V zimnom období sa dni skracovali, životodarné slnko ubúdalo a ľudia mali strach. Práve preto slnku prinášali obety, aby nezmizlo navždy, aby sa vrátilo. Slovania v decembri zarezávali hydinu, kozy, nechali ich na obetisku vykvapkať a krv obetovali zemi, aby sa prebudila a dobre rodila. Germáni, Slovania i Kelti v tomto období slávili sviatky zimného slnovratu, ktoré predchádzali kresťanským Vianociam. Grule, štedrák, kapustnica, šošovicová alebo rybacia polievka, rozkrojenie jablká, púšťanie škrupiniek po vode či peniaze pod obrusom? Všetko sú to zvyky a povery spojené s mágiou a čarovaním, pochádzajúce ešte z pohanských zvykov.

Vzdávali úctu soche boha Perúna

„Vianoce majú svoj pôvod v predkresťanskom období,“ vysvetlí etnologička Katarína Nádaská. „Kresťanstvo bolo už dávno na našom území, no v 17. storočí, keď sa robili kanonické vizity a cirkevní hodnostári kontrolovali farnosti, zistili, že na hornej Orave, keď ľudia išli do kostola, hovorili tomu, že idú do domu Perúnovho,“ dodáva Nádaská. Rovnako to bolo s Vianocami - trvalo veľmi dlho, kým si ľudia postupne zvykli svätiť tieto sviatky. Štedrý deň má aj preto u nás niekoľko mien, nazýva sa Kračún, Vilija či Dohviezdny večer.

Betlehem: Patrí ku koloritu Vianoc.
Betlehem: Patrí ku koloritu Vianoc.
Zdroj: TASR

Platila mágia začiatku, čo sa urobilo na Štedrý deň, tak bolo aj počas roka. Už starí Slovania zdobili svoje príbytky, ale používali čečinu, respektíve vetvičky z ihličnatých stromov. To postupne prešlo do kresťanstva, ozdobené stromčeky sa u nás objavili až v devätnástom storočí a vešali sa na drevenú hradu. Podľa Nádaskej sa z predkresťanského obdobia zachoval ešte jeden krásny zvyk. Keď sa zberala úroda, ďakovalo sa Bohu. Veľkňaz upiekol veľký okrúhly koláč. Pri soche boha Perúna ho zodvihol, zakryl si ním tvár a spýtal sa ľudí - Vidíte ma? Oni odpovedali - Nevidíme. A on nato - Bodaj by ste ma nevideli ani o rok. Bolo to vlastne želanie bohatej úrody aj v budúcom roku. Ešte začiatkom dvadsiateho storočia bol v niektorých lokalitách Slovenska súčasťou štedrej večere úkon, že gazda zobral koláč a opýtal sa - A či ma vidíte?

Mágia slova

V predkresťanskom období boli tradičné dobropriania, lebo sa verilo na mágiu slova, darčeky sa začali dávať až oveľa neskôr. Narodenie Ježiša Krista ako Božieho syna bol dar pre ľudí, spočiatku boli darčeky skôr symbolické, boom v dávaní darov priniesla druhá polovica dvadsiateho storočia. Počas Vianoc sa na dedinách spievali koledy, boli dve - ľudové a kňazské. „Mládež po večeri chodievala z horného konca dediny na dolný koniec, spievalo sa a to trvalo do dvanástej,“ hovorí Nádaská a dodáva: „Kňazská koleda trvala od Štefana do Troch kráľov, kňaz chodil po domoch a na dvere napísal GMB, teda Gašpar, Melichar, Baltazár, a aktuálny rok. Dom sa svätil proti démonom a znamenal akúsi ochranu pre všetkých, ktorí v ňom bývajú.“

S pôstom tiež prišli až kresťania, predtým ľudia jedli, ak dačo mali, a postili sa len vtedy, keď nemali čo jesť. Kresťanský advent je vlastne zrieknutie sa svetských pôžitkov. Posledná zábava bývala na Katarínu 25. novembra, ďalšia prišla až na Štefana 26. decembra. Vravievalo sa: „Katarína husle hudcom berie.“ Akákoľvek hudba a tancovačka boli nemysliteľné. Advent znamenal pôst, skutky milosrdenstva. Ľudia nejedli mäso, v rodinách sa všetci snažili vzájomne udobriť, pretože podľa zvykov si nesmeli sadnúť za štedrovečerný stôl so starými škriepkami.

Rozhovor s etnologičkou Katarínou Nádaskou

Máte pocit, že Slováci sa opäť zaujímajú o staré zvyky predkov?

Áno, za posledné roky vzrástlo povedomie o zvykosloví a tiež záujem ľudí o archaické zvyky. Ľudia sa zaujímajú o historické kontexty zvykoslovia s odôvodnením, že chcú poznať svoje aj zaniknuté tradície.

Sú Vianoce najvýznamnejším sviatkom Slovákov?

Vianoce sú kresťanský sviatok a pre Slovákov sú tradične spolu s Veľkou nocou najvýznamnejší sviatok, oslavuje sa narodenie Ježiša Krista.

Ktoré z pohanských zvykov sa preniesli do Vianoc?

Slovania v predkresťanskom období slávili zimný slnovrat, sviatok slnka a množstvo rituálov súviselo s plodnosťou ľudí, zvierat a polí. Tento element sa preniesol aj do kresťanského sviatku Vianoc. Naši predkovia tiež robili množstvo úkonov a obradov zabezpečujúcich dobrú úrodu, zdravie ľuďom i dobytku. O tom boli aj vinše a obchôdzky už v adventnom období a počas celých sviatkov.

Odkedy je súčasťou Vianoc dávanie darčekov a čo vlastne dary symbolizujú?

Darčeky sú kresťanskou spomienkou na narodenie Božieho syna, ktorý sa chápal ako dar Boha ľuďom. Preto sa ľudia začali obdarovávať. V minulosti v ľudovom prostredí to boli drobné darčeky. Dnes sú Vianoce pre mnohých najmä o darčekoch.