odborníkov, podľa ktorých sa budú postihnuté miesta omnoho ťažšie ignorovať a kvôli olympiáde sa budú všetky prostriedky sústreďovať inde.

Podľa antinukleárnych aktivistov bude olympiáda vo Fukušime len akousi fasádou, aby sa ukázalo, že v regióne sú už normálne podmienky, a zabudne sa na vyše stotisíc ľudí, ktorí sa stále nemôžu vrátiť do svojich domovov na iných miestach. „Japonská vláda chce svetu ukázať falošnú stranu Fukušimy,“ tvrdí Hajime Macukubo, generálny sekretár tokijskej organizácie Citizens Nuclear Information Center.

V denníku Fukushima Minpo každý deň zverejňujú informácie o úrovni radiácie v každom meste regiónu. Obyvateľom pomáha s orientáciou v problematike aj organizácia Safecast, ktorá vznikla po nešťastí a tvrdo bojuje nielen za sprísnenie bezpečnostných podmienok jadrových elektrární, ale aj za lepšiu informovanosť. Podľa Azbyho Browna zo Safecastu návštevníci olympijských hier, ktorí strávia v okolí štadióna napríklad týždeň, by nemali byť vystavení zvýšenému riziku radiácie, no aj tak sa mu nepáči odkaz, ktorý japonská vláda zanecháva rozhodnutím usporiadať tu časť hier.

„Boli tu zničené celé komunity, no nevyvodila sa žiadna zodpovednosť. S odstránením kontaminácie sa budeme boriť dlhé desaťročia, musíme byť ostražití a všetko neustále detailne monitorovať,“ uviedol Brown pre New York Times. „Ľudia, ktorí akceptovali meranie radiácie a urobili racionálne rozhodnutie vrátiť sa, stále žijú v obavách a pochybnostiach, akoby bývali v strašidelnom dome.“

Obnova sa spomalila

Medzinárodný olympijský výbor pridelil OH 2020 Tokiu v roku 2013, dva roky po nešťastí. Premiér Japonska vtedy uisťoval členov MOV, že majú všetko pod kontrolou. Po štyroch rokoch však aktivista Brown tvrdí, že sa stal opak - obnova občianskej infraštruktúry v zdevastovaných miestach sa spomalila a všetko mešká. Dôvod je podľa neho jasný - stavebné spoločnosti sa vrhli na zákazky spojené s olympiádou. Sú bezpečnejšie, prestížnejšie a lukratívnejšie.

Guvernér prefektúry Masao Učibori mu oponuje. Podľa neho je pokrok v čistení viditeľný a pomaly sa začínajú otvárať turistické strediská. Šport má byť ďalším lákadlom a pýchou.

Japonská vláda postupne zdvojnásobila odhadované náklady na obnovu v prepočte takmer na 160 miliónov eur a takmer 50 miliónov na odškodné postihnutým. No to je podľa aktivistov stále málo. Veď desaťtisíce ľudí ešte žijú v dočasných domovoch a neustále sa likviduje kontaminovaný odpad. Pôda a voda sa ukladajú do špeciálnych kontajnerov, podľa expertov bude úplné vyčistenie trvať minimálne štyridsať rokov, to sú však najoptimistickejšie odhady. Pesimisti - alebo realisti - hovoria až o tristo rokoch.

„Je to nehoráznosť,“ hovorí na margo olympiády vo Fukušime Aileen Mioko-Smithová, aktivistka z organizácie Green Action Japan pre denník The Telegraph. „Pre športovcov a fanúšikov, ktorí sem pricestujú len na niekoľko dní, to možno bude fajn. Lenže je falošné tvrdiť, že ľudia sa môžu bez problémov vrátiť do svojich domovov, farmári na svoje polia a deti na ihriská pod otvoreným nebom.“

Čo sa stalo v roku 2011.
Čo sa stalo v roku 2011.
Zdroj: Plus 7 dní

Profesionáli (zatiaľ) mlčia

Fakt je, že ľudia, ktorí sa aj rozhodli vrátiť, svoje pôvodné domy pre istotu zbúrali a stavajú si nové. No deti sa naozaj vrátili na športoviská. Vznikajú nové tímy a deti opäť trénujú, aj vonku. O bejzbal je obrovský záujem, v Japonsku roky patrí k najpopulárnejším aj najúspešnejším športovým odvetviam, veď od roku 1992, keď sa bejzbal stal olympijským športom, získali Japonci jednu striebornú a dve bronzové medaily a vždy sa dostali do semifinále. Záujem o bejzbal je v Japonsku enormný, aj preto je väčšina domácich naklonená tomu, aby sa zápasy hrali vo Fukušime.

„Ak sa tu olympiáda neuskutoční teraz, obraz Fukušimy sa nezmení na dlhý čas,“ myslí si Aja Watanabe, študent miestnej univerzity, ktorý bol počas leta na stáži v americkom Houstone a zažil, aký obrovský vplyv mal
triumf tamojšieho bejzbalového tímu Astros vo Svetovej sérii na morálku a verejnú mienku v regióne zničenom hurikánom.

Rovnako sa tešia predstavitelia Svetovej bejzbalovej a softbalovej federácie, ktorá zastrešuje obidva športy. „Je pre nás neuveriteľná česť prispieť k takejto zmysluplnej veci,“ vyjadril sa jej prezident, Talian Riccardo Fraccari. „Je to pre nás povinnosť a berieme ju naozaj vážne. Môžeme využiť silu olympijského ducha a športu na to, aby sme spoločne pomáhali vytvárať lepší svet.“

Zaujímavé je, že na internete nemožno nájsť názory na to, či ide o dobrý nápad, tých najdôležitejších - hráčov. Stále nie je isté, či sa na olympiáde zúčastnia najlepší bejzbalisti sveta - profesionáli z top súťaže, zo severoamerickej Major Baseball League. Tam sa zatiaľ debatuje len o tom, či vedenie súťaže povolí spraviť prestávku a pustí profíkov do Japonska, o nukleárnej hrozbe sa diplomaticky mlčí. Zatiaľ.