Katarína Alberty Ondrejková

Ako malý školák sedel pri filme o&nbsp;Michelangelovi ako prikovaný. Zdalo sa mu neskutočné, že pod rukami človeka sa môže kameň meniť na niečo, čo v&nbsp;ňom nikto nevidí. Chcel byť ako on. A&nbsp;nevedel sa odtrhnúť od obrazovky, hoci už hodnú chvíľu išli titulky. Preblesklo mu hlavou, že medzi všetkými menami ľudí, ktorí sa na úžasnom filme podieľali, raz bude aj jeho. Možno naivný chlapčenský sen, možno zdravé sebavedomie. Ubehli roky a&nbsp;dnes môžeme diela slovenského sochára Štefana Priehybu (39) obdivovať v&nbsp;hollywoodskych trhákoch i&nbsp;najsledovanejšom seriáli súčasnosti Hra o&nbsp;tróny. Vo filmovom biznise sa podľa rodáka z&nbsp;Prešova zarábajú veľké peniaze, ale za veľkú cenu.

Chlapčenský sen aj zdravé sebavedomie mu zostali až do dospelosti. Inak by ako študent sochárstva nedostal možnosť priniesť svoje portfólio šéfovi výpravy, ktorý na pražskom Barrandove pripravoval kulisy pre film Narnia: Princ Kas­pian. Ešte predtým si zohnal číslo a&nbsp;trúfalo mu zavolal, že termín kastingu nestíha a&nbsp;potreboval by ho posunúť o&nbsp;týždeň. Musel totiž dokončiť sochu pre iného zákazníka. „Skrátka, nie som typ, ktorý pre jednu prácu odskočí od druhej,“ vysvetľuje mladík, ako mu napadlo vyjednávať s hollywoodskym filmárom. Ten mu najskôr na rovinu povedal, že toto je posledný termín a hotovo. Štefan jemu zase, že nič sa teda nedá robiť a asi to tentoraz nevyjde. No tým Angličana dostal.

„Keď som sa ho po rokoch pýtal - Roland, mal si tam päťdesiat sochárov, čo ten termín stihli, prečo si si napriek tomu vybral mňa, hoci ja som to nestíhal? Prezradil mi, že bol skrátka zvedavý na chalana, ktorý ho nechal čakať. Povedal si, že musím byť asi fakt dobrý, keď som si to dovolil.“ Je pravda, že keď si potom pozrel Štefanovo portfólio, povedal jedinú vetu: „Teba chcem na sto percent!“ „Skrátka ho presvedčilo, že beriem svoje remeslo vážne. A je mi jedno, či robím pre bežného zákazníka, alebo pre hollywoodsky film. Vedel, že ak budem v jeho tíme, nemusí sa báť, že by som niečo odflákol.“

Práca, ktorú slovenský sochár dostal, bola jedna rozprávka. Vo všetkých zmysloch slova. „Z&nbsp;reálneho sveta som na päť mesiacov naozaj vhupol do rozprávky. Len som na rozdiel od hlavných hrdinov poklad nehľadal, ale vyrábal,“ usmeje sa Štefan, ktorému sa v tej chvíli splnil na prvý pohľad naivný detský sen. Dostať sa do titulkov hollywoodskeho filmu. Podpísal sa pod množstvo reliéfov a sôch - niektoré sa na plátne mihli iba na pár sekúnd. Vďačný za zážitok a skúsenosť, na ktorú sa nezabúda, sa lúčil s barrandovským ateliérom. Vtedy ho prekvapil Roland otázkou, či s ním nechce ísť do Budapešti robiť kulisy pre horor Hellboy 2. To sa neodmieta.

Prikývol, aj keď to bol šok. Otvorene hovorí, že po rozprávke zažíval horor. „Vyrábali sme sedemdesiat mŕtvol. Jedenásť hodín denne šesť dní v&nbsp;týždni som modeloval ich nechty, vrásky, fúzy, dokonca póry na koži. A&nbsp;to všetko v&nbsp;malom ateliéri plnom výparov z&nbsp;chemikálií, s&nbsp;ktorými sme pracovali. Doslova som sa dopoval magnéziom, aby som ďalej vládal. Priznávam, mal som z&nbsp;toho nočné mory, doslova pekelné sny. Cítil som sa ako v&nbsp;skutočnom horore a&nbsp;v&nbsp;depresiách som sa dostával do krízových stavov, keď som sa dookola pýtal, čo tam robím,“ spomína na dvojmesačnú skúsenosť. Pekelná chvíľka ho však čakala aj v&nbsp;realite. Keď sa z&nbsp;balíka peňazí na film minulo príliš veľa a&nbsp;začalo sa škrtať, medzi prepustenými sa ocitlo aj jeho meno. „Vtedy Roland urobil gesto, na ktoré nikdy nezabudnem. Povedal producentovi, že ak prepustia mňa, odíde aj on.“

Talentovaného mladíka, ktorý mal tú drzosť nechať ho čakať, skúsený Angličan už nemienil stratiť. Našiel v&nbsp;ňom fanatika, bez akých to vo filmovom priemysle nejde. „Ak chcete pracovať pre produkcie ako Walt Disney či HBO, musíte ním byť. Milovať svoju robotu a&nbsp;makať od rána do večera. V&nbsp;podstate sa vzdať čohokoľvek iného. V&nbsp;tomto biznise sa zarábajú veľké peniaze, ale za veľkú cenu. V&nbsp;podstate všetok váš čas,“ opisuje realitu veľkého filmového sveta, do ktorého vtedy zapadal.

Z&nbsp;Budapešti sa zbalil na Maltu, kde dostal prácu na ďalšej výpravnej snímke. Tentoraz u&nbsp;oscarového režiséra Alejandra Amenábaru. Sochársky tím historického veľkofilmu Agora s&nbsp;Rachel Weiszovou bol rozbehnutý rýchlik, z&nbsp;ktorého sa nevystupovalo. Čakala ich ďalšia zákazka na fantazijnom Súboji titanov, ale zasiahla finančná kríza. „Dnes to považujem za boží dar. Strávil som celý rok bez práce, lebo som tam stretol ženu svojho života. A&nbsp;tak trochu sme jeden filmový príbeh žili v&nbsp;realite. Bol som ako mýtický Odyseus očarený Kalypsou, ktorých príbeh sa tiež odohrával na Malte,“ pousmeje sa mladý umelec, ktorému bolo jasné, že z&nbsp;tejto zastávky už odísť nechce. „Chcel som rodinu a&nbsp;to sa pri kočovnom živote s&nbsp;jedenásťhodinovým pracovným časom nedalo. Aspoň mne nie. Beriem všetko na sto percent, a&nbsp;to znamenalo vybrať si - buď, alebo.“

Začal teda učiť na maltskom Inštitúte umenia. Šťastne ženatý a&nbsp;spokojný medzi študentmi už nemienil putovať za filmovými príležitosťami. No ony prišli za ním. A&nbsp;to v&nbsp;podobe najslávnejšieho seriálu súčasnosti Hra o&nbsp;tróny, ktorého dej sa nakrúcal aj na ostrove v&nbsp;Stredomorí. „Vyrábali sme šesťmetrovú lebku draka a&nbsp;ja som mal na starosti aj gigantickú sochu kráľa na námestí, kde v&nbsp;úvodnej sérii popravili prvého panovníka,“ prezrádza.&nbsp;

Dnes už môže. Kým však nebol seriál na obrazovkách, podľa klauzuly o mlčanlivosti nemohol. Všetci, ktorí pripravovali kulisy, boli zodpovední za to, aby neunikol ani jediný pohľad na to, čo robia. „Dokonca keď do hangára, kde sme mali ateliéry, náhodou zablúdili turisti, okamžite sme im museli kontrolovať foťáky, aby sa von nedostal žiadny záber,“ vracia sa na začiatok nakrúcania dnes už legendárneho seriálu. Vo chvíli, keď na ňom začal pracovať, však nikto netušil, čo z toho bude.

Zákazka na sochy do nového se­riálu, nakrúteného podľa knižnej série od Georgea R. R. Martina s názvom Pieseň ľadu a ohňa, prišla omnoho skôr, než filmári začali nakrúcať. Sochári dostali dva mesiace a nejestvovala možnosť, že by to do príchodu štábu nestihli. „Ak je raz nakrúcanie naplánované, neposúva sa ani o deň, aj keby sa kulisy mali vyrábať až postprodukčne, teda digitálne,“ hovorí Štefan, ktorému sa však stal presný opak. Niečo, čo mali mať na starosti počítače, musel na poslednú chvíľu vyrábať zo dňa na deň. Dokonca v&nbsp;deň svojej svadby. „Režisér sa rozhodol, že chce mať celú sochu priamo na pľaci, hoci podľa plánu sme vyrobili len jej nohy.“ Oženiť sa stihol, ale medové týždne boli zrušené.

Byť podobne kreatívny si podľa Štefanových skúseností režisér dovolí málokedy. O akejkoľvek zmene plánov, ktorá by si vyžadovala čas navyše, totiž rozhodujú peniaze. Čas je vo filmovom biznise najdrahší. Takže aj scény fantazijnej série, ktoré sa nakrúcali na Malte, prebehli rýchlejšie, než by stihli vzbudiť záujem miestnych. Nehovoriac o tom, že spočiatku nikto netušil, že vzniká legenda. Maltská produkčná spoločnosť, ktorá mala scény a kulisy na starosti, ich dokonca nechala po nakrúcaní zničiť, netušiac, že dnes by možnosť vystaviť ich bola zlatou baňou. Nadšencom Hry o tróny tak v krajine zostali len exteriéry, ktoré filmárom poskytol ostrov sám.

Vlastne presne to zostalo aj Števovi. Pár spomienok na zaujímavú prácu, zopár fotiek a&nbsp;seriál. Hoci on si doma pred obrazovku kvôli snímkam, na ktorých pracoval, väčšinou už nesadá. „Pre mňa film už nie je až taký zaujímavý, fascinuje ma skôr jeho tvorba. To je časť, kde mám svoje miesto ja, ten zvyšok je pre ostatných,“ priznáva otvorene. O&nbsp;to viac, že mu doslova pred očami rastie dcéra, a&nbsp;keď zavrie za prácou dvere, chce byť manžel a&nbsp;otec, nie filmový fanatik, ktorý nič iné nepozná. „Kontakty mám stále. Raz sa možno do toho kolotoča naplno vrátim práve kvôli dcére, aby videla, ako sa robí napríklad Star Wars, ale momentálne som omnoho spokojnejší pred neotesaným kameňom, mimo kamier a&nbsp;reflektorov. Len ja a&nbsp;dláto v&nbsp;ruke,“ uvedomuje si Prešovčan, ktorý dosiahol, čo málokto čakal a&nbsp;pochopil, že sny sa neplnia preto, že im veríte. „Musíte veriť v&nbsp;to, čo robíte.“

Výtvarník z východu Slovenska robil na Game of Thrones: Prísne pravidlá, aké ešte nezažil

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás