Štefan Harabin odmieta upadnúť do zabudnutia. O vrcholové funkcie už prišiel, a tak aspoň naďalej víri vodu v politických i justičných kruhoch rozporuplnými rozsudkami.

Jeho senát nedávno oslobodil odsúdeného sexuálneho delikventa i úplatkárskeho policajta. Dôvodom však nebola ich preukázaná nevina, ale fakt, že podľa senátu ich za mreže dostal nezákonný orgán.

Advokátka spolupracujúca so združením Via Iuris ZUZANA ČAPUTOVÁ (42) vysvetľuje, ako Harabinov senát prekročil svoje právomoci a prečo mu za to zrejme nič nehrozí. Zhovárala sa s ňou EVA MIHOČKOVÁ.

Harabinov senát nedávno prijal dva kontroverzné rozsudky, ktoré dostali na slobodu dvoch páchateľov a nasledovať by mohli ďalší. Je to len zhoda okolností alebo ide o premyslenú Harabinovu taktiku?

Vnímam to ako kontinuitu jeho osobnostného prejavu. Štefan Harabin nikdy nebol radový sudca, ktorý by zanikal v dave. Vždy na seba pútal pozornosť svojimi činmi a výrokmi, či už pôsobil ako súdny funkcionár, alebo na ministerstve spravodlivosti. V tomto trende evidentne pokračuje aj dnes ako sudca Najvyššieho súdu a predseda trestnoprávneho kolégia.

Minister spravodlivosti Tomáš Borec aj šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová sa vyjadrili, že v týchto dvoch rozsudkoch bolo viac politiky ako odbornosti. Súhlasíte?

Áno, je to evidentné najmä v odôvodnení rozsudku, ktorý súvisel so sudcom Vargom. Je tam rozsiahla pasáž, kde sa senát doktora Harabina vyjadruje k politickej zodpovednosti predchádzajúcej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, na čo osobne nevidím žiadny dôvod, keďže to nijako nesúvisí s daným prípadom.

O čo Harabinovi ide?

Ťažko povedať. Naozaj to vnímam tak, že chce na seba pútať pozornosť aj tak, že sa snaží prichádzať s prelomovými pohľadmi na vec. Len je otázne, či je to aj v súlade so zákonom.

Tie dva rozsudky neboli v súlade so zákonom?

Mám o tom vážne pochybnosti. V oboch prípadoch sa senát mal predovšetkým pridržiavať predmetu konania, teda konkrétnej trestnej veci. Senát však zároveň riešil iné skutočnosti a na nich založil svoje rozhodnutia.

V prípade odsúdeného sexuálneho delikventa sa senát začal zaoberať aj tým, že sudca Varga, ktorý ho poslal za mreže, bol údajne nezákonný sudca, pretože v Českej republike sa dopustil trestného činu jazdy pod vplyvom alkoholu.

Bez ohľadu na to, že v tom čase to nebol na Slovensku trestný čin, Harabinov senát nemal právomoc rozhodovať o spôsobilosti sudcu vykonávať svoju funkciu.

Predpokladám, že o tom môže rozhodnúť iba disciplinárny senát, ktorý sa tým vôbec nezaoberal.

Presne tak. Disciplinárny senát alebo súd v trestnom konaní môžu konštatovať vinu za disciplinárny delikt nezlučiteľný s funkciou sudcu alebo úmyselný trestný čin. Následne Súdna rada predloží návrh prezidentovi republiky na jeho odvolanie. Až keď ho hlava štátu odvolá, prestáva byť sudcom.

Takže Harabinov senát prekročil svoje kompetencie?

Je dôvod myslieť si to. Problematický je aj spôsob, ako sa k tomuto výsledku Harabinov senát dostal. To, či je sudca spôsobilý na výkon funkcie, sa môže posudzovať len na základe slovenskej právnej úpravy. Jazda pod vplyvom alkoholu bola v tom čase trestným činom len v Česku. Na Slovensku to bol iba priestupok a z toho treba vychádzať.

Čo bolo nezákonné v druhom prípade, keď Harabinov senát spochybnil inšpekčnú službu ministerstva vnútra?

Tam bola podstata veci tiež inde - išlo o odvolacie konanie policajta odsúdeného za prijímanie úplatku. Senát ho oslobodil, čo odôvodnil tým, že jeho trestné stíhanie začal neoprávnený orgán - inšpekčná služba ministerstva vnútra, ktorá podľa senátu nemala na to kompetenciu v zmysle Trestného poriadku.

Preto má byť takéto konanie od začiatku neplatné, a teda aj zabezpečené dôkazy sú nepoužiteľné pre trestné konanie.

Senát tvrdí, že inšpekčná služba nemá oporu v zákone a vyšetrovanie môže viesť len Policajný zbor, pod ktorý služba nepatrí. V legislatíve sa skutočne inšpekcia ministerstva vnútra nespomína. Nenašiel Harabin dieru v zákone?

Myslím si, že nie. Inšpekčná služba sa spomína v zákone o Policajnom zbore, kde sa v paragrafe čislo štyri uvádza členenie zboru. Na inom mieste sa píše, že služby Policajného zboru riadi jeho prezident, ak minister vnútra neurčí inak. A v prípade inšpekcie minister určil inak a presunul ju priamo pod seba.

To všetko potvrdzuje, že inšpekcia je riadnou súčasťou Policajného zboru, ako to uvádza zákon. Napokon, aj v rozsudku senátu sa píše, že všetky úkony trestného konania podpísali vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí ich vykonávali.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Advokátka Zuzana Čaputová: Harabin chce na seba pútať pozornosť