Navonok pôsobí ako spoľahlivý, ale poriadne vyťažený muž. Lenže extrémne pracovné nasadenie je asi jediné, čo mu prináša pôžitok. O rodinu sa postará manželka, ktorá sa musí zmieriť s argumentmi, že on predsa nič zlé nerobí, len zarába peniaze. Závislosť od práce je pre vzťahy a rodinný život rovnako nebezpečná ako ktorákoľvek iná. Len je navonok spoločensky prijateľnejšia, takže sa neraz ťažšie identifikuje. Môže však rozvrátiť život a napáchať škody ako ktorákoľvek iná.

Práca aj zábava

„Už sa ani nepamätám, kedy som bola naposledy s manželom na koncerte či kedy zobral deti sám von. Aj milovanie berie ako sporadickú povinnosť. Jediné, čo zamestnáva jeho myseľ, sú pracovné povinnosti. Spočiatku som si myslela, že má len náročnú prácu, ale postupne som zistila, že si hľadá stále nové pracovné aktivity, premýšľa nad ďalšími projektmi a len vtedy sa cíti naplnený. Akoby ostatné veci v živote vrátane rodiny boli menej podstatné, nemali takú vážnosť a dôležitosť ako dosahovanie pracovných výsledkov,“ sťažuje sa Alena. Manžel k nej nikdy nebol agresívny, nezaujímal sa o iné ženy, nepil ani neutrácal. Napriek tomu mala pocit, že muža ani nemá. „Náš vzťah bol absolútne prázdny, bez opory, pochopenia, vypočutia,“povzdychne si rozvedená žena.

Ľudský život je rozmanitý a mali by sme mať optimálny pomer medzi rôznymi aktivitami, ako je práca, zábava, oddych a záľuby. „V prípade, že dôjde k podstatnému narušeniu harmónie v štruktúre celkovej aktivity, vzniká stav, keď niekto sa venuje len zábave a iný len práci. Tak, ako sa niekto ohradí, že azda sa môže každý deň zabaviť, iný nevidí nič zlé na tom, že celé dni pracuje,“opisuje psychológ Dušan Kešický.

„Podobne ako pri látkových závislostiach, ako je alkohol, drogy, vzniká náklonnosť k stavom opojenia, tak dochádza k opojeniu spojenému s nejakou činnosťou pri nelátkových závislostiach. Či už je to výhra v automatoch, alebo slasť z vykonanej práce. Významnú úlohu tu zohráva úzkosť, ktorá sa znižuje opakovanou nadmernou aktivitou alebo účinkom látky, následne opäť narastá a núti opakovať takéto správanie,“objasňuje odborník.

Úpadok osobnosti

Závislosť od práce pôsobí spočiatku naozaj nenápadne. „Pri jej zrode je nerovnováha, ktorá nás núti do kompenzácie. Ide o hľadanie stavu, ktorý považujeme za uvoľňujúci, zbavujúci nepríjemného pocitu, úzkosti,“hovorí Dušan Kešický. Väčšina ľudí pozná opojenie z uznania či pochvaly za dobre odvedenú prácu. „Do hry vstupuje nadmerná ašpiračná úroveň, testovanie vlastnej hodnoty, kompenzácia pocitov menejcennosti, neukojiteľná túžba po uznaní alebo orientácia na proces, v ktorom sa vyhýbame nepríjemným zážitkom,“ opisuje psychológ.

DUŠAN KEŠICKÝ „Rovnako ako alkoholik aj vorkoholik odmieta komunikovať o problémoch, ktoré tým spôsobuje okoliu aj sám sebe,“ hovorí psychológ.
DUŠAN KEŠICKÝ „Rovnako ako alkoholik aj vorkoholik odmieta komunikovať o problémoch, ktoré tým spôsobuje okoliu aj sám sebe,“ hovorí psychológ.
Zdroj: DAVID DUDUCZ

Nie každý človek je schopný realizovať sa vo viacerých oblastiach života. Patrik sa necítil komfortne v spoločnosti, vedel, že nemá také komunikačné schopnosti ako jeho kamaráti. Pri ženách sa cítil tiež neisto a jedinou jeho záľubou boli počítače a technológie, ktorým sa venuje aj v zamestnaní. Postupom času nič iné neexistovalo. Aj keď našiel ženu, ktorá sa snažila ukázať mu iné krásy života. Lenže či už šlo o cestovanie, návštevu divadla, alebo zábavu v bare s priateľmi, všetko bola pre neho strata času a peňazí.

Ľudia, ktorí majú nejaký vnútorný problém, úzkosť či strach, utiekajú sa k práci, aby tieto pocity prekryli, zabudli či nemuseli byť doma. „Pracovať je sociálne prijateľnejšie, ako sedieť v krčme, ale mechanizmus účinku na stavy diskomfortu je podobný. Okrem nadmerného užívania činnosti, práce, tak ako u hráčov v spojitosti s hrou, sa závislosť od práce prejavuje úpadkom osobnosti, zúžením iných záujmov, zhoršuje sa kritickosť k vlastnému správaniu s nastupujúcimi racionalizáciami ako dôvodmi na takéto konanie,“ vymenúva psychológ.

Rodina trpí

Muž či žena, ktorí vidia jediný zmysel v práci, necítia, že rodina trpí. A pokojne podobne zaslepená môže byť manželka a matka, ktorá za najdôležitejšiu náplň života považuje starostlivosť o domácnosť, ktorá musí byť ako zo škatuľky, a pritom zabúda na to podstatné: že manžel a deti chcú aj jej pohodu, smiech, spokojnosť.

Závislí argumentujú zabezpečením rodiny, pritom ich najbližší jediné, čo od takého človeka chcú, je spoločný program. Ak partner či partnerka nakoniec aj dokážu druhého presvedčiť či odoprieť mu jeho závislosť, zväčša sa vytúžených spoločných chvíľ nedočkajú.

„Pri nútenom odňatí drogy ‚práce‘ narastá nespokojnosť závislého, stáva sa neznesiteľným, hašterivým, môžu sa prejaviť aj telesné príznaky. Postupne sa zvyšuje potreba tráviť čas prácou, prehlbuje sa sociálna izolácia, čo prispieva k narastajúcemu nepriateľstvu a agresivite. Rovnako ako alkoholik aj vorkoholik odmieta komunikovať o problémoch, ktoré tým spôsobuje okoliu aj sám sebe. Vytúžené ukončenie horúčkovitej činnosti spája s hranicami, ako je ukončenie projektu, ktoré nakoniec nedodrží a vstupuje do nového kolotoča,“ opisuje stavy závislého Dušan Kešický.

Ako môže ohroziť vzťah?

Ľudia majú rôzne nastavené životné aj vzťahové hodnoty. Závislosť od práce môže partnerský vzťah poriadne naštrbiť a ohroziť, ale často je to naopak - človek sa utieka k práci, lebo sa v súkromí necíti naplnený, pochopený, skrátka, nie je šťastný.
Na druhej strane, ako upozorňuje psychológ Dušan Kešický, nie je jednoznačná príčinnosť medzi kvalitou vzťahu a intenzitou zaujatosti prácou, keďže poznáme i vorkoholické dvojice. „Tie nie sú vzájomne rušené nárokmi na iné trávenie času. Nastavenie ochoty obetovať sa práci je rozdielne, rovnako ako tolerancia k rozdielom medzi partnermi,“ dodáva.

Význam práce v hodnotovom rebríčku by mala byť súčasťou vzájomného poznania partnerov ako ich zdravotný stav. „Preto je potrebné túto úroveň skúmať pred vstupom do záväzného vzťahu i za účasti odborníka na vzťahy,“ upozorňuje psychológ. Pri spoznávaní by sa teda mali partneri zamerať aj na túto stránku. Nemôžeme dúfať, že človek, ktorému pre pracovnú vyťaženosť stačí kontakt s partnerom raz za týždeň, niekedy svoj postoj zmení.

„Ak dôjde k posunu významu práce v priebehu dlhodobého vzťahu, ide obyčajne o signál, že sa medzi partnermi niečo deje, aj keď za tým nemusí byť práve nová kolegyňa. Riziková je práve vysoká miera sociálnej akceptovateľnosti závislosti od práce, kde nemožno útočiť na disociálny charakter správania napriek tomu, že má rovnaké následky na vzťah ako alkohol alebo hra v karty. Rovnako sporné je volanie o odbornú pomoc, kde sa môže trpiaci stretnúť s nepochopením i pri vysokej závažnosti hĺbky závislosti od práce,“dodáva odborník.