Rozkošný dom s modro-bielou fasádou ukrýva mnoho pokladov. Tekutých aj takých, ktoré pripomínajú staré mlynárske časy. Nečudo, že si toto miesto obľúbili aj známe osobnosti. My sme na dvore zastihli usmiateho herca Martina Hubu s manželkou Dagmar. Bývalá profesorka tanca na Vysokej škole múzických umení nám prezradila, že odkedy pred rokmi toto miesto s mužom objavili, zamilovali si ho. Neváhajú hocikedy z Bratislavy vycestovať, aby si doplnili zásoby zlatého moku, pochutnali si na domácej štrúdli a podebatili s vinárskou rodinou, s ktorou sa spriatelili. „Vždy sa tu dobre cítime, nabrali sme si nejaké zásoby,“ priznal Martin Huba a lúčil sa s nami slovami: „Veľmi sa neomámte!“

S Hubovcami zapíjal vnučku

„Strašne radi sem chodia. Obaja sa dobre vyznajú vo víne. Martin predsa pochádza z Modry. Chutí mu suché biele s vyššími kyselinkami,“ prezrádza Tomáš Soós. Pred pätnástimi rokmi sa priženil do vinohradníckej a vinárskej rodiny Ervína Demoviča a odvtedy sa „nápoj bohov“ stal aj jeho súčasťou života. „Som tu za nevestu,“ prizná s úsmevom.

Doľanské vinice Za kostolíkom.
Zdroj: Monika Mikulcová

„Ani neviem, ako sa tu objavili. Práve som sa vrátil z pôrodnice, lebo sa mi narodila prvá dcéra. A na dvore stáli Hubovci. Boli prví, kto mi gratuloval k otcovstvu. Išiel som zavolať svokrovcov a tak sa to celé začalo. Ervín sa stal dedom, takže si s ním pripíjali,“ spomína na zoznámenie spred dvanástich rokov. „Pán Huba je fanúšikom nielen nášho vína, ale sme si blízki aj ľudsky. Teraz si prišli s manželkou pre víno, lebo Martin mal krst knihy a dostal v Česku titul doctor honoris causa,“ hovorí Tomáš. Čestný titul Akadémie múzických umení prevzal náš významný umelec v Prahe 22. októbra za zásadný prínos k rozvoju herectva, réžie činoherného divadla a pedagogiky herectva.

Foto Martina Hubu s manželkou v GALÉRII

Náš sprievodca naznačí, že ich rodiny sú zvláštne prepojené a celebritní manželia sa často u nich objavia vo výnimočných okamžikoch. „Raz napríklad zavolali, že prídu.  Ervín práve oslavoval šesťdesiatku, a tak sa pridali aj Hubovci. Oni všade zapadnú, sú super ľudia. Radosť  počúvať  ich spomienky, názory,“ priznáva mladý vinár.

Slzy vodníka

Vinárstvo sídli v mlyne zo 16. storočia a o zachovanie a obnovenie tejto stavby usiluje rodina už od roku 2002. Za citlivý prístup k rekonštrukcii získala v roku 2010 „Ocenenie za príkladnú obnovu“, ktoré udeľuje Academia Istropolitana Nova.

„Kedysi tu žili vodníci. Moja otázka znie: z čoho sú vodníkove slzy?,“ aj touto hádankou nás víta na svojom dvore Ervín Demovič, vinár a mlynár v jednej osobe. Do pohárikov nám naleje číru liehovinu. „Sme síce vinári, ale robíme aj túto vínovicu. A je v nej fenikel, takže je to feniklovica,“ prezradí zloženie „vodníkových sĺz“ muž, ktorý nám porozprával zamúčené mlynárske historky a ukázal zachované mlynské technológie. Toto „mlynárske múzeum“ zaujalo aj filmárov. „Natáčalo sa tu Spievankovo aj rozprávky – napríklad o Červenej Karkulke, ale aj reklama na hruškovicu,“ spomenie.

„Pri mletí obilia vzniká prach a mlynári ľúbili víno. Keď bolo veľa vody, mlynári pili víno, keď bolo málo vody, pili vodu. Prečo?,“ opäť nám dá jednu mlynársku hádanku. „Lebo keď tiekla voda, mali veľa práce a teda aj viac peňazí. Biznis fungoval a mohli si kúpiť víno. Keď mlynár nemal vodu, nemal ani na víno,“ vysvetlí Ervín.

V priam rozprávkovom mlyne sa rodí aj omšové víno.
Zdroj: Dobré jedlo/Robo Hubac

Patrón rodičiek

Malé rodinné vinárstvo s niekoľkostoročnou tradíciou rodiny Demovičovcov a Soósovcov nadviazalo na históriu svojich predkov. Vyrába autentické vína z vlastných viníc rozprestierajúcich sa v chotári obce Doľany. Jej patrónom je Svätý Leonard, a tak z úcty k tradíciám a k hlbokému prepojeniu s históriou tejto oblasti nesie také isté pomenovanie aj ich biele omšové víno.

Ervínov zať Tomáš nás vezme k rozľahlým viniciam Za kostolíkom. Naozaj ležia kúsok od sakrálnej stavby, kde je množstvo ďakovných tabuliek. Malebná sakrálna stavba je zasvätená svätému Leonardovi, patrónovi poľnohospodárov aj rodičiek. Modlitby k nemu teda zrejme zabrali. Tomáš sa potmehúdsky usmeje. „Aj nám sa postaral - máme šesť detí.“

Pivničný majster Tomáš Soós sa do vinárskej rodiny priženil.
Zdroj: Monika Mikulcová

Dlhá tradícia

Na vinohradníctvo zameraná dedinka na úpätí Malých Karpát medzi Modrou a Smolenicami bola pôvodne nemeckou usadlosťou. Patrila pod červenokamenské panstvo Fuggerovcov a neskôr Pálffyovcov. Pred polovicou 18. storočia došlo v obci k zmene národnostných pomerov, keď slovensky hovoriace obyvateľstvo získalo prevahu. Od tejto doby boli obecné dokumenty vedené v slovenčine a z dedinky, ktorá sa pôvodne volala Ottenthal, v preklade Ottovo údolie, sa stal do roku 1948 Ompitál.

V Doľanoch žil spisovateľ a kňaz Juraj Fándly a aj ďalší predstaviteľ bernolákovského hnutia - Juraj Palkovič. Obec je výnimočná aj množstvom sakrálnych pamiatok. Okrem pútnického kostolíka sv. Leonarda z roku 1360 so skrytou jaskyňou tu nájdete aj Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia a niekoľko kaplniek.

História vinohradníctva a vinárstva rodiny Demovičovcov začína v druhej polovici 18. storočia a prerušil ju v roku 1957 nútený vstup do Jednotného roľníckeho družstva v Doľanoch. „Vinohrady boli našej rodine vrátené až po roku 1989, kedy sme sa tejto oblasti začali znova venovať,“ pripomína Ervín. Na starodávnej piecke nám upečie gaštany a vráti sa opäť k omamnému nápoju a obľúbenému bonmotu: „Mladé vína sú ako mladé ženy: majú svoj pôvab, sú svieže, omamujúce, ale nie sú ešte zrelé.“