Matúš Német

Kedysi sa hovorilo, že sú ochorením detí, ale najviac ohrozujú zdravie a&nbsp;život dospelých. Keď sa dostanú do&nbsp;drobných pľúcnych alveol, vzniká veľmi ťažký zápal pľúc, ktorý takmer vždy vedie k&nbsp;smrti. V&nbsp;najhoršom prípade sa tento vírus dostane do&nbsp;mozgu, kde požiera množstvo podporných buniek. Virológ FEDOR ČIAMPOR (77) v&nbsp;rozhovore s&nbsp;MATÚŠOM NÉMETOM vysvetlil, čo osýpky sú, prečo sú nebezpečné, aj to, ako vníma hlasovanie poslancov Národnej rady o&nbsp;povinnom očkovaní detí.

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že vo svete sa oproti minulému roku strojnásobil výskyt osýpok, ale číslo vraj môže byť ešte vyššie. Dá sa hovoriť o&nbsp;alarmujúcej situácii?

Myslím si, že sa dá hovoriť o&nbsp;alarmujúcej situácii, pretože vznikajú aj rozsiahlejšie epidémie. Napríklad epidémia v&nbsp;Mozambiku pripravila o&nbsp;život takmer päťsto ľudí, detí i&nbsp;dospelých. A&nbsp;každá krajina, ktorá dlhé roky nepoznala osýpky, hlási drobný alebo väčší výskyt. Vlna výskytu neutícha, naopak, objavuje sa v&nbsp;ďalších krajinách.

Čo je dôvodom takého enormného nárastu?

Je to predovšetkým nedostatok prevencie. Keď poklesne zaočkovanosť obyvateľstva pod 75 percent, je to alarmujúce. Počet zaočkovaných ľudí začal rapídne klesať, pretože rodičia prestali dávať očkovať svoje deti, a&nbsp;teda šírenie infekcie je veľmi jednoduché. Schopnosť byť infikovaný v&nbsp;nejakom kolektíve je až 90-percentná. Navyše k&nbsp;tomu prispieva mobilita ľudí. Dnes nie je problém byť za&nbsp;niekoľko hodín na&nbsp;inom kontinente a&nbsp;inkubačná lehota pri osýpkach je osem až štrnásť dní. Mnohokrát ľudia vôbec nevedia, že sú chorí, a&nbsp;roznášajú infekciu.

Nárast výskytu osýpok zaznamenávame aj vo vyspelých krajinách. Prečo?

Sú dva zásadné momenty. Jedným je spomínaný pokles zaočkovanosti obyvateľstva, ktorá klesá pod 75 percent, a&nbsp;druhým momentom sú migračné vlny ľudí, ktorí nie sú očkovaní, nedávajú sa zaočkovať a&nbsp;prichádzajú s&nbsp;infekciami, o&nbsp;ktorých ani nevedia.

Svetová zdravotnícka organizácia navyše vyškrtla Česko, Spojené kráľovstvo, Grécko, ale i&nbsp;ďalšie štáty zo zoznamu krajín, v&nbsp;ktorých sú vykynožené osýpky. Kedy, na&nbsp;zá­klade čoho organizácia k&nbsp;takémuto rozhodnutiu pristúpi?

To sú takzvané eradikačné zoznamy. Krajina, v&nbsp;ktorej sa určitý počet rokov nevyskytol žiadny prípad alebo veľmi málo prípadov, sa označuje za&nbsp;krajinu, ktorá má určitú infekciu eradikovanú. Napríklad existuje absolútna eradikácia pravých kiahní na&nbsp;celom svete. Potom je takmer v&nbsp;deväťdesiatich percentách sveta eradikovaná detská obrna a&nbsp;osýpky. Ale len čo počet prípadov začne stúpať a&nbsp;prekročí určitú hranicu, Svetová zdravotnícka organizácia označí túto krajinu za&nbsp;takú, ktorá nie je bezpečná z&nbsp;hľadiska rizika byť infikovaný.

Sme na tom lepšie ako Česká republika, ale počet infekcií takisto narastá. Slovensko je zatiaľ z hľadiska infikovaných osôb bezpečné. Mali sme niekoľko drobnejších epidémií osýpok, hlavne na východnom Slovensku, čo bolo spôsobené ľuďmi, ktorí prichádzali z krajín, kde sa osýpky vyskytujú. To boli napríklad pracovníci zo Spojeného kráľovstva alebo niektorí migranti alebo občania Ukrajiny, kde nie sú osýpky eradikované. Opatrenia, ktoré sa vykonali, viedli k tomu, že infekcia sa rozsiahlejšie nerozšírila. Zatiaľ nebol dôvod vyhlásiť Slovensko za krajinu s určitým nebezpečenstvom nákazy.

Parlament nedávno nepodporil novelu z&nbsp;dielne ministerstva zdravotníctva, na&nbsp;základe ktorej by mohli predškolské zariadenia navštevovať len zaočkované deti. Ako hodnotíte tento politický krok?

Hodnotím ho ako nepochopiteľný z&nbsp;hľadiska ochrany obyvateľstva pred rozsiahlymi infekciami. Predsa len osýpky spôsobujú dvoj- až trojpercentnú úmrtnosť, hlavne u&nbsp;dospelých ľudí sú nebezpečnejšie ako u&nbsp;detí. Môžu viesť k&nbsp;veľmi vážnym ochoreniam pečene, pľúc, mozgu s&nbsp;trvalými následkami. Takže čím menej takýchto ochorení je, tým je to lepšie. Jediná vec, ktorá pomáha, je práve očkovanie. Navyše, v&nbsp;dobe, keď Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila dva najvýznamnejšie svetové objavy - očkovanie a&nbsp;antibiotiká -, ktoré ochránili ľudstvo pred nebezpečnými ochoreniami, postaviť sa proti tomuto zákonu je prinajmenšom nezodpovedné.

Čo podľa vás mohlo poslancov pri hlasovaní ovplyvniť?

Myslím si, že je to politická slepota.

Dá sa ich hlasovanie racionálne vysvetliť?

Nedá sa to zdôvodniť, lebo v politike nijaká racionalita nie je. Werich hovorí, že najväčším nebezpečenstvom je „blbosť“. Navyše slovo „blb“ sa rovnako číta spredu aj zozadu. Súhlasom, s novelou zákona o očkovaní by im nič nehrozilo. Asi by stratili pár hlasov vo voľbách od tých, ktorí sú proti očkovaniu. Nech si spytujú svedomie, čo je dôležitejšie - hlasy alebo zdravie detí.

Na&nbsp;susednej Ukrajine hlásia takmer 60-tisíc prípadov osýpok. Vzniká tu obava z&nbsp;ich prenosu na&nbsp;Slovensko. Prijali sme nejaké kroky, opatrenia na&nbsp;zamedzenie ich šírenia?

Nemám stopercentné informácie, ale v&nbsp;prípade hrozby vtáčej chrípky sa kontrolovali všetky vstupné miesta do&nbsp;republiky, sledovala sa teplota, prvé príznaky, ktoré by mohli naznačovať, že prichádza človek s&nbsp;nejakou infekciou. Pokiaľ viem, žiadne takéto vyhlásenie k&nbsp;osýpkam zatiaľ nebolo.

Slovensko má stále dosť vysoké percento zaočkovanosti obyvateľstva. Nepatríme medzi krajiny s&nbsp;ohrozením straty kolektívnej imunity, príchod takýchto ľudí preto nespôsobí rozsiahlejšie epidémie. Úrad verejného zdravotníctva zrejme považuje svoje opatrenia za&nbsp;dostatočné.

Čo sú osýpky, prečo sú nebezpečné?

Osýpky sú vírusové ochorenie spôsobené paramyxovírusmi. Paramyxovírusy sú náchylné na&nbsp;rôzne mutácie. Znamená to, že aj vírus osýpok sa môže čiastočne meniť a&nbsp;ľudia, ktorí boli proti osýpkam zaočkovaní, môžu ochorieť, lebo boli nakazení iným typom, než bol očkovací kmeň. Navyše sa toto ochorenie šíri vzduchom, drobným vykašliavaním, nie kvapôčkami ako pri chrípke, ale pri kýchaní a&nbsp;kašli. Infekcia sa začína v&nbsp;horných dýchacích cestách a&nbsp;vstupnou bránou je vždy nosohrtan.

Z horných dýchacích ciest veľmi rýchlo prenikajú do krvi a ňou sa šíria. Hovoríme tomu, že vzniká virémia, že vírus koluje v krvi. Krv sa dostáva do lymfatických uzlín, odtiaľ priamo do kože. Na koži vzniká drobné začervenanie a v ústach sa tvoria už na tretí-štvrtý deň drobné škvrny, ktoré sa podľa jedného imunológa označujú Koplikovove škvrny.

Pamätám sa na prípad, keď mi poslali do laboratória ešte v roku 1986 jedného Afričana, pretože nevedia zistiť, čo mu je. Bolo to v čase, keď osýpky neexistovali, tak to lekári ani nepoznali. Mysleli si, že má ekzém. Ja som však prostredníctvom elektrónového mikroskopu robil diagnostiku, zobral som vzorku z jeho úst na sieťku a keď som ju zafarbil a dal do mikroskopu, hneď som vedel, že má osýpky. To je prvý z príznakov. Navyše sa z týchto škvŕn vírus uvoľňuje ešte v štádiu, keď sa neprejavili všetky príznaky ochorenia. Teda ešte skôr, ako začnete kašľať, máte horúčku či vás začne bolieť hlava.

Hrozí aj nebezpečenstvo úmrtia na&nbsp;osýpky?

Keď sa dostanú do&nbsp;drobných pľúcnych alveol, vzniká veľmi ťažký zápal pľúc, ktorý takmer vždy vedie k&nbsp;smrti, pretože liek neexistuje. V&nbsp;najhoršom prípade sa tento vírus dostane do&nbsp;mozgu a&nbsp;v&nbsp;mozgu vyvoláva takzvanú abortívnu infekciu. To je infekcia, keď je vírus v&nbsp;bunke, množí sa, ale chýba mu niečo, aby dozrel. Pretože nedozreje, nemôže sa dostať z&nbsp;bunky von, v&nbsp;bunke sa množí, požiera ju, preto veľké množstvo podporných buniek a&nbsp;neurónov zahynie. Prvé príznaky sú také, že ľudia začínajú zle vidieť, strácajú zrak, majú bolesti hlavy. Nastupujú duševné príznaky, strácajú pamäť, vedomie a&nbsp;človek zomiera. To je jedna z&nbsp;komplikácií, nie je častá, vyskytuje sa medzi dvoma až troma percentami infikovaných.

Ako na&nbsp;osýpky reaguje dieťa a&nbsp;ako dospelý?

Je tu rozdiel. V minulosti sa osýpky označovali ako choroba detí, pretože väčšinou sa deti stretávali v kolektívoch, v škôlkach, školách. Dieťa rýchlejšie dokáže imunitným systémom reagovať, nie je také preťažené ako dospelý človek. Dieťa zväčša bez následkov prekonáva túto infekciu, pár dní si doma poleží, do šesť dní začervenanie zmizne a je absolútne v poriadku. U dospelého vírus pretrváva v pečeni a v slezine. Veľmi často vznikajú ťažké zápaly a zlyhanie pečene. Navyše u detí sa málokedy dostane do pľúcnych alveol, u dospelého častejšie. Preto u dospelých ľudí sú osýpky omnoho nebezpečnejšie.

Trvá maximálne desať až dvanásť dní. Pacientovi sa podávajú lieky proti horúčke a&nbsp;podporné látky na&nbsp;imunitu.

Zažili sme v&nbsp;našom regióne v&nbsp;histórii, že by osýpky vyslovene zabíjali?

Na&nbsp;Slovensku sa nepamätám, že by bola takáto zmienka v&nbsp;odborných knihách. V&nbsp;Amazónii v&nbsp;19. storočí prepukla epidémia. Spôsobila tam až dvadsaťpercentnú úmrtnosť. Veľká epidémia bola v&nbsp;roku 1670 na&nbsp;Islande. Tam na&nbsp;osýpky zomrelo približne pätnásť percent populácie.

Je výskyt osýpok podmienený niečím podobným, ako je to pri chrípke, že sa šíria lepšie v&nbsp;zimnom období?

Vyskytujú sa celoročne. To je spôsobené formou šírenia. Vírus chrípky je citlivý na&nbsp;teplotu. Pri nižších teplotách vydrží niekoľko dní, kým pri vyšších teplotách do&nbsp;niekoľkých minút zahynie. Pri osýpkach to neplatí.

Často sa hovorí o&nbsp;očkovacích látkach. Aká je ich účinnosť?

Je takmer stopercentná. Najčastejšie sa používajú očkovacie látky so živým vírusom. To znamená, že sa používa vírus, ktorý nie je zabitý, nie je chemicky opracovaný, ale je živý, lebo živé vírusy sú schopné navodiť celoživotnú imunitu. Zatiaľ čo umŕtvené vírusy, ktoré sa používajú v rámci epidémie, vyvolávajú účinnosť len jeden rok. Také sa používajú dnes v krajinách Afriky, Ázie, kde prepukne epidémia, a treba zvýšiť odolnosť organizmu. Živý vírus je skoro podobný vírusu osýpok, ktorý človek dostane, ale je oslabený tak, že nie je schopný vyvolať toto ochorenie.

Minimálne dvadsať rokov a&nbsp;po&nbsp;prekonaní choroby celoživotne.

Očkuje sa v&nbsp;prvom roku a&nbsp;jednoročnou vakcínou sa očkuje v&nbsp;treťom až šiestom mesiaci.

Môže sa zaočkovaný človek osýpkami nakaziť?

Je to ako všetko v prírode. Môže, ale je to veľmi výnimočné, podobne ako pri chrípke. Očkovacia látka obsahuje tri základné kmene vírusov chrípky, ktoré cirkulujú v 97 percentách prípadov. V troch percentách cirkuluje taký vírus, ktorý nie je v očkovacej látke. Čiže môžete vírus dostať, ak máte veľkú smolu. Výhodou očkovania je skutočnosť, že ochorenie sa potom prejavuje miernejšie a zvyčajne nedochádza k ťažkým komplikáciám.

Hrozí nám nejaká epidémia či iné vyčíňanie vírusov?

Na Slovensku prakticky žiadna veľká hrozba neexistuje. Patríme medzi krajiny, kde je napríklad výskyt HIV pomerne nízky, pod priemerom sveta. Napriek tomu, že máme v susedstve Ukrajinu, kde je výskyt HIV veľmi vysoký. Bol som tam a môžem povedať, že je to hrozný pohľad, a podmienky, aké tam v zdravotníctve panujú, sú pre nás nepredstaviteľné. Samozrejme, že chrípkové infekcie a pandémie sú hrozbou u nás aj vo svete rovnakou mierou, pretože väčšina chrípkových vírusov patrí medzi pandemické kmene. Keď zachváti Maďarsko či Česko, určite príde aj k nám. Čiže jedinou hrozbou je mimoriadny pandemický kmeň chrípky. Ale ostatné vírusy vo zvýšenej miere nehrozia. Máme to šťastie, že veľké percento populácie je zaočkované, ale ako bude dorastať populácia mladších a&nbsp;nezaočkovaných, hrozba výskytu epidémie bude čoraz reálnejšia.

Na&nbsp;internete kolujú rôzne očkovacie antikampane. Čo na&nbsp;to hovoríte?

Sú to ľudia ako jeden elektrotechnik zo Žiliny, ktorý prostredníctvom internetu šíri nezmysly. O&nbsp;biológii nemá ani páru. Prezradil sa tým, keď napísal, že sa netreba očkovať proti tetanu, pretože máme kolektívnu imunitu. Vraj je to úplne zbytočné. Pritom tetanus s&nbsp;kolektívnou imunitou nemá nič spoločné, pretože tetanus vznikne vtedy, keď stúpite na&nbsp;hrdzavý klinec. Ale pri kvapôčkových infekciách je kolektívna imunita dôležitá. A&nbsp;dvaja vedľa seba asi na&nbsp;klinec nestúpia.

Alarmujúca situácia: Ochorenie detí, ktoré ohrozuje najmä dospelých a vedie až k smrti

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Alarmujúca situácia: Ochorenie detí, ktoré ohrozuje najmä dospelých a vedie až k smrti

Súvisiace články

Prichádza bez varovania a v minúte vás zloží. Choroba, na ktorú sa aj dnes umiera

Slovenské zdravotníctvo už dlhšiu dobu upadá: Chýbajú financie aj jasná vízia

Odchádzajúca ministerka Kalavská rekapituluje: Tu sú moje výsledky!

Otrasný čin na mladej žene ako varovanie: Naučte sa brániť ženy, vyzýva inštruktorka

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás