Martina Skúpa

Benka, Mednyanszky, vzácny Jan Hála či Skutecký, ale aj nedostupný Csudai, obľúbený Bielik či „chlapci“ ako Erik Binder alebo len 37-ročný Matej Fabian. 134. večerná aukcia najstaršej slovenskej aukčnej siene Soga ponúka skutočné lahôdky. Budúci majitelia budú musieť poriadne načrieť do vrecka, no na aukciách to nie je vždy pravidlo.

Večerné aukcie s prívlastkom exkluzívne sa konajú v Soge pravidelne dvakrát do roka už niekoľko rokov. Zberateľom ponúkajú ozajstné skvosty, ktoré si Soga často šetrí špeciálne na túto príležitosť. „Je to, ako sa vraví, crème de la crème alebo, ak chcete, 100 top diel, ktoré sa k nám za ten polrok dostanú,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľa a tiež jedna z najskúsenejších slovenských licitátoriek Nina Gažovičová. Akousi „predchodkyňou“ týchto špecifických podujatí bola stá aukcia v novembri 2011. „Pôvodne to ani nebol obchodný zámer, skôr oslava našej činnosti, no zrazu z toho vznikla obchodná stratégia, ktorá sa absolútne potvrdila,“ hovorí Gažovičová, ktorá dodáva, že najväčší obrat Sogy pochádza práve z večerných dražieb.

Najbližšia večerná aukcia, ktorá prebehne už 25. apríla, v exkluzívnosti ponuky nebude výnimkou. „Kolekcia sa naozaj vydarila. Možno aj preto - a to je pre aukciu z obchodného hľadiska dôležité -, že ponuka je veľmi pestrá. Nenájdete tu len slovenskú modernu, Benku či Bazovského, ale aj kvalitne zastúpené konceptuálne umenie, výnimočného galerijného Júliusa Kollera či špičkového Ivana Csudaia z 90. rokov, ktorého len tak nezoženiete,“ vypočítava Gažovičová.

Jedným z ponúkaných diel je drobná kresba z roku 1968 s príznačným názvom Okupácia od Milana Adamčiaka, významného konceptuálneho umelca, ktorý má práve veľkú výstavu v Slovenskej národnej galérii.

Nedožil sa jej, zomrel 16. januára 2017, krátko po svojich sedemdesiatych narodeninách a necelé dva mesiace pred jej otvorením. „Vo svete je bežné, že aukčné domy kopírujú to, čo sa deje v kamenných umeleckých inštitúciách,“ vysvetľuje Gažovičová. Ako dodáva, keby aj náš trh s umením fungoval štandardne, len čo by mal nejaký výtvarník výstavu v SNG, automaticky by vzrástla aj cena jeho diel a zberatelia by zareagovali. „Galérie sú pre trh extrémne dôležité, je to ukazovateľ kvality, čosi ako obchodná značka.“ Z Adamčiaka v ponuke sa každopádne tešia. Aj keď je to „len“ práca na papieri, „čo možno niektorých konzervatívnych zberateľov, ktorí za umenie považujú len olejomaľby, šokuje“ - hovorí Gažovičová.

Apropo, konzervatívnosť. Hoci väčšinu tuzemských zberateľov stále najviac zaujíma klasika - „pre tých tu máme tých Benkov a Hálov“ -, obmedzenosť ponuky, ale aj ceny ich správanie modifikuje. „Aj keby desať podnikateľov naraz chcelo Benku, nemôžu ho všetci mať. Aj preto, že z tých desiatich si ho reálne, pri súčasných cenách, môžu dovoliť napríklad len traja, keďže sumy za jeho diela sú dnes postavené značne vysoko. Aj na tejto aukcii máme Benkove obrazy za 60- až 70-tisíc.“ Platí to aj v celosvetovom meradle. „Celosvetový problém trhu s umením je, že nemáte dostatok vecí, ktoré by ste predali. Sotheby’s a Christie’s vedia, že keby mali päťdesiat Picassov, tak v Číne, Indii a Brazílii sú hneď desiatky záujemcov o ich kúpu - ale oni ich prosto nemajú,“ vraví Gažovičová.

Preto aukčné siene vytvárajú nové alternatívy. „To je dôvod, prečo súčasné umenie nedávno tak veľmi vyletelo - lebo je to niečo, čo môžete okamžite zabezpečiť. Nie je s tým taký problém. Rembrandta ani Velasqueza nevyrobíte, nemáte ho, ak nejaký lord neuvoľní nejaký obraz zo svojej zbierky rozvodom, smrťou alebo pre dlhy. Ale to sa deje raz za desať rokov.“ Aj keď pomaly, záujem zberateľov sa teda mení. A čo sa oplatí kupovať - a kupuje?

„Samozrejme, najviac stále Benka. Ale aj ďalší. Veď hoci pred pár rokmi bola napríklad kúpa Milana Laluhu či Milana Pašteku rozmarom, ak nie rizikom, dnes je to absolútna istota, ba až konzervatívny zberateľský prejav,“ vraví Gažovičová. Veľký záujem je o slovenské konceptuálne umenie, čiže umelcov 60. a 70. rokov - najmä v zahraničí. „Napríklad o Júliusa Kollera, ktorý má teraz veľkú výstavu vo viedenskom Mumoku, či o Janu Želibskú, ktorá sa úspešne prezentovala v Tate Gallery a bude zastupovať Slovensko na prestížnom Bienále v Benátkach.“ Naši zberatelia vraj tento trend zatiaľ až tak nekopírujú, no pre tých, ktorí rozmýšľajú, je to výhoda. „Môžu využiť, že ešte stále sa tie veci dajú získať za relatívne prijateľné sumy.“

Najbližšia aukcia Sogy ponúka 96 diel. O ktoré sa oplatí pobiť? Podľa Niny Gažovičovej na to neexistuje jednoznačná odpoveď. „Viete, aukcia je iracionálna vec. Ja môžem byť presvedčená, že o tento obraz sa oplatí biť, a päť zberateľov mi volá už v predstihu, že ho chce. Ale v konečnom dôsledku sa to skončí tak, že ho nikto nevydraží alebo sa predá podlimitne,“ hovorí. Predpovede pri aukcii preto podľa nej treba brať s veľkou rezervou. „No povedala by som, že tentoraz bitku vyvolá Hála a jeho olejomaľba Na važeckom salaši. Má na to všetky predpoklady - Hálu nie je na trhu veľa a má svojich skalných fanúšikov, ktorí sú majetní, a teda dokážu tú bitku vyvolať. A potom je tu viac diel od Martina Benku, kde platí v podstate to isté ako pri Hálovi. Ale ktovie, možno nás prekvapí Koller, ktorého budú dražiť zberatelia zo zahraničia - vzhľadom na výstavu, ktorá bola vo Viedni.“ Len pre zaujímavosť, spomínaný Hála či Benka patria medzi najvyššie „nacenených“ autorov na aukcii. No nielen oni.

Napríklad Hálov obraz by sa podľa odhadov Sogy mohol predať za 75-tisíc, Benkovo Strihanie oviec za 70-tisíc, vzácne Laluhove Stromy zo súkromnej zbierky za 65-tisíc, Mednyanszkeho Starena za 80-tisíc a pôvabný Akt ženy so zrkadlom od Júliusa Jakobyho dokonca za 90-tisíc eur. Všetky vzácne diela môžete v galérii Sogy v Bratislave na Panskej ulici vidieť až do aukcie.

Nina Gažovičová pripomína, že sa oplatí ísť na ne pozrieť. Je to totiž zrejme posledná - a v mnohých prípadoch aj prvá - možnosť vidieť tieto diela.

„Každá aukcia je v niečom iná, človek nikdy nevie, ako to dopadne. To je na tom také vzrušujúce, no možno z hľadiska obchodu či plánovania aj nebezpečné - lebo nemôžete očakávať, že budete mať dobré veci, neviete to odhadnúť. A neviete ani odhadnúť, či ich predáte,“ hovorí Nina Gažovičová. Štandardne sa na aukciách podarí predať polovicu ponúkaných diel.

Platí to pre Slovensko rovnako ako pre zahraničie. Iné výsledky sú skôr náhoda, i keď aj také sa dejú. Ako na špeciálnej aukcii Mednyanszkeho diel, kde sa podľa Gažovičovej predalo priamo na aukcii 85 percent a zvyšok dopredali na ďalší deň. „Bola to najúspešnejšia aukcia, ktorú sme robili.“ A čo sa deje s dielami, ktoré zostanú? „Tie hneď na druhý deň po aukcii vystavíme,“ vraví Gažovičová. Paradoxne, veľa vecí sa predá práve vtedy, lebo často sa stane, že na aukciu niekto neprišiel, lebo nestihol, zabudol a podobne. „A máme aj online aukcie. Za posledné roky sa vyšpecifikovali ako veľmi užitočná vec. Už aj preto, že oslovia úplne iné publikum. Často sa stáva, že to, čo sa v bežnej, živej aukcii nepredá za 100 eur, v online aukcii sa vydraží za trojnásobok. Mentalita zberateľa je tam skrátka iná.“

Mnohí ľudia sú presvedčení, že aukcie - a umenie vôbec - sú len pre boháčov, stále je to také „panské huncútstvo“. Nina Gažovičová je presvedčená, že to tak nie je. „Chápem, že doba je ťažká, že ľudia majú iné problémy, ako si kupovať nejakú kresbičku hoci aj za 50 eur. Na druhej strane aj to je forma, ako sa človek môže potešiť.“

Výnimočná aukcia: Obraz nahej krásky má cenu 90-tisíc eur. Predá sa za viac?

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás