<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Od začiatku pandémie je súčasťou tímov odborníkov, ktorí vymýšľajú stratégie a odporúčania, aby sme zostali zdraví. Neúnavne hovorí o tom, prečo je očkovanie najlepší spôsob, ako neochorieť a ako sa dostať zo začarovaných vírusových vĺn. Zrejme práve preto sa stala jedným z cieľov antivaxerských radikálov, ktorí obťažovali zdravotníkov priamo pred ich domami. Čoho sa boja? A v čom sa mýlia? Aké následky môže mať prekonaný covid? Ktoré choroby majú dnes deti častejšie a ako sa zmenili ich rodičia?

O&nbsp;tom všetkom sa s&nbsp;pediatričkou ELENOU PROKOPOVOU rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Je dostačujúce, že ľudí, ktorí sa vám vyhrážajú a&nbsp;chodia k&nbsp;vášmu domu protestovať proti očkovaniu, polícia len monitoruje?

Myslím, že vedia, ako majú postupovať v&nbsp;súlade so zákonom. Určite ma však potešil postoj mojich susedov, známych, prezidentky, predstaviteľov vlády aj väčšiny spoločnosti.

Napriek radikálom svoju provakcinačnú rétoriku nemeníte. Je dôvodom fakt, že ste sama prekonali covid s&nbsp;ťažkým priebehom a&nbsp;viete, čo dokáže spôsobiť? Ako sa dnes cítite?

Nemením, nedá sa povedať iné. Následky mám doteraz a&nbsp;stále mi nie je dobre. Asi všetci, ktorí dopadli ako ja, vám povedia, že sú dni, keď je lepšie, a&nbsp;potom také, keď je zle. Keď nevládzete, ťažšie sa vám dýcha, ste slabí. Niekedy som dokázala hodiny jazdiť na bicykli, lyžovala celý deň, dnes si neviem predstaviť ani dlhšiu prechádzku či túru. Už len cesta do obchodu je pre mňa počas tých zlých dní výzvou.

Včas podanou vakcínou by ste asi týmto problémom predišli, na druhej strane sa niektorí zaočkovaní sťažujú na bolesti svalov, dokonca hovoria, že dostali reumu.

Určite predišla. Žiaľ, v&nbsp;čase, keď som mala covid, ešte očkovanie nebolo možné. Reumu z&nbsp;vakcinácie dostať nemôžete a&nbsp;bolesti svalov sú očakávané, dočasné vedľajšie účinky. Pozitívom je, že očkovanie v&nbsp;tele vyvoláva takmer rovnaký typ imunity ako po prekonaní ochorenia COVID-19.

Je teda to isté, ak som chorobu prekonala a&nbsp;ak som zaočkovaná?

Nie tak úplne. Po ochorení, hlavne ak prebehlo s&nbsp;miernymi príznakmi, nemusí byť vaša imunita dostatočná, aby vás ochránila pred reinfekciou. Okrem toho, prípadné vedľajšie účinky po očkovaní sú miernejšie a&nbsp;rýchlo odznejú. Následky prekonanej choroby môžu byť dlhodobé, ako aj v&nbsp;mojom prípade.

Prezidentka a&nbsp;profesor Krčméry sa v&nbsp;decembri dali zaočkovať prvými vakcínami. Kedy ich čaká preočkovanie?

Štúdie a&nbsp;dáta hovoria, že imunita a&nbsp;protilátky chránia pred koronavírusom približne dvanásť mesiacov. Potvrdzuje to aj prax, lebo už uplynul rok od zaočkovania ľudí v&nbsp;rámci klinických štúdií. Preočkovanie sa bude riešiť, ak sa ukáže, že u&nbsp;nich dochádza k&nbsp;poklesu imunity, alebo situáciu zmenia nové mutácie vírusu, proti ktorým by vakcíny neboli také účinné.

Prezraďte, ako ste sa z&nbsp;tisícky detských lekárov stali práve vy hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu.

V&nbsp;našej odbornej spoločnosti si členovia volia výbor, ten potom volí vedenie a&nbsp;navrhuje ministrovi zdravotníctva špecialistu zo svojich radov. Minister síce sám môže určiť hlavného odborníka pre konkrétny medicínsky odbor, u&nbsp;nás však akceptoval návrh primárnych pediatrov.

Na ďalšej strane sa dočítate, čo si myslí doktorka Prokopová o exministrovi zdravotníctva Druckerovi aj šéfke zdravotníckeho výboru Cigánikovej.

Ministri sa striedali, vy ste tam stále.

Pravda, zažila som ich už päť. Tomáša Druckera, Andreu Kalavskú, Petra Pellegriniho, Mareka Krajčího a&nbsp;teraz Vladimíra Lengvarského. So všetkými som doteraz vychádzala korektne.

Je podľa vás nevyhnutné, aby bol minister lekárom?

Nevyhnutné určite nie. Napríklad Tomáš Drucker ním nebol, ale obklopil sa vzácnymi ľuďmi, ktorí fungovanie zdravotníctva dobre poznajú. Na druhej strane, lekár na takomto poste dokáže lepšie porozumieť našej práci a&nbsp;problémom, s&nbsp;ktorými sa denne stretávame.

Prekážali niektorému vaše názory, ak sa nezhodovali s&nbsp;jeho postojom?

Nie. Ale, úprimne, nikdy som sa takýmito dilemami nezaoberala. Mojou úlohou je vysloviť odborné stanovisko.

Niektoré veci riešite aj s&nbsp;poslancami zo zdravotníckeho výboru. Takisto bezproblémovo?

S&nbsp;nimi je komunikácia o&nbsp;niečo ťažšia. Je náročnejšie presvedčiť ich o&nbsp;zmene, o&nbsp;ktorej nie sú presvedčení. Nie vždy vidia tak hlboko do odborných problémov. Pritom legislatíva môže pomôcť zlepšiť podmienky práce zdravotníkov a&nbsp;služby pacientom už len tým, že sa zrušia niektoré obmedzenia.

Patrí šéfka výboru Jana Bittó Cigániková k&nbsp;tým, ktorí zdravotníctvu rozumejú?

Spoznala som ju ešte ako členku výboru za predchádzajúcej vlády. Dokáže počúvať a&nbsp;hľadať riešenia.

Ako sa stalo, že vás prizvali aj do konzília odborníkov, ktoré malo riešiť manažovanie pandémie?

Keď bolo treba nastavovať a&nbsp;neskôr uvoľňovať opatrenia, ktoré by zamedzili šírenie vírusu, vznikol na úrade vlády odborný poradný orgán. Zavolali mi, či by som nebola jeho členkou. Konzílium sa tvorilo tak, aby zahŕňalo ľudí, ktorí budú potrební pri prijímaní rozhodnutí. Mali byť zastúpení epidemiológovia, infektológovia, analytici. Mňa nominovali ako zástupkyňu ambulantného sektora a&nbsp;súčasne ako radkyňu v&nbsp;otázkach detí, v&nbsp;problematike súvisiacej so šírením vírusu v&nbsp;školách, neskôr aj s&nbsp;očkovaním.

Keď sme pri deťoch, pediatria nie je práve vychytený odbor.

Nedostatok doktorov je naprieč špecializáciami. Ale máte pravdu, mladí si vyberajú buď menej náročné odbory, alebo odchádzajú do zahraničia.

Tie, kde je komunikácia a&nbsp;prístup k&nbsp;pacientom jednoduchší. Dospelý totiž jasne povie, aké má ťažkosti, opíše príznaky. Pediatria je v&nbsp;tomto ohľade zložitejšia. Navyše, u&nbsp;nás máte pred sebou nie jedného, ale dvoch klientov: rodiča a&nbsp;dieťa. Dieťa sa bráni, nechce byť ošetrené. Rodičia sú zas často úzkostní. Mnoho mladých kolegov som počula povedať aj to, že sa nemôžu pozerať, ako malí pacienti trpia.

Ako detská lekárka mám pred sebou nie jedného, ale dvoch klientov: rodiča a&nbsp;dieťa. Dieťa sa bráni, nechce byť ošetrené. Rodičia sú často úzkostní.

Nedávno sme v&nbsp;PLUS 7 DNÍ písali o&nbsp;94-ročnom lekárovi, ktorý stále ordinuje. Je lekárov dôchodcov čoraz viac?

V&nbsp;takomto vysokom veku nie. Bežné však je, že ordinujú sedemdesiatnici i&nbsp;starší. V&nbsp;primárnej pediatrii máme aktuálne asi 1&nbsp;090 lekárov, približne tretina z&nbsp;nich má viac ako 65 rokov.

Čo k&nbsp;tomuto povolaniu prilákalo vás?

U&nbsp;mňa sa to vnútorne rozhodlo nejako automaticky, prirodzene. Deti mám rada, sú úprimné, neklamú. Pomáhať im je pre mňa zmysluplné.

Predpokladám, že pri práci s&nbsp;drobcami zažívate veľa milých situácií.

Každý deň. Musíte byť vo veľmi zlom emočnom rozpoložení, aby vás detská energia nenabila. Stačí, keď príde malý pacient do ambulancie a&nbsp;nechce sa mu odísť alebo sa začne hrať, kým sa rozprávam s&nbsp;rodičom či píšem lekársku správu, a&nbsp;mamu posiela domov. Krásne je aj to, keď dieťatku pozeráte do úst a&nbsp;ono vás spontánne pohladká po tvári, to vám roztopí srdce. Dokonca sa mi ušla aj pusa na líčko.

Áno, hovoria mi Elenka alebo lienková doktorka. Zvykli sme si aj sestričky volať teta Magduška, teta Ľubka. Minule jedna mamina povedala svojej ratolesti: „Podaj lístok pani sestričke,“ a&nbsp;dieťa nechápalo, koho tým myslí.

To vzniklo neplánovane. Keď som si to tu zariaďovala, kupovala som biely nábytok a&nbsp;na oživenie farebné ležadlá. Nestačilo. Nechceli sme mať fádne, sterilné prostredie. Preto som vybrala červené doplnky. Aj na vizit­kách som zvolila červené písmo na bielom papieri. Pán, ktorý mi ich vyrábal, ma upozornil, že v&nbsp;rohu je prázdne miesto, niečo by sa tam vraj hodilo. Navrhol, že keďže je všetko červené, dá tam lienku. V&nbsp;škôlke sú rovnako triedy pomenované po zvieratkách: žabky, lienky, včeličky. My máme lienky a&nbsp;deti si na ne zvykli. Keď idú na dovolenku, vždy sem nejakú novú donesú, a&nbsp;tak rôzne druhy ukladáme všade.

Šokovalo ma, že denne vyšetríte viac ako 40, v&nbsp;chrípkovej alebo virózovej sezóne až sto pacientov. To je ako na bežiacom páse.

Nielen my. Toľko detí každý deň prejde rukami asi každého pediatra.

Máte asi dvetisíc malých pacientov. Nie je to príliš? Koľkých poznáte podľa mena?

Áno, je ich veľa. Väčšinou má pediater v&nbsp;kapitácii tak 1&nbsp;400 detí. Menej ako tisíc je na Slovensku skôr rarita. V&nbsp;práci sme osem hodín denne a&nbsp;za ten čas nevyšetrujeme len chorých. Máme čas vyčlenený aj na poradne pre bábätká a&nbsp;na preventívne prehliadky. A&nbsp;koľko z&nbsp;nich poznám? Všetky!

Ako je to možné? Mne sa nezdá, že ma moja obvodná lekárka pozná...

Keď sa bábätko narodí a&nbsp;prihlásia ho rodičia do našej starostlivosti, najskôr k&nbsp;nám chodí do poradne. Vidíme ho každé tri týždne, sledujeme jeho vývoj. Neskôr je to každé dva mesiace, ale ak ochorie, častejšie. Samozrejme, deti navštevujú moju ordináciu s&nbsp;rodičmi a&nbsp;vtedy si budujeme vzťah aj s&nbsp;nimi. Neskôr prichádzajú len na preventívnu prehliadku, no v&nbsp;troch rokoch, keď nastúpia do škôlky, sa frekvencia opäť zvýši. Stáva sa, že v&nbsp;tomto veku ich vídavam aj každý týždeň. Vtedy sa spoznáme najlepšie.

Na ďalšej strane sa dočítate, či sa budú očkovať aj deti pod 12 rokov a ako doktorka Prokopová presviedča rodičov na povinné očkovania detí.

Prečo proti covidu očkujeme až od 12 rokov?

Od tohto veku boli dokončené klinické štúdie na vakcíny. Vieme teda, že sú pre 12- a&nbsp;viacročných účinné a&nbsp;bezpečné. Momentálne prebiehajú skúšky aj s&nbsp;nižšími vekovými kategóriami. Ak dopadnú dobre; hranica sa posunie. V&nbsp;týchto prípadoch je proces vývoja vakcín náročnejší ako u&nbsp;dospelých, lebo treba presne vypočítať a&nbsp;overiť množstvo účinnej látky, možno aj zvoliť inú schému očkovania. Má to svoje špecifiká, skúšky sú prísnejšie, trvajú dlhšie.

Očkovanie maloletých, nielen na covid, je už dlhšie diskutovanou témou. Máte vo svojej ambulancii rodičov, ktorí ho odmietajú?

Je o&nbsp;mne známe, že vakcináciu podporujem, preto si rodičia, ktorí nechcú dať svoje deti zaočkovať, vyberú iného pediatra. Pravda je, že aj z&nbsp;tých, ktorí ku mne chodia, sú niektorí skeptickí. No nie a&nbsp;priori proti. Keď ich porovnám s&nbsp;ľuďmi, ktorí mi vypisujú nenávistné správy, je ich postoj úplne iný. Jednoducho kladú otázky a&nbsp;ja sa im snažím dať odpovede.

Takže viete, čo na nich platí. Môžete vláde poradiť, ako národ presvedčiť.

Nezvyknem presviedčať, hovorím fakty. U&nbsp;mnohých rodičov funguje, ak sa s&nbsp;nimi bavím o&nbsp;ochorení, ktoré bez očkovania hrozí. Aj keď majú obavy, je úžasné, že nikdy nie sú agresívni. Počúvajú. Akceptujeme sa navzájom. Stane sa, že si ma aj vypočujú a&nbsp;názor nezmenia. Často sa však k&nbsp;téme vrátia, nechajú si riziká a&nbsp;benefity uležať v&nbsp;hlave. Keď sa u&nbsp;nich ručička váh pri­kloní k&nbsp;očkovaniu, prídu.

Ich rozhodnutie môže trvať aj niekoľko rokov. Niekedy odmietnu zaočkovať bábätko, no neskôr sa zľaknú komplikácií, keď nastúpia detské choroby. Alebo po čase usúdia, že ich ratolesť je už dosť veľká a&nbsp;vakcináciu zvládne.

Mám aj takých rodičov, ktorí sú k&nbsp;očkovaniu skeptickí. Nemôžem však povedať, že sú a&nbsp;priori proti. Majú len otázky, na ktoré chcú odpovede.

To sme však hovorili o&nbsp;povinných očkovaniach. Čo tie ďalšie? Napríklad proti encefalitíde, HPV vírusu. Je o&nbsp;ne záujem?

Rodičom dávam informácie úplne o&nbsp;všetkých. Vysvetlím im, o&nbsp;aké choroby ide, ako vyzerá ich priebeh, čo hrozí. Poviem im, kedy očkovať, aký vek je najvhodnejší. Pre mestské typy tráviace voľný čas v&nbsp;nákupných centrách, bez chalúp, babiek na dedinách a&nbsp;výletov do lesa nie je riziko kliešťovej encefalitídy veľké. Hoci môžu ju dostať aj na kolibe z&nbsp;nepasterizovaných syrov či zo žinčice. Iná vec je očkovanie proti HPV vírusu. Je vlastne jediným účinným prostriedkom proti rakovine krčka maternice, na ktorú každý rok 600 žien ochorie a&nbsp;asi 200 zomrie.

Je pre vás pozitívna správa Štatistického úradu SR, že máme menej úrazov detí? Aj keď na druhej strane nabrali na váhe.

V&nbsp;rámci celej populácie možno máme menej úrazov, ale z&nbsp;toho podielu detí, ktoré sa vrátili k&nbsp;fyzickým aktivitám, ich máme viac. Lekári, traumatológovia, ortopédi by vám povedali, že ich úrazy sú vážnejšie, lebo sa zabudli hýbať. My pediatri to vnímame citlivo. V&nbsp;ambulancii vlastne máme dva extrémy. Deti, ktoré športujú pomaly vrcholovo v&nbsp;kluboch, a&nbsp;také, ktoré nešportujú vôbec. Chceme, aby boli aktívne všetky. Ale v&nbsp;rozumnej miere. Tak ako my, keď sme boli malí.

Ako sa zmenili detské diagnózy za roky vašej praxe?

Keď som začínala, časté boli zápaly stredného ucha, epiglotitída. S&nbsp;tým sa už v&nbsp;ambulanciách veľmi nestretávame. Bežné škôlkarské virózy a&nbsp;infekty však zostali a&nbsp;pribudli zápaly pľúc spôsobené mykoplazmami, chlamýdiami, autoimunitné ochorenia, exotické choroby.

Vaši kolegovia bijú na poplach aj pre rastúci počet detí s&nbsp;poruchami autistického spektra.

Autizmus sa dnes u&nbsp;detí vyskytuje určite častejšie ako v&nbsp;minulosti. Keď som pred pätnástimi rokmi z&nbsp;kliniky nastúpila do praxe v&nbsp;ambulancii, mala som také jedno. Teraz ich je oveľa viac. Prečo to tak je, nevieme.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/rozhivor-ako-rodicov-ktori-boja-aj-povinneho-ockovania-toto-nich-skusak-lekarka-prokopova" target="_blank" rel="noopener">FOTO doktorky Prokopovej v GALÉRII</a>

Veľmi. V&nbsp;minulosti vedeli, že teplotu choré dieťa jednoducho máva, a&nbsp;väčšinou si s&nbsp;ňou poradili. Vedeli, že hnačka v&nbsp;lete je bežný neduh, čo pri nej treba urobiť. Až keď to nezabralo, išli k&nbsp;lekárovi. Súčasní rodičia nevideli liečbu hnačky ani zrážanie teploty v&nbsp;praxi. Nevedia si poradiť a&nbsp;často ani prebrať zodpovednosť za liečbu. Mám pocit, že chcú dostať návod na všetko v&nbsp;excelovskej tabuľke. K&nbsp;lekárovi utekajú pri každom soplíku. Nemajú intuíciu, potrebujú sa vždy uistiť, že nejde o&nbsp;nič vážne, a&nbsp;svoju zodpovednosť prenášajú na zdravotníkov.

Ako na rodičov, ktorí sa boja aj povinného očkovania: Toto na nich skúša lekárka Prokopová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Ako na rodičov, ktorí sa boja aj povinného očkovania: Toto na nich skúša lekárka Prokopová

Súvisiace články

Máte doma dieťa-drievko a kecy pri hokeji? Nebezpečné správanie, vraví psychologička športu

Ak ja som chyba, Matovič je OMYL: Poslanec Krošlák otvorene o šéfovi OĽaNO a ich vzťahu

Že dobre platená brigáda? Poslanec je robota! Toto všetko robí Pán zodpovedný parlamentu

MAGDA Vášáryová: Pri ktorom politickom momente plakala? Prečo deti dedia inteligenciu po matke?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás