Tip na článok
Drahokamy: Maroš Barok sa začal na ne postupne špecializovať.

Pod strechou s drahokamami. Mineralóg sprístupnil verejnosti vzácne kamene. Zadarmo!

Mineralóg a zberateľ drahých kameňov Maroš Barok neváhal sprístupniť verejnosti tisícky vzácnych minerálov v súkromnom múzeu. Vstupné nevyberá.

Galéria k článku (11 fotografií )
38 600 exponátov: Svoju zbierku sprístupnil verejnosti.
Pod prístrojmi: Vybrúsený drahý kameň spoľahlivo určí v gemologickom laboratóriu.
Verí na krásu: Kvôli nej má Maroš Barok rád drahé kamene.

V nenápadnom rodinnom dome v Bojniciach vystavuje geológ a mineralóg Maroš Barok (43) svoju zbierku minerálov. Okrem expozície tu má gemologické laboratórium a brusičskú dielňu. Už v detstve ho očarili nerasty. V okolí sa hovorilo o zlatonosných riekach, azda v každej rodine je niekto baník. Deti hľadajú chalkopyrit a považujú ho za zlato, farebné kamienky zas za vzácne drahokamy. Maroš Barok od prvých pokusov precestoval za minerálmi kus sveta. Videl ťažbu zafírov na Srí Lanke aj perlové farmy v Číne, zbieral smaragdy v rakúskom Habachtalle. Ako gemológa, experta na drahé kamene, ho neoblafli syntetickými napodobeninami, ktoré na mnohých miestach predávajú turistom. Dostal sa na miesta pre amatérov skryté. Drahé kamene sám brúsi, roky je aj súdny znalec. „A pritom som z minerálov na zá­kladnej škole raz dostal trojku,“ smeje sa muž, ktorý má vo svojej zbierke viac ako 38-tisíc exponátov.

Vzácne a naše

Vyštudoval strednú aj vysokú školu banícku. „Mal som šťastie. Vtedy ešte fungovali nejaké bane,“ hovorí. „Dnes sú zatvorené, tie miesta sú nedostupné, zničené, veľa lokalít poznáme iba z fotografií. Predtým to boli funkčné závody. Napríklad rudné bane v Španej Doline, Dúbrave, Rudňanoch či Banskej Štiavnici. Ako študenti sme tam chodili na prax. Na halde banskoštiavnickej Novej šachty, ktorá je dnes zrovnaná so zemou a zatrávnená, sme vtedy hľadali polymetalické nerasty. Ani baníctvo sa už na školách nevyučuje. Môj učiteľ geológie nakoniec učil strojopis. Už nežije, no spomínam naňho s vďakou za to, akú záľubu vo mne vypestoval.“

Nerasty sa postupne stali Marošovou veľkou vášňou. A keď zberateľ začne zbierať, drží ho to celý život. „Najprv slovenské nerasty, potom celý svet, pretože chcete mať všetko. Zanietený zberateľ si po čase vyberie, čomu sa chce venovať. Ja som prešiel na gemológiu, vedu o drahých kameňoch, a začal som zbierať drahokamy.“

Veľa zo svojich kameňov našiel v prírode. „Pre slovenského zberateľa sú cenné drahokamy zo Slovenska. Napríklad v Hajnáčke pri Fiľakove je lokalita známa zafírmi. Hoci som fáral aj na Srí Lanke, kde sú zafíry úplne iné a v neporovnateľných množstvách, slovenský zafír je pre mňa väčšia geologická zaujímavosť.“

Maroš Barok je autorom viacerých publikácií aj knihy o drahých ozdobných kameňoch Slovenska. „Slovensko má veľký potenciál na niektoré druhy drahých kameňov. Známa je historická ťažba dubníckeho opálu. Top vzácnosť v rámci republiky. Potom tu máme krištále. Nádherné záhnedy od Tisovca, Klenovca, ametysty z rudných žíl Banskej Štiavnice a Hodruše. Krištáľ z Brazílie môže mať hocikto. Kúpite ho aj na ezoterických burzách či trhoch. Ale kto sa môže pochváliť krásnym vybrúseným krištáľom z Banskej Štiavnice? Rodonitom z Čučmy? Ónyxom zo Spišského Podhradia? Naše drahé kamene majú možno iba lokálny význam, lebo nemáme svetovo dôležité náleziská, no ich pridanou hodnotou je to, že sú miestne a raritné.“ Lokálny význam na Slovensku prekročila asi len ťažba antimonitu v Dúb­rave, mastenca na Gemeri a magnezitu. A, samozrejme, opálov spod Dubníka. Maroš tvrdí, že Kremnicu preslávila viac mincovňa ako zlaté nálezisko. „Tamojšia história baníctva a razby má väčšiu hodnotu než nevyťažené zásoby zlata.“ Len na porovnanie - v náleziskách v Juhoafrickej republike je 24 gramov zlata na tonu. V Kremnici 1,2 gramu. Príliš málo na to, aby sa ťažba vôbec oplatila. Za celú históriu bolo na hornej Nitre v oblasti Chvojnice a Malinovej vyťažených možno šesťsto kilogramov zlata.

Prírodné: Drahé kamene vo svojej prirodzenej podobe.
Prírodné: Drahé kamene vo svojej prirodzenej podobe.
Jana Čavojská

Lomy a lomíky

Keď príde bežný turista trebárs na Srí Lanku či do ja­deitovej dielne v Číne, ukážu mu zopár kameňov a chcú, aby si kúpil. Maroša Baroka však len tak ľahko neoklamú. Keď miestni vidia, že sa vyzná, pozývajú ho do zadných miestností, do baní a na ryžoviská. „Srí Lanka je zaujímavá tým, že cez polovicu ostrova sa tiahne ryžovisko drahokamov. Staré naplaveniny. Ale nedrancujú ich. Ťažia ich pomaly. Keď vyťažia mesačnú kvótu, odídu a vrátia sa až nasledujúci mesiac. Obrovský rozdiel oproti Európanom. Tí mnohé lokality doslova drancujú. Na trh dodávajú množstvo suroviny, čím znižujú jej hodnotu. Neúmerne vyčerpávajú neobnoviteľné prírodné zdroje. A drahé kamene potom zamykajú v trezoroch. Príkladov by bolo veľa. Pritom stačí nájsť konsenzus medzi ťažbou a prírodou,“ upozorňuje. Vysvetľuje, že ak chceme žiť súčasným životným štýlom, ťažiť musíme. Nerasty potrebujeme dennodenne. Či už je to kamenná soľ, štrkopiesok, rudy, nerudy aj vzácne drahé kamene. „Ťažba vôbec nemusí zničiť prírodu. To, čo máme na Slovensku, sú malé lomíky. Predstavte si lom na medenú porfýrovú rudu v Colorade v USA, ktorý je dlhý 240 kilometrov! Dôležitý je konsenzus medzi ťažiarom, miestnymi ľuďmi a prírodou.“

Na náleziskách kupuje surovinu, ako hovorí neopracovaným kameňom. Brúsiť sa učil najprv sám. „Ale keďže metóda pokus - omyl môže byť zaujímavá, no je veľmi neefektívna, niektoré postupy som si musel nechať ukázať,“ hovorí. Nebrúsi vo veľkom, také kamene dnes chrlí strojová výroba. Bavia ho skôr zábrusky do starých šperkov a výroba individuálnych šperkov. Spolu s múzeom minerálov je to iba nezvyčajná - a finančne náročná - záľuba. Profesionálne sa venuje niečomu inému. Roky pracoval pre Hornonitrianske bane v Prievidzi, teraz v prievidzskej firme na výrobu malých ultraľahkých lietadiel. Popri tom už štrnásť rokov robí súdneho znalca v odbore drahé kamene. A bežne mu na dvere klopú ľudia s tým, že našli zlaté zrniečka alebo kameň, ktorý môže byť cenný. „Čo deň, to nezmysel,“ konštatuje s úsmevom. „Ale občas prinesú niečo, čo aj mne vyvalí oči. Nájdené v prírode alebo zdedené.“

Väčšinu svojich exponátov našiel v prírode. Zvyšok kúpil alebo vymenil. V zbierke má 38 600 exponátov, z toho 750 skamenenín, 5 800 brúsených kameňov i šperkov a 4 823 publikácií. To všetko vystavuje preto, aby ľudia videli, čo sa v prírode nachádza a na čo sa to dá využiť. Surovín je na Zemi podľa neho ešte dostatok. On spozná veľa kameňov na prvý pohľad, no minerálov je okolo štyritisíc druhov a každý má viacero odrôd, takže ani nie je v ľudských silách rozoznať všetky. Opracované drahé kamene, na ktorých nevidno prírodné zákonitosti, hodnotí v gemologickom laboratóriu pod prístrojmi.

Maroš Barok: Gemológ z Bojníc a púštne ruže z Tuniska.
Maroš Barok: Gemológ z Bojníc a púštne ruže z Tuniska.
Jana Čavojská

Zasypané a stratené

On sám drahé kamene nenosí. „Jednoducho sa mi páčia. Zaujímajú ma. Ich farba, tvar, odraz svetla. Je to kus prírody. Čo sa týka syntetík, je v nich zas ľudský um a vynachádzavosť, ako ukojiť hladný priemysel. Veď kde by sme zohnali toľko rubínov do ložísk hodiniek, kremeňa pre optický priemysel či zafírov pre techniku? Ak je drahý kameň pekný a nepoškodený v prírodnej podobe, zväčša ho nebrúsim. Prírodný tvar má často väčšiu cenu. Na spracovanie idú poškodené kusy. Chcem, aby túto prírodu videli aj iní. Veľa lokalít už totiž neexistuje. Ťažba sa skončila, lokality zasypali. To je koniec. Ako keď vyhynie živočíšny druh. Zostali nám len fotky a zopár vzoriek u šťastlivcov.“

Okrem ľudí so záujmom o neživú prírodu mu občas zaklopú na dvere takí, ktorí veria spirituálnej moci drahých kameňov. „Nejaká pani raz chcela hematit. Že má problémy s krvou a lekári jej nevedia pomôcť. Ja sa liečiteľskou schopnosťou vedecky nepreukázanými vlastnosťami drahých kameňov nezaoberám. Ale dal som jej hematit a odchádzala taká šťastná, že možno aj tá viera jej pomohla,“ uvažuje gemológ. „Netvrdím, že kamene nič nevyžarujú. Niektoré minerály majú preukázateľné vlastnosti. Do jáchymovských rádioaktívnych kúpeľov sa ľudia predsa chodia liečiť. Marie Curie-Sklodowska zomrela na leukémiu, následok výskumov rádia. Turmalín má piezoelektrické vlastnosti, magnetit magnetické. Ale že by som zo svojich kameňov cítil energie, to nie. V minulosti napríklad ľudia verili, že rubín im podporí krvotvorbu. Drvili rubíny, mleli ich a pili s vodou. No rubín je nerozpustný, ako do tela vošiel, tak aj vyšiel. Ja drahé kamene vnímam inak. Pozriem sa na ne a potešia ma. V tom majú pre mňa cenu.“

VIDEO Plus 7 Dní