Tip na článok
Lacika Levente: Tento muž celé leto strážil pole a teraz sa zasa zíde ako poradca na to, ktorý melón je ešte dobrý a ktorý už nie.

VIDEO Sezóna melónov končí: Čo sa neminie, to sa zaorie, alebo hodí o zem

V maďarskej Medgyesegyháze sa skončila tohtoročná melónová sezóna.

Galéria k článku (10 fotografií )
Melón ako predkrm: Popoludní ponúkali miestni Slováci guláš.
Hod melónom: Pani Jutka presne vedela, koľko sily do toho vložiť, aby sa rozpadol na dve polovice.
Hod melónom: Pani Jutka presne vedela, koľko sily do toho vložiť, aby sa rozpadol na dve polovice.

Pani Jutka vezme melón a z celej sily ho tresne o zem. Rozletí sa na desať kusov, obzrie si ich, nespokojne zakrúti hlavou a vezme do ruky ďalší melón. Sila, s akou aj tento hádže o zem, prezrádza kus jej nátury. Nebabre sa s tým. Ak je zlý, nohou ho odsunie späť na pole a praská melóny o zem ďalej, kým nenájde taký, ktorý sa jej páči. Hrabne doň prstami, vezme si kúsok, akoby to boli oriešky, okoš­tuje a ponúka. „Skúste, tento je dobrý.“Možno sme sto rokov za opicami, ale nikto z nás doposiaľ nevidel melón, ktorý má vnútrajšok namiesto červenej farby žltý s čiernymi jadierkami. Chutí takmer rovnako ako červený, ale tá žltá farba človeka láka. Novinka! Nie pre Jutku Gyivicsanovú. Na poli jej zaťa Kálmána Kissa majú ročne úrodu 70-tisíc kilogramov melónov. Čo sa neminie, to sa zaorie. Alebo hodí o zem. „Chcete si to vyskúšať? Nech sa páči!“Ak ste ešte nehádzali melóny o zem, verte, je to zábava! Štýl voľný - vyhodiť nad hlavu a čakať, kým dopadne, alebo len pustiť z rúk, ako chcete. Efekt je vždy pozoruhodný. Rozhodne je škoda, že táto „disciplína“ sa nedostala aj do súťaže Festivalu melónov v maďarskej Medgyesegyháze. V kraji, kde sa urodí až 60 percent celkovej produkcie dýň u našich južných susedov.

Dyňa s najväčšími guľami

Kde je Medgyesegyháza? Tam, kde sa vám mobil s navigáciou zrazu sám od seba vypne a na rozlúčku vám napíše, že „zariadenie je prehriate a musí sa ochladiť“. Kúsok od Szegedu, kúsok od rumunského Aradu, bližšie k Belehradu ako k Budapešti. Podľa miestnych tu majú ideálne klimatické podmienky, najviac slnečných dní v roku v Maďarsku, hoci tesne pred festivalom mesto schytalo prietrž mračien, a pieskovitú pôdu. „Melóny milujú piesok,“tvrdí Gyula Farkas, riaditeľ miestneho kultúrneho centra a hlavný organizátor festivalu. Vysvetľuje, že ich tu pestujú na 200 až 300 hektároch - ako sa ukáže neskôr, nikto nevie presne, na koľkých - a že prvý melónový festival mali pred 24 rokmi. Vtedy chceli urobiť svojim melónom reklamu, čo sa im podarilo viac, než chceli, pretože už v iných častiach krajiny predávali medgyesegyházske melóny, ktoré z Medgyesegyházy neboli.

O festivale rozpráva rád. Najmä o disciplínach, v ktorých sa súťaží. Napríklad o žonglovaní s dyňami. Na prvý pohľad to vyzerá nezmyselne, ale keď sa zbierajú, istú cirkusantskú zručnosť na to treba. Zoradia ich do nekonečného radu na poli, okolo prechádza nákladniak, jeden ich dvíha zo zeme a hádže do vzduchu, kde ich chlap na korbe zase chytá. Ako to vyzerá, keď nechytí, sme vďaka pani Jutke videli. Alebo súťaž v krájaní melónov. V jedení melónov. Ruky za chrbát, zohnúť sa k stolu, kde kúsok leží, a do toho! V ukladaní melónov do prepraviek. Rýchlo! V programe bola aj súťaž o dyňu s najväčšími guľami. Znie to čudne, ale je to myslené presne tak, ako ste to pochopili. Mužské ozdoby nazývajú Maďari tekvice legtökösebb a vyhráva ten, kto prinesie najväčší melón. Zvykne sa do nej prihlásiť zvyčajne okolo desať gazdov, ale to, čo prinesú, stojí za to. Nakoniec, začínajú sa na súťaž pripravovať už na jar a obrovské dyne pestujú cielene. „Doposiaľ najväčšia mala hmotnosť 57,6 kilogramu,“tvrdí Gyula Farkas. Takže tie, ktoré krátko pred ukončením súťaže ležali zamknuté v kultúrnom stredisku, boli asi iba mláďatá: „Tibor Nagy - 43 kilogramov, Nagy Tamasné - 33 kilogramov, László Levente 31,5 kilogramu.“ Je to naozaj iba o číslach, pretože poučka znie - Čím väčší melón, tým horší. Inými slovami, na veľkosti zase až tak nezáleží. Toho najlepšieho, ktorý vynikne vo všetkých disciplínach, nakoniec pasujú na Melónového rytiera.

Vitajte!: A hneď na úvod si dajte melón. Zadarmo.
Vitajte!: A hneď na úvod si dajte melón. Zadarmo.
Július Dubravay

Aj grécke sú holandské

V Medgyesegyháze vás vždy majú čím prek­vapiť. Najviac informácií o pestovaní melónov nám poskytol László Kormányos, a ten je - notár. Trochu rozumie aj po slovensky, pretože jeho svokra je Slovenka. „Toto mesto založili Slováci v osemnástom storočí,“ rozpráva. „Presťahovalo sa sem štyridsať slovenských rodín z Békešskej Čaby. Takže s melónmi zrejme začali oni, aj keď to už dnes nikto nepotvrdí ani nevyvráti. Pravda je, že pred troma desaťročiami tu ešte bolo viac ľudí, ktorí hovorili po slovensky, a viac melónov. Darilo sa aj drobným hospodárom, ktorí ich pestovali na hektári či na dvoch. Dnes nemajú šancu, prežijú iba farmy s pôdou nad desať hektárov.“ To potvrdil aj Gyula Farkas. „Keď je zlá sezóna, udržia sa na nule. Ak dobrá, zarobia.“ Tento rok išli dobre najmä malé žlté dyne, minulý patril k tým lepším aj pre veľké zelené.

Melóny, dyne, a pritom sú to vlastne tekvice! „Veľmi skoro, už vo februári, sa sejú do skleníkov tekvicové a melónové semienka. Keď vyrastú, do tekvicových výhonkov sa zaštepia melónové. Robí sa to tak asi posledných desať rokov, pretože tekvica je oveľa odolnejšia ako melón,“ hovorí László Kormányos. „Zaštepený melón“ údajne má len iné korene ako normálny melón. Pokiaľ ide o chuť, László Kormányos na otázku, či je iná, odpovedá jediným slovom: „Trošku.“V apríli výpestky putujú pod holé nebo a v treťom júlovom týždni sa začína ich zber. Čo sa nepozbiera do konca augusta, môžete použiť ako loptu. Nesmiete prešvihnúť termín a dyňobranie sa tento rok skončilo skôr, lebo pre teplé počasie sa začalo o jeden či dva týždne skôr.

Pred troma desaťročiami sme mali dva vlastné druhy melónov, Charleston a Szigetcsépi. Lenže vtedy bolo vypočítateľné počasie, iné letá, občas pršalo. Ako sa to menilo, čoraz viac ich ničili hubové ochorenia a Szigetcsépi bol ešte aj príliš krehký, takže pri prevoze sa ich veľa rozmlátilo. Nuž a okrem toho päť rokov po tom, čo na poli dopestovali tieto melóny, ich na ne nemohli znovu vysadiť. „Inak by zaručene dostali hubové ochorenie melónov,“ rozpráva chlap, ktorý pole nemá, živí sa ako poľnohospodársky robotník. „Takže všetky nakoniec zmizli a teraz už máme iba holandské hybridné melóny.“ To sú tie so zelenou šupou, pásikavé ako kobra. Na rozdiel od Szigetcsépu, ktorý bol takmer čierny. „Či teda kúpite maďarský, alebo holandský melón, je to jedno. Ibaže u nás sa všetko robí ručne,“skonštatuje a dá sa vysvetľovať, že pri zbere sa človek naozaj narobí, vyhadzovať do vzduchu celý deň desať- či päťnásťkilogramové hebedá nie je žiadna zábava. Tie väčšie ani nezberajú, dobré sú vraj do pätnásť kilogramov. „Mali sme tu chlapa, ktorý si priviezol akýsi hybrid z USA a urodil sa mu až osemdesiatkilogramový melón. Ale čo s takým? To je len pre zvery.“

Mimochodom, s veľkou pravdepodobnosťou ste melón z Medgyesegyházy jedli už aj vy. Ako povedal László Kormányos, do sveta vstupujú cez supermarkety. „Prví idú Španieli a Gréci, keď sa ich tovar minie, prídu na rad naše, maďarské. Viem, že ich dodávame do Poľska, Nemecka, ale aj na Slovensko.“ Vysvetľuje, že majú dvadsať až tridsať druhov melónov, ani to nevedel nikto, že majú aj vlastné šľachtiteľské firmy na nové semená, ale... „Stále sa tomu hovorí grécky melón, aj keď je v podstate holandský.“

Žltý: V Medgyesegyháze pestujú dvadsať až tridsať druhov melónov, ale nikto to nevedel presne.
Žltý: V Medgyesegyháze pestujú dvadsať až tridsať druhov melónov, ale nikto to nevedel presne.
Július Dubravay

Sladkokyslé melóny

Čiže, sú iné ako tie, ktoré pestoval otec Márie Nyáriovej, za slobodna Slávikovej. Je predsedníčkou Menšinovej samosprávy Slovákov v Medgyesegyháze a rozpráva, ako jej otec vykopal jamu, do nej nahádzal maštaľný hnoj. „Volalo sa to melónové hniezdo. Keď plantičky narástli, presadili ich. My sme to už robili inak, priesady sme kúpili a vysadili do osemstometrového radu, aby sa nakoniec ľahšie zberali.“ Spomína aj na to, ako jej otec vozieval melóny na predaj na voze do Békešskej Čaby, a keď si nevie spomenúť na slovenské slovíčko, povie, že jej mama vedela po slovensky výborne. Ale ani ona nedokázala z melóna napiecť koláč či navariť lekvár.

„Nič sa z nich nedá urobiť. Ani koláč, ani lekvár, ani pálenka,“tvrdí a so záujmom počúva nášho kolegu, starého Bratislavčana, ktorý rozpráva, ako vyrábali pred Vianocami „sadrový melón“. Injekčnou striekačkou doň napumpovali rum, potom ho celý zasadrovali. Sadru na Štedrý deň rozbili a lahôdka bola na svete. „To nepoznám,“ povie. Čuduje sa aj nápadu, že by sa z melóna nakrájali kocky, zmrazili a namiesto ľadu hádzali do whisky. „Neskúšala som. Iba lekvár a nebol dobrý. To sú už lepšie nakladané v sladkokyslom náleve.“

Melón v sladkokyslom náleve? Keď môže byť v sadre, prečo by sa nemohol tváriť ako uhorka? „Nakrájate ich na trojuholníkové plátky a naložíte do päťlitrovej fľaše. Najlepšie sú na to celkom maličké melóniky.“ Presne také, aké práve pani Jutke zostali na poli. Už nedorastú, nestihnú, pokazili by sa a zaorali do pôdy. Tieto už netreba ani strážiť, čoskoro z každého poľa stiahnu aj maringotky s ochrankou, lebo niet čo strážiť. Tak prečo ich nezavariť? Sladkokyslý melón je lahôdka!

VIDEO Plus 7 Dní