Tip na článok
Páčil by sa vám názov U Amosa?

Všade sa kradne, iba v bratislavskej Ponorke nie!

Zmení sa kultová študentská krčma na ďalšiu luxusnú reštauráciu v centre hlavného mesta?

Galéria k článku (13 fotografií )
Kultová bratislavská krčma Ponorka. Veľa takých už nezostalo!
Kultová bratislavská krčma Ponorka. Veľa takých už nezostalo!
Kultová bratislavská krčma Ponorka. Veľa takých už nezostalo!

"Vojto, to teraz sa chodí?" zrúkne krčmár na štamgasta, ktorý prichádza do Ponorky o jedenástej doobeda. Mal tu sedieť už od deviatej, keď otvárajú. Niektorí však nemeškajú nikdy a vždy tu nájdete aj študentov práva a filozofie Univerzity Komenského, aspoň vtedy, keď doštátnicujú. To sa jednoducho patrí! Tak to má byť! Diplom si tu vysedeli ich otcovia a matky, teraz oni. O to šokujúcejšia bola informácia, že Ponorka končí a prestavajú ju na luxusnú reštauráciu.
"Ponorku otvorili 1. mája 1968, deň po tom, čo na nábreží Dunaja zrušili povestnú putiku Hajzelbar. Dnes na jej mieste stojí osobný prístav, ale Ponorka prežila všetko," rozpráva krčmár Jaroslav Juračič. Dokonca aj spanilý názov U Amosa, ako sa mala pôvodne volať. Krčma neďaleko Dunaja, do ktorej sa schádza dole schodmi do podzemia starého domu a kde sa na začiatku konzumovalo len na stojáka - Amos? To by naozaj nešlo. "Hostia jej dali názov, premenovali ju na Ponorku," hovorí Eduard Juračič, jej súčasný prevádzkovateľ.

Vitajte pod vodou!
Vitajte pod vodou!
Viktor Malý

Prežila naozaj všetko. Aj mnoho iných kultových krčiem v okolí. Kto by si už dnes pamätal Bistro Krym, pôvodný Tulipán, ktorý s dnešnou honosnou reštauráciou má spoločný naozaj len názov, či Stoku a jej drevenú podlahu?! Prežila, lebo hneď vedľa je univerzita, študenti, ale tiež páni doktori, docenti, profesori, ktorí sa podľa Eduarda Juračiča zašívali v zadnej miestnosti. Ale chodili sem aj novinári, herci, napríklad Marián Zednikovič či Peter Debnár, pamätnú tabuľu má v rohu jednej z miestností zavraždený Daniel Tupý. Priniesli ju jeho kamaráti, s ktorými krátko pred smutnou udalosťou sedel práve v Ponorke.

Profesor so študentom, policajt so zlodejom

"Kým sa z týchto pivničných priestorov stala Ponorka, bola tu práčovňa a neskôr písmomaliarska dielňa. Od roku 1968 je tu krčma. Po roku 1989 ju sprivatizovali, ale nový majiteľ ani nie o trištvrt roka skrachoval. Nešlo to ani ďalšiemu majiteľovi, ktorý oslovil moju mamu, či by to nevzala. A ona, krčmárka, ktorá pracovala celý život v Alžbetke, sa na to podujala a zostala v Ponorke až do roku 2011, keď ochorela. Podnik sa vrátil predchádzajúcemu majiteľovi, ale opäť začal krachovať. No a posledných päť rokov som prevádzkovateľom ja,"spomína Eduard Juračič.
Prečo Ponorka krachovala? "Zrejme pre neúnosne vysoké ceny. To bolo prvé, čo som zmenil a postupne sa k nám začali vracať štamgasti aj študenti. Začal som podnik tiež rekonštruovať - posledná obnova z roku 2011 sa veľmi nepodarila, takže mi nič iné nezostalo,"dodáva.

Rekonštrukcia
Rekonštrukcia
Viktor Malý


"Ale nie na luxusnú reštauráciu! Treba obnoviť to podstatné, aby prešla aj kontrolou hygienikov. Bol by som rád, keby sme mohli v krčme podávať aj jedlo, nie polotovary, ale domácu kuchyňu. Inak musí Ponorka zostať Ponorkou! Krčmou, ktorá má svoje čaro už len preto, lebo je asi jediná v celej Bratislave, kde sa nekradne. Necháte si mobil na stole a on vás tam počká! Tu sú si všetci zákazníci rovní, nikto sa nad nikým nevyvyšuje. Profesor alebo študent, vysokopostavený policajt aj drobný zlodejíček tu môžu sedieť za jedným stolom. Ponorka robí z ľudí jednu rodinu a asi aj v tom je jej kultové čaro."

VIDEO Plus 7 Dní