Začalo sa to zistením, že „táto sebecká Zem“ nie je práve najlepšie miesto na život. A tak vyrazil k hviezdam. Príbeh Gustáva Reussa vznikol v čase, keď sa štúrovci morili s kodifikáciou slovenčiny, ba dokonca deväť rokov pred slávnou Cestou na Mesiac od Jula Verna. Dnes neprávom zabudnutý revúcky lekár bol vďaka svojmu originálnemu dielu priekopníkom vedecko-fantastickej literatúry - podľa jeho fanúšikov nielen u nás, ale na celom svete.

Dostať sa na Mesiac!

„Aký márny je život, aký krátky! Prečo teda by sme nenechali Zem, na ktorej sa ustavične so psotou, s biedou potýkať musíme, a nehľadali by sme časti Zeme vydarenejšie, ako sú naše, ale kraje vyššie, blahodarnejšie, nad Zem vyvýšenejšie? Putujme ta, do končín ďalekých, a keď by sme sa v terajšom čase hneď tam aj dopraviť nemohli, uvažujme o tom, že ešte ani nám, ani našim potomkom nie je cesta zamedzená vyskúmať teraz nepochopiteľné cesty, ako sa ta dostať, dostať sa na Mesiac!“

Prvé Slovenské gymnázium vytopilo takmer pred rokom: Na finančnú pomoc od štátu čakajú dodnes

Tak znie predslov k nášmu prvému sci-fi. Keďže pochádza z 19. storočia, nečudo, že nejeden výraz nám môže pripadať komický. Autor Gustáv Maurícius Reuss však písal celkom vážny príbeh. Príbeh o tom, ako sa Slováčisko dostal na Mesiac.

Pri stavbe „chýrečného“ korábu, ktorý ho mal do „blaženejších končín presťahovať“, mu pomáhali rodáci z Gemera aj remeselníci z ďalších žúp. Slováci to spoločne natreli nielen Vernovi, ale aj Sovietom a Američanom s ich vesmírnymi letmi. Veď do kozmu sme sa dostali dávno pred nimi.

Pokusy: Let do kozmu si fantasti v minulosti predstavovali rôzne.
Pokusy: Let do kozmu si fantasti v minulosti predstavovali rôzne.
Zdroj: Archív

Na ozrutnom balóne

„Majte sa dobre, rodáci, ja idem žiť večný život v tamojších končinách, kýval rukou tak, ako keby sa už nikdy nemal vrátiť. A vtom šróby natiahol, oheň roznietil a tak sa tuho do výšin mrštil, že onedlho tisícom divákov z očí zmizol.“

Hrdina diela, ktorý sa podujme na odvážnu cestu, sa volá Krutohlav. Neznačí to však jeho krutosť - podľa predstáv romantikov boli Slováci holubičí národ a autor to vysvetľuje hneď v úvode. „Krutohlavom sa volal preto, lebo stále hlavou krútil. Je rodom z Mníšan, silných pliec, udatnej mysle a rozvážneho umu. Kto ho chce bližšie spoznať, nech sa mu neťaží oboznámiť sa s jeho životopisom.“

Dedina Mníšany, z ktorej pochádzal cestovateľ, sa dnes volá Magnezitovce. Nie je to zďaleka jediné, čo sa zmenilo. Rozdiel je aj v jazyku - autor Gustáv Reuss totiž patril k viacerým, ktorí, skrátka, neuznali štúrovskú reformu slovenčiny a naďalej písali tak, ako im „jazyk narástol“ - okrem slovenčiny použil češtinu aj gemerské nárečie a samotné dielo má v origináli plný názov Hvězdověda čili Životopis Krutohlava, co na Zemi okolo Měsíce a Slunce skousil a co o Obežnicech, Vlasaticech, Původu a konci Světa znal.

Kým slávny Jules Verne napísal Cestu na Mesiac v roku 1865, Gustáv Reuss vytvoril svoje sci-fi už v roku 1856, teda deväť rokov pred ním. Vo Vernovej knihe použili cestovatelia veľký projektil, zato slovenský cestovateľ to skúsi najprv na ozrutnom balóne a keď sa mu nepodarí prekonať zemskú príťažlivosť, vyšpekuluje a zostrojí dopravný prostriedok s dlhším doletom, akéhosi oceľového šarkana... Najprv dumá, či by sa na Mesiac nemohol dostať železnicou - to však zavrhne, keď vyráta, že by cestoval 270 dní. „Dvestosedemdesiat? - zamrmlal Krutohlav a hlavou krútiť neprestával. - To je primnoho. - Zapľul celkom takýto nerozum, ale prišiel na lepšiu myšlienku - že len povetrím sa ta dostať môže... Napraviac si okuliare nad obrvy a stisnúc tabačnicu do rúk, zasmrkal - a hľa, nová myšlienka sa mu premietla cez um a mozog...“

Cesta na Mesiac: Slávna kniha Jula Verna nebola prvá.
Cesta na Mesiac: Slávna kniha Jula Verna nebola prvá.
Zdroj: Archív

Polyhistor veľkého kalibru

Kto vlastne bol autor prvého sci-fi? Revúcky lekár vyštudoval medicínu v Pešti a vo Viedni. Okrem svojej profesie sa venoval zemepisu, histórii, astronómii, filozofii, archeológii a prírode. Je autorom prvej botaniky Slovenska. V praxi to značilo, že nielen roztriedil naše rastlinstvo, ale rastlinám dal mená, z ktorých mnohé používame dodnes.

Pochádzal z revúckej rodiny Reussovcov, ktorá je dnes neprávom zabudnutá, hoci jej členovia patrili medzi našich najväčších vzdelancov. Otec, evanjelický kňaz Samuel Reuss, bol osvietenec, ktorý si písal s Johannom Wolfgangom Goethem a stál pri založení revúckej evanjelickej knižnice, prvej slovenskej verejnej knižnice. Práve Samuel inšpiroval mladých študentov, aby zbierali ľudové povesti a rozprávky - okrem Dobšinského to boli Reussovi synovia Ľudovít a Gustáv.

Gustáv Reuss: Lekár a polyhistor bol výnimočný muž svojej doby.
Gustáv Reuss: Lekár a polyhistor bol výnimočný muž svojej doby.
Zdroj: ARCHÍV MÚZEA PRVÉHO SLOVENSKÉHO GYMNÁZIA

„Gustáv Reuss bol neúnavný bádateľ s neuveriteľne širokým záberom. Bohužiaľ, z jeho rukopisov sa zachovalo, respektíve našlo minimum a predpokladá sa, že väčšina sa dosiaľ ukrýva v súkromných zbierkach či knižniciach,“ hovorí Alexandra Pavelková, autorka fantasy a sci-fi literatúry, tohtoročná víťazka ankety Kniha roka. Jej dávny predchodca Gustáv Reuss ju zaujal dávnejšie a pripomína aj jeho známosť s Boženou Němcovou. „Božena trpela v nešťastnom manželstve a bola známa svojimi ľúbostnými aférami s inými mužmi, niekoľkokrát Gustáva Reussa navštívila v Revúcej a využila jeho informácie najmä vo svojej knihe Slovenské rozprávky a povesti. Podľa diela, ktoré zanechal, môžeme usudzovať, že to bol polyhistor takého kalibru, že mnohí dnešní vzdelanci s online prístupom do rôznych univerzitných knižníc a databáz mu môžu ticho závidieť.“

Lekársku ambulanciu mal Gustáv priamo v Revúcej - sám mal pritom chatrné zdravie a zomrel v roku 1861 ako 43-ročný. Zrejme na choleru. Náhrobok na miestnom cintoríne je symbolický, presné miesto je už neznáme. Nie je to jediné tajomstvo späté s jeho osobou.

Frgotal a fungžal

„Viete veľmi dobre, že som nespokojného ducha človek a preskúmal som aj Mesiac, aj Slnko, napriek tomu sa chcem ešte raz vo svojom živote vypraviť do výšin a bližšie obhliadnuť aj iné obežnice, ktoré okolo Slnka kolotajú. Kto si teda dôveruje, nech pristúpi ku mne,“ hovorí Krutohlav, keď sa okrem Mesiaca a Slnka rozhodne vydať k planétam. Má pre ne vlastné mená, napríklad Saturn je Hladolet, Mars nazýva Smrtonošom a Urán je Nebešťan. Krutohlav frngotal, čiže lietal aj nad Francúzskom, Tureckom a Uhorskom - zatiaľ čo Zem sa ďalej kolotala, čiže točila okolo Slnka, a Mesiac fundžal okolo nej.

Sci-fi nie je iba príbeh o ceste na Mesiac, ale vlastne vzdelávacia práca. Autor sa snaží priblížiť čitateľom poznatky vedy - snahu oceníme, keď si uvedomíme, že dielo písal na zaostalom Hornom Uhorsku, kde sa ešte dávno potom udržovalo tmárstvo. „Hviezdoveda je v podstate beletrizovaná učebnica zemepisu naprataná ohromným množstvom poznatkov o Mesiaci, Slnku a slnečnej sústave, ale aj o zemeguli, svetadieloch a štátoch. Žil v divokých časoch a napriek tomu túžba po poznaní, šírení osvety a hľadaní pravdy u neho zvíťazila nad opatrnosťou. Musel to byť obdivuhodne odvážny človek,“ myslí si Alexandra Pavelková.

Rukopis: Takto napísal lekár Gustáv Reuss svoje dielo Zlatovláska.
Rukopis: Takto napísal lekár Gustáv Reuss svoje dielo Zlatovláska.
Zdroj: LA SNK

Tajomstvo obostiera aj jeho podobizeň. Gustáva Reussa namaľoval známy maliar Peter Michal Bohúň, originál obrazu sa však nenašiel. Vlado Srpoň kedysi uviedol vo fanzine Interkom: „Špecialistka na portréty P. M. Bohúňa Elena Dubnická uvádza v jeho monografii z roku 1960, že obraz je pravdepodobne v súkromnej zbierke. Dubnická, ktorá zrejme poznala majiteľa, je, žiaľ, už mŕtva, a tak poznáme iba čiernobielu reprodukciu v staršej zažltnutej monografii a Reuss má okolo svojej mystickej postavy opäť malú záhadu.“

Vzdialiť sa od matičky Zeme

K Reussovmu odkazu sa nehlási iba Alexandra Pavelková. „Pre komunitu slovenských tvorcov a fanúšikov sci-fi je neodškriepiteľným otcom žánru v našich končinách a Reussov odkaz dodnes nachádza svojich nasledovníkov, okrem klasikov vedeckej fantastiky je to veľmi sľubná nová generácia autorov,“ podotýka vydavateľka fantasy literatúry Andrea Harmanová z vydavateľstva Artis Omnis.

Revúca: Tu žil aj zomrel autor prvého sci-fi. V meste má symbolický náhrobok.
Revúca: Tu žil aj zomrel autor prvého sci-fi. V meste má symbolický náhrobok.
Zdroj: Maroš Detko

Podľa Reussa pomenovali aj literárnu súťaž zameranú na sci-fi poviedky, víťazné texty každoročne vychádzali v zborníku s názvom Krutohlav. Mimochodom, ďalej žije aj jeho Hviezdoveda. Tento rok vo februári predstavili na prešovskom Festivale vedy a fantastiky PegasCon jej inscenáciu pod názvom Hvizdna kapura alebo Dobrodružstvá Krutohlava a podľa organizátorov „slovenské dedinské sci-fi v podobe divadelnej hry bolo zlatým klincom programu“.

Let na Mesiac napokon vyzeral inak, ako si ho predstavovali rojkovia. V politických pretekoch so Sovietskym zväzom sa to podarilo americkej misii Apollo 11. Na povrchu Mesiaca pristála trojčlenná posádka s veliteľom Neilom Armstrongom 24. júla 1969.

Nadčasový však zostáva odkaz Reussovho diela. K Mesiacu sa rozhodol vydať z dôvodov, ktoré majú až prílišnú podobnosť s dneškom. „Každodenne tu pozorujeme iba podvod, klam, neprávosť, zlobu a stonásobné prestupovanie desiatich Božích prikázaní. Čože nás teda má k takémuto nepriaznivému životu pútať?“ Tak vyrazme na cestu!