Akoby mal tento človek viac životov. Pred pár rokmi chodil do „telky“ ako príklad úspešného podnikateľa a pred kamerou večernej šou Petra Marcina pôsobil uvoľnene a dokonca zábavne. Zo sympatického vyznávača športovej súťaže o železného muža sa stal za dva roky v politike adept na kreslo premiéra a pre neprajníkov aj „feťáčik“ či „ten, ktorý by chcel, aby volili len bohatí“.

Líder koalície Progresívneho Slovenska (PS) a Spolu má stále mnoho ideálov o tom, ako sa dajú veci robiť v palácoch republiky. Aká je trvácnosť tohto „nového druhu politika“, o ktorom progresívci toľko rozprávajú? Aké silné sú väzby medzi nimi a prezidentskou kanceláriou?

Čakajú na holohlavého liberála, ktorý zarobil na podnikaní v IT biznise, ešte nejaké nástrahy z minulosti? MICHALA TRUBANA (36) sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Prečo si myslíte, že môžete byť premiérom?

Nejde o to, či ja chcem byť premiérom alebo nie. To nie je podstatné. Ja som chcel ísť do politiky, aby sme tam niečo urobili, a budem pracovať tam, kde to bude najviac potrebné.

Povedali ste, že ak vyhráte voľby, budete premiérom.

Veľakrát to médiá pretočia. Do politiky som išiel s tým, že chcem robiť niekde, kde je potrebné pomôcť. To je pre mňa základ. Vôbec mi nejde o žiadne funkcie, nie kvôli tomu som išiel do politiky. Budem robiť to, čo sa bude dať, a to je celá moja ambícia v politike.

Tak sa opýtam inak. Ste pripravený byť premiérom?

Som pripravený byť tam, kde budem najviac prínosný. Keď to bude toto, tak s tým nemám problém.

Váš najbližší politický partner sa na „zmenu“ alebo vládnutie pripravuje aj tak, že sa učí vyslovovať R. V porovnaní s ním máte menej skúseností v politike. Ako sa vy pripravujete na to, čo príde po voľbách?

Veľmi Mirovi kvitujem, že sa v takom veku pustil do takých ťažkých vecí, takže aj pre mňa je to celkom inšpirácia. Ja sa pripravujem takmer vo všetkých oblastiach. Aj v rámci svojho podnikania som vždy hovoril, že najdôležitejšia vec nie je to, kde sa človek nachádza, ale to, ako sa vie učiť a ako vie napredovať. Viem, že mám pred sebou veľa vecí, ktoré sa musím ešte naučiť. Politika je pre mňa obrovská výzva a veľká škola. A mňa to riadne baví.

BOJ S KOTLEBOVCAMI Michal Truban si nemyslí, že ich účasť na mítingocih proti ĽSNS je kontraproduktívna. Podľa neho kotlebovcom skôr nahráva, keď politici nedodržiavajú sľuby.
Zdroj: Martin Mikláš

Čo konkrétne vám ešte chýba k dokonalosti?

Veľakrát som bol vystresovaný z televízneho prostredia. Bolo to pre mňa nové. Nie je ľahké uvoľniť sa a vedieť dobre povedať svoje myšlienky, vedieť ich odovzdať, vedieť sa dobre argumentačne konfrontovať s politickými súpermi. To bolo pre mňa v určitom období veľmi ťažké a na tom stále najviac pracujem.

Nestresujú vás klesajúce percentá? V tom poslednom vás už strana Za ľudí Andreja Kisku preskočila.

Percentá máme stabilné. Je to rozdelené a je to aj spätná väzba voličov na to, že sme sa nespojili. Ja som veľmi chcel, aby vznikla nejaká koalícia, aby sme mali viac percent. Žiaľ, Andrej Kiska to nechcel a percentá sú toho odrazom. Vznikla nová strana a podpora je viac rozložená. My sme si povedali, že jediné, čo máme v rukách, je kampaň, tak kampaňujeme. Preto chodíme po obciach, po mestách, klopeme ľuďom na dvere a snažíme sa ich presvedčiť, že skutočná zmena je možná.

Ste s vašou kampaňou spokojný?

Vždy sa dajú robiť veci lepšie, ale makáme a robíme, čo sa dá. Je to hnutie zdola, makáme po celom Slovensku, máme šesťsto dobrovoľníkov, sme v regiónoch, takže s týmto som spokojný.

Spolupracovali ste aj s izraelskou agentúrou Shaviv, ktorá nemá najlepšiu povesť. Prečo ste sa s ňou nakoniec vlani v októbri rozlúčili?

Nespolupracovali sme s ňou, ale s jej slovenským konzultantom Michalom Repom. Postupne sme začali mať iné názory na to, ako má stratégia ísť, tak sme sa rozlúčili.

Keby nastala situácia, že by kandidáti Spolu získali viac krúžkov, že by preskočili nejakých z PS alebo Miroslav Beblavý by preskočil na kandidátke vás, ako by ste riešili napríklad stoličku premiéra?

Vôbec nejde o to, že kto sa prekrúžkuje, ten bude premiér. My chceme mať spoločne čo najviac hlasov. Koalícia nám veľmi dobre funguje aj preto, že sme si dohodli partnerské podmienky. Máme dohodu, že v parlamente budeme mať aj spoločný klub, tak­že spolupráca bude pokračovať aj po voľbách.

Všimla som si, že niektoré slová používate častejšie a možno pre vás niečo znamenajú. Sú slová hystericky, hystéria vaše obľúbené vo všeobecnosti alebo len keď sedíte oproti Andrejovi Dankovi?

(Smiech.) Neuvedomujem si, ako s týmto slovíčkom narábam, ale viem, že som to v jednej debate s ním použil viackrát. A naozaj si o ňom myslím, že veľakrát príliš emotívne a hystericky reaguje na obyčajné fakty. Nezdá sa mi, že by som to slovo používal často.

Nie je to trochu nadávka? Hystéria bývala psychiatrická dia­gnóza, navyše, keby ste ňou argumentovali voči žene, asi by sa na vás spustilo veľa kritiky aj od vašej ženskej platformy…

Chápem, že to môže zle vyznievať. Naozaj to bolo povedané len v zápale televíznej debaty a povedal som to práve vtedy Andrejovi Dankovi. Nepoužívam toto slovo takmer nikdy.

Aký je rozdiel medzi tým, čo voláte starý a nový politik? Neexistuje len politik skúsený a neskúsený?

Nie, nie je to o tom. To, čo my nazývame novým druhom politiky, ktorý chceme doniesť, sa skladá zo spolupráce, treba začať spolupracovať pre väčšie veci. Dokazujeme to aj činmi - spojili sme sa so Spolu, s KDH sme podpísali zmluvu o spolupráci. Takže nehádať sa a spolupracovať je prvá vec, druhá je doniesť slušnú politiku. Snažiť sa o ňu treba, ale niektorým politikom treba vedieť povedať aj rázne. Nová politika je o tom, aby sme na ľudí neútočili.

Politika mení ľudí, je plná kompromisov a tlakov. Aká je podľa vás trvácnosť tohto vami opísaného druhu „nového politika“?

Pre mňa ide hlavne o to, že keď poviem, že niečo urobím vo veľkom, musím to vedieť urobiť aj v malom, u seba. Ďalšia vec je vedieť plniť sľuby. Nielen rozprávať, ale makať. Neísť do politiky pre plat a slávu, ale ísť tam pracovať. Mojou motiváciou na vstup do politiky bolo práve to, že v neziskovom sektore, v združení Slovensko.digital, som videl, že sa odtiaľ veci síce meniť dajú, ale oveľa viac sa dá zmeniť cez politiku. Chcem si zachovať, že v nej budem makať od rána do večera.

Často tiež vravíte, že robíte tak, „aby dobre bolo“. Má to význam pre vás alebo je to nejaká obdoba Babišovho sloganu „Ano, bude líp“?

Nevšimol som si, že Babiš niečo také používal. My hovoríme v tíme - Rob tak, aby dobre bolo - a odtiaľ to mám. Prevzal som to z našej internej kultúry.

To pre vás aj niečo znamená?

Je to úprimné, hovoríme tak, ako to cítime. Nie je to len práz­dne motto, ale naozaj chceme veci robiť tak, aby sme nikomu neuškodili a vyriešili problém. Nie je za tým žiadna ťažká filozofia.

Aké je to férové a hrdé Slovensko, ktoré hlásate na bilbordoch?

Férové Slovensko v našom hlavnom hesle znamená, že nezáleží na tom, či ste zo stredu, zo západu, z východu, z bohatej či z chudobnej rodiny, z dediny či z mesta. Jednoducho, máte rovnaký prístup k vzdelávaniu, k zdravotníctvu. Že neexistuje náš človek, ale že spravodlivosť je rovnaká pre všetkých. Ak to dokážeme, budeme môcť byť na takú krajinu hrdí.

Ste liberál?

Áno, som.

V čom?

Som liberál v tom, že verím v slobodu a napríklad aj v takú férovosť, akú som opísal.

Váš volebný program je však miestami až ľavicový, hlavne v environmentálnej oblasti, školstve, sociálnych veciach. To vám nik nepovedal, že ste ľavica?

Nie, nepovedal. Áno, sme sociálni. Niektoré opatrenia, ktoré ste si všimli, sú tam preto, lebo chceme, aby štát fungoval. Zo svojej skúsenosti v podnikaní aj zo Slovensko.digital viem, že problém nebýva v tom, čo sa napíše na papier, ale čo sa urobí. Na Slovensku máme spísané vízie, čo a ako treba urobiť, napríklad princíp na úradoch raz a dosť alebo reformu Učiace sa Slovensko. Sú na papieri, ale v praxi to súčasná vláda nezrealizovala. Ak chceme, aby sa na Slovensku mali ľudia dobre, cítili sa bezpečne, mali rovnaké šance na úspech, máme tieto opatrenia, aby sme to dosiahli.

BUDÚCI PREMIÉR? Šéf Progresívneho Slovenska tvrdí, že nie je podstatné, či chce byť predsedom vlády. Do politiky vraj chcel ísť, aby tam niečo urobil, a bude pracovať tam, kde to bude najviac potrebné.
Zdroj: Martin Mikláš

Možno keby ste sa bez zdráhania priznali, že ste niektoré opatrenia lovili v ľavicových vodách, aj tak by ste si asi nezískali robotnícku „triedu“. Asi viete, na ktorý váš dávnejší citát narážam.

Veď som povedal, že máme opatrenia z rôznych brehov, ale hovorím tiež, že na tom nezáleží. Program sme roky písali s odborníkmi tak, aby v ňom boli návrhy, ktoré Slovensko posunú čo najviac dopredu. Toto moje staré vyjadrenie je jedna z vecí, ktoré ma mrzia, že sa o mne šíria. Je to presne naopak, vážim si robotníkov. Som z dediny, z Kysuckého Lieskovca. Moji rodičia pracovali odmalička, doteraz pracujú. Je to vytrhnuté z kontextu. Hneď v ďalšej vete som povedal, že existujú aj robotníci, ktorí robia skvelú robotu. Napísal som to v dlhom blogu, ktorý bol o tom, ako sa stať úspešným, ako zarábať viac peňazí. Stokrát som sa vyjadril, že naša firma Websupport  je úspešná nie preto, že ja som bol úspešný, ale preto, akých sme mali úžasných zamestnancov. Je to antikampaň, ktorá je účelovo zostrihaná.

Ale povedali ste to.

Ale v druhej vete som to doplnil a vysvetlil. Bol to príbeh o remeselníkoch, ktorí urobili nekvalitnú prácu a potom po nich museli prísť iní, kvalitní, opravovať. Hovoril som o nich preto, aby som ukázal, že keď niekto robí výbornú robotu, má kopu zákaziek. Ak to niekoho zaujíma, nech si to prečíta celé a neverí jednému citátu vytrhnutému z kontextu. Podstatné je, že si o remeselníkoch ako takých nič zlé nemyslím a vážim si ich.

Aký je rozdiel medzi vaším slovníkom a tým, aký sme počuli na tajnej nahrávke Jána Počiatka? Lebo si spomínate, ako ste tú vetu o robotníkoch povedali?

Že som použil slovo roboš?

Že ste povedali „dáš robošovi kachličku a on ťa o*ebe“.

Opakujem, povedal som to v nejakom kontexte, povedal som to pred siedmimi rokmi ako mladý chalan, lebo takto som sa vtedy vyjadroval. Áno, keď je človek v politike, musí sa správať a vyjadrovať zodpovednejšie, reprezentatívnejšie. Teraz by som sa takto nevyjadroval, aj keď nie som žiadny svätuškár.

Keby ste mali vypichnúť tri opatrenia z vášho volebného programu, aké by to boli?

Blíži sa voľba generálneho prokurátora, takže navrhujeme, aby bola verejná nielen voľba, ale aj samotný výber. Po druhé, zníženie zdravotných odvodov, čo by znamenalo vyššiu čistú mzdu. Tretie - vyššie platy učiteľom a zlepšenie ich vzdelávania, pretože ak chceme urobiť veľkú reformu školstva, musíme začať od učiteľov.

Ako ste prišli k nápadu na sabatikal, teda pol roka alebo rok voľna, plateného ako 50 percent hrubej mzdy zo Sociálnej poisťovne s tým, že potom by sme si opäť našli vo svojej firme miesto?

Je to jedno z opatrení, ktoré sa často používa v korporáciách, ale aj v niektorých krajinách ako ochrana proti vyhoreniu. Ľudia v niektorých psychicky alebo fyzicky náročných povolaniach by mohli mať raz za mnoho rokov dlhšiu dovolenku. Napríklad sestričky, lekári, učitelia.

Dovolenky nestačia?

Na sabatikal by mali mať právo ľudia, ktorí majú odpracovaných nepretržite 10 rokov. Je overené, že dlhšie voľno pomáha predísť vyhoreniu. Nie je to nič nezvyčajné.

Viete, koľko máme na Slovensku úradníkov navyše?

Neviem, ale ako problém skôr vnímam to, že niektorých z nich nemáme dobre zaplatených. Aby chcelo pre štát pracovať viac šikovných ľudí, aby sa do výberového konania vôbec hlásili a aby zostali dlhšie, musíme im dať dostatočné ohodnotenie. Pre mňa je dôležitejšia kvalita ako kvantita.

Na tú kvantitu som sa pýtala, lebo máte v programe vytvorenie nového rezortu - ministerstva ľudských práv. Je to naozaj potrebné?

Máme taký návrh, ale súčasne navrhujeme rušenie ministerstiev. Dve chceme vytvoriť a dve zrušiť. Myslím si, že Slovensko tento rezort potrebuje, lebo by mal riešiť aj rómsku problematiku. Tá sa poriadne neriešila tridsať rokov. A prečo? Lebo to nebola priorita v štáte, nemal na to nikto kapacitu. Teraz je splnomocnenec vlády pod ministerstvom vnútra. Nemá peniaze ani kompetencie. Navyše osady majú riešiť obce a tie nemajú ani rozpočet, ani kompetencie.

Nejde o ministerstvo šité na mieru pre vašu štvorku Irenu Bihariovú a množstvo vašich členov či podporovateľov, ktorých téma ľudských práv zaujíma?

S tým absolútne nesúhlasím, nemá byť len pre Rómov, ale pre všetkých občanov a občianky Slovenska, ktorí sa stretávajú s problémami vyplývajúcimi z extrémnej chudoby v osadách. Chceme, aby sa s tým niečo robilo, a na to bude treba mať zodpovedného ministra s plánom, ľuďmi, kompetenciami a rozpočtom. Nemôžeme len sľúbiť, že nejaký problém vyriešime, a čakať, že sa vyrieši sám bez riadenia, bez ľudí, bez peňazí.

Prejdime na inú tému. Ako sa darí vašej partnerke u pani prezidentky na odbore vnútornej politiky?

Čakáme dieťa a ona pred pár dňami odišla na materskú. Na túto tému by som rád niečo povedal, lebo asi viem, na čo sa chcete spýtať.

Tak sa opýtam. Veria vám ľudia, že prešla naozaj férovým konkurzom na prácu do paláca?

Áno, veria. Moja partnerka má tri červené diplomy z verejnej politiky a medzinárodných vzťahov. Vrátila sa na Slovensko, aby pomáhala tejto krajine. Je to veľmi vzdelaná a inteligentná žena. Prešla transparentným výberovým konaním, naozaj som nič nevybavoval, nič nedohadzoval. Vidím ju ako jednu z najkvalitnejšich ľudí v Prezidentskom paláci. Robila všetko pre to, aby zlepšila našu krajinu.

Aké vzťahy sú medzi Prezidentským palácom a Progresívnym Slovenskom?

Každý vidí a počuje, čo pani prezidentka hovorí a ako koná. Správa sa nadstranícky. Bolo to vidieť už aj v kampani do Európskeho parlamentu. Neskrývam, že sa osobne poznáme ani že sme priatelia, veď sme ju podporovali v kampani. Svojimi činmi najlepšie dokazuje, že nám nenadržiava.

Nekonzultujete spolu žiadne stratégie?

Nie.

BUDÚCI PREMIÉR? Šéf Progresívneho Slovenska tvrdí, že nie je podstatné, či chce byť predsedom vlády. Do politiky vraj chcel ísť, aby tam niečo urobil, a bude pracovať tam, kde to bude najviac potrebné.
Zdroj: Martin Mikláš

V jej blízkom tíme je podpredseda PS Michal Šimečka, právnik z PS Radovan Pala a donedávna aj vaša partnerka. Máte nejaké pravidlá komunikácie? Vynášajú niečo oni k vám? Vy k nej cez nich nič nepašujete?

V jej tíme je množstvo ľudí a väčšina z nich pochádza z iného prostredia, ako je naša strana. Nedochádza k žiadnej synchronizácii. Znova hovorím, že odpoveď na túto otázku vie posúdiť každý, kto sa pozrie na to, čo prezidentka robí a hovorí. Je zrejmé, že je nadstranícka. Už počas prezidentskej kampane sa od strany odrezala. Sme na ňu hrdí a som rád, že sme jej v kampani mohli pomôcť. Pani prezidentka však funguje samostatne.

Kedy ste sa vy osobne videli s prezidentkou?

Medzi sviatkami, v rámci voľna.

Zaskočili vás nedávne vyjadrenia Zuzany Čaputovej, keď povedala, že by Kisku za premiéra nevymenovala, ak by bol obžalovaný, a vládu s účasťou ĽSNS áno?

Popravde, nezaskočili. Poznám ju ako človeka, ktorý robí svoju prácu najlepšie, ako vie. Koná vždy zásadne podľa svojich hodnôt a v súlade s ústavou a so zákonmi. V tom sa pani prezidentka ako právnička vyzná. Politickí súperi rozprávajú, ako nám nadržiava, ale vidieť, že nič také nerobí.

Ale nahráva vám rečami o nevymenovaní Kisku za premiéra… Lebo asi skôr by vymenovala v prípade úspechu vo voľbách za premiéra niekoho od vás.

To s nami nemá nič spoločné. Aj Andrej Kiska je jej podporovateľom. Vždy mala v politike vyšší štandard, aj vďaka tomu bola zvolená.

Ako čítate vymenovanie vlády, ktorú by tvorili aj kotlebovci?

Chcem urobiť všetko pre to, aby takú dilemu nemusela riešiť. Čítam to tak, že prezidentka sa radí a robí všetko v mantineloch našej ústavy. Ona nie je v úrade na to, aby ich zastavila. Je na nás, nielen na PS/Spolu, ale na všetkých politikoch, aby sme nedovolili extrémizmu ďalej rásť, aby sme občanom ponúkli lepšiu alternatívu.

Na sociálnej sieti je video, ako vám v Košiciach nejaká mladá dáma, ktorá zrejme fandí ĽSNS, kladie otázky na telo. Ste spokojný s kampaňou, akú vediete proti kotlebovcom?

Nerobíme kampaň proti niekomu, ale za niečo. Zúčastňujeme sa aj na protestoch proti mítingom, ktoré organizujú kotlebovci. Boli sme ako prví v Sabinove a potom v Košiciach. Neorganizovali sme to my, len sme sa pridávali k občanom, ktorí si povedali, že ulice netreba prenechávať extrémistom. Naozaj sú to pre mňa silné zážitky. V Košiciach prišlo podľa mňa do dvetisíc ľudí vyjadriť odpor proti fašizmu a extrémizmu. Ukázali, že tam nechcú takých ľudí, ktorí klamú a roznášajú nenávisť. Robíme v kampani hlavne iné veci.

Na tých mítingoch je to občas dosť rušné. Nemyslíte si, že to skôr naháňa percentá kotlebovcom?

Nie, nemyslím si to. Nahráva im skôr, keď politici nedodržiavajú sľuby a neriešia sa tu dlhodobé problémy. Ľudia sa teraz naozaj začínajú báť, čo by sa tu stalo, ak by sa po voľbách dostali do vlády extrémisti.

Poďme ešte do vašej minulosti. Myslíte si, že možno riadiť štát ako firmu? Takto si to raz myslel Andrej Babiš.

(Smiech.) Páči sa mi, ako ma porovnávate s Andrejom Babišom. Nie, štát má iné ciele ako firma. Firma má hlavný cieľ generovať zisk. Štát sa má starať o svojich občanov. Štát sa však môže v otázke riadenia a efektívnosti inšpirovať v manažmente firmy. Napríklad v prístupe k ľuďom ako k zákazníkom na úradoch alebo v tom, ako motivovať zamestnancov.

Nikdy ste za tie tri roky neoľutovali, že ste nezostali v biznise?

Určite som občas zažil aj ťažké časy. Napríklad vtedy, keď som pocítil na sebe antikampaň. Predtým som bol pre verejnosť úspešný podnikateľ, športovec, ktorý robil úspešné prednášky a pomáhal odhaľovať nevýhodné štátne IT zákazky, a potom najhorší feťák na celom Slovensku. Takže áno, mal som aj také myšlienky. Ale som zvyknutý prekonávať prekážky, ktoré život, podnikanie, šport prinášajú, takže som pripravený aj na tie politické, lebo zmeny, ktoré chystáme, budú ešte ťažšie.

Politika znamená aj to, že ste pod drobnohľadom médií a sleduje sa aj vaše súkromie. Pred pol rokom sa rozoberal váš rozvod. Prečo ste sa rozvádzali?

My sme sa rozviedli, pretože manželka pracovala ako výskumníčka v USA a ja som začal čoraz viac času tráviť na Slovensku, tak postupne došlo k plynulému rozchodu.

Nebola za tým aj vaša nová partnerka?

Nie, spoznal som ju až potom.

Beriete rozvod ako nejaké osobné zlyhanie?

Určite. Bola to veľmi ťažká situácia, jedna z najťažších.

So súčasnou partnerkou čakáte dieťa. Plánujete aj svadbu?

(Smiech.) Áno, mám to niekde v zásobe.

Pred pár rokmi ste rozprávali o vašej účasti na divokom festivale Burning man v USA. Navštívili ste tam aj orgy domy, ktoré ste spomínali v televíznej relácii, kde ste boli hosťom?

Je tam veľmi veľa aktivít, o tom som napísal aj blog. Videl som tam veľa vecí, ale každý si môže pozrieť konkrétnosti, o čom tento festival je.

Už si nespomínate? Nemôžeme odporučiť každému nášmu čitateľovi, aby si prečítal váš blog spred piatich rokov.

Videl som tam veľmi veľa zaujímavých vecí, ale asi tu nie je priestor na historky.

Máte vo svojom albume doma nejaké fotky z tej akcie?

Áno, mám a verím, že sú všetky v pohode. (Smiech.)

Žiadna z nich nie je kompromitujúca? Žiadnou nie ste vydierateľný?

Určite nie. Naozaj som tam nič zlé nerobil. Bola to len návšteva festivalu.

Nezmení sa táto vaša verzia? Lebo viete, najskôr bol jeden džoint a o týždeň LSD.

Nie, nezmení sa. Neviem o žiadnych, ktoré by mi mohli uškodiť.