Začínal v biznise, na Slovensku zavádzal sieť značkových športových predajní a zakladá si na tom, že nikdy nerobil obchody so štátom. Do politiky vstupoval ako finančne zabezpečený. Tvrdí, že nemá problém ukázať majetok, na ktorý podľa vlastných slov pracoval šestnásť hodín denne od svojich dvadsiatich troch rokov.

O jeho pôsobení v rezorte, ale aj o tom, ako sa mu žije v koalícii s premiérom Ficom a národniarom Andrejom Dankom, sa s ministrom životného prostredia a podpredsedom strany Most-Híd LÁSZLÓOM SÓLYMOSOM (48) zhovárala ANKA ŽITNÁ-LUČAIOVÁ.

Je vám životné prostredie blízke, keď ste sa ocitli na čele ministerstva pre životné prostredie?

Beriem to ako manažérsku a politickú funkciu. Vo vysokej politike som osem rokov ako predseda poslaneckého klubu, ako podpredseda strany. Keď sme teraz išli do vlády, dostal som dôveru a dostal som sa sem.

Aký je predpoklad, aby niekto vedel byť ministrom životného prostredia?

Manažérske schopnosti, dôležitý je aj tím odborne vzdelaných spolupracovníkov. Ja mám tím mladých ľudí, mnohí z nich sa dostali do pozícií aj v rámci prípravy slovenského predsedníctva v Rade EÚ, sú vyštudovaní a rozhľadení v Európe aj vo svete, majú úplne iné zmýšľanie, ovládajú trendy, veľmi dobre sa mi s nimi spolupracuje. Vždy som hovoril, že z predsedníctva budeme mať ohromný benefit v mladých a vzdelaných ľuďoch. To nás môže potiahnuť dopredu. Aj preto sme založili takzvaný Inštitút environmentálnej politiky, analytický útvar na Ministerstve životného prostredia SR, kde pracujú mladí a vzdelaní ľudia, nastavujú konkrétne stratégie a konkrétne kroky, ako dosiahnuť vytýčené ciele. Napríklad teraz ideme spolu so Svetovou bankou vypracovať nízkouhlíkovú stratégiu. A podobne.

Podľa štatistík si 87 percent Slovákov myslí, že životné prostredie je dôležité, ale separuje len osem percent.

Každý by chcel žiť v peknom, čistom prostredí, dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu, mať okolo seba príjemné prostredie na život. Len si neuvedomujeme, že pre to musí každý niečo urobiť a že to niečo stojí. Nehovorím o peniazoch, ale o postoji. Musíme nájsť v sebe zelený kompas a prepnúť sa - všetci. Politici, podnikatelia aj občania.

Ministerstvo životného prostredia verejnosť doteraz vnímala tak, že veľakrát išlo o politické kšefy pre „svojich“ ľudí či peniaze z eurofondov. Nie o reálne výstupy, aby sme žili, ako vravíte, v peknom, voňavom a čistom. Zákony, ktoré sa prijali, sú problémové a nepodarené. Čo s tým mienite urobiť vy?

Od momentu, keď som nastúpil na toto ministerstvo, som vedel, že je veľa vecí, s ktorými sa bude treba vyrovnať. Napríklad takzvaný odpadový zákon. Rokujeme s každým, koho sa bude tento zákon týkať. Zákon zavádza úplne nový spôsob zberu odpadu a zmysel a cieľ zákona bol ten, aby sme sa začali v reálnom živote správať ekologicky. V Nemecku sa vyseparuje až 70 percent odpadu. U nás osem. Musíme systém „nakopnúť“, aby ľudia naozaj začali separovať.

Dobre. Ale nakopnúť to tým, že aj malého výrobcu vizitiek zákon núti registrovať sa ako výrobca odpadu, je podľa vás v poriadku?

Nie je, preto musíme v zákone urobiť veľké zmeny. Odbremenili sme podnikateľov od mnohých byrokratických povinností, o ktorých si aj ja myslím, že boli zbytočné. Vypustili sme jeden celý paragraf, aby nemuseli robiť zbytočné veci. Zákon sa bude meniť novelou. Vo forme, v akej je dnes, to fungovať nemôže ani nebude.

Problémový nie je len tento zákon. Ktoré ďalšie mienite zmeniť?

Je ich viacero. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) sa bude meniť tiež. Musí sa, pretože dnes je situácia taká, že stačí jediná pripomienka od kohokoľvek a investorovi zmarí plány. Jeden človek si môže urobiť biznis z obštrukcií a nedokážeme potom robiť veci, ktoré by boli užitočné. Veľmi rýchlo musíme urobiť aj novú, modernú environmentálnu stratégiu Slovenska, aby sme napríklad vedeli, aké sú ciele v odpadovom hospodárstve, máme resty v tom, aby sme na celom území Slovenska zabezpečili pitnú vodu, kanalizácie a podobne. Sú celé regióny, ktoré nemajú ani vodovod, ani kanalizáciu. Treba efektívne využiť peniaze, ktoré máme, preto musíme vypracovať takúto stratégiu.

Čo mienite robiť s toxickým odpadom? Na Slovensku sú stovky skládok s jedovatým odpadom ohrozujúcim zdravie ľudí.

Najznámejšia je skládka vo Vrakuni, ktorú navážali z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Tá by mohla v budúcnosti ohroziť pitnú vodu na Žitnom ostrove. Robíme kroky vedúce k sanácii skládky. Na Slovensku evidujeme vyše dvetisíc environmentálnych záťaží, z ktorých je už viac ako 700 sanovaných. Máme nastavené priority, osemnásť z nich je najakútnejších a ide sa už sanovať. Šesť je v procese prípravy, medzi nimi je aj vrakunská skládka. Jej sanácia bude stáť 25-30 miliónov eur, čo zahŕňa okrem sanácie napríklad monitoring a podobne. Na celú problematiku máme 207 miliónov eur, z toho máme z európskych zdrojov 180 miliónov. Štát na to sám nemá peniaze.

Ako v praxi vyzerá dvadsaťpäťmiliónová sanácia skládky?

Je to obrovská skládka a chemický materiál. Ak by sme to niekam chceli odviezť a zlikvidovať, stálo by to možno aj všetky peniaze, ktoré sú určené na likvidáciu skládok. Preto je vypracovaný projekt kapsulácie - obmuruje sa okolo toho sarkofág, aby sa jedy nešírili ďalej. Vozili to tam šesťdesiat rokov, je to strašné svinstvo, ale nedá sa to vyriešiť zo dňa na deň. Trošku ma hnevá, že teraz najviac kričia ľudia z lokálnych štruktúr, ktorí veľmi dobre vedeli, že je tam jed, a napriek tomu vydávali povolenia na studne. Ľudia potom kontaminovanou vodou zo studní zalievali záhrady. S pitnou vodou tam problém nie je, vodárne ju tam dodávajú. Ale záhrady si polievajú vodou z vlastných studní.

S naším predsedníctvom sa spája aj Parížska dohoda. Kjótska dohoda sa ratifikovala sedem rokov, Parížska dohoda len sedem mesiacov. Dá sa toto expresné tempo pripísať na vrub schopnostiam našich odborníkov?

Taká malá krajina, ako je Slovensko, má vo všeobecnosti veľmi málo príležitostí, aby vedela ovplyvniť prípravu takej veľkej veci, ako je Parížska dohoda. Predsedali sme Rade EÚ a ona musela expresnou rýchlosťou - na pomery EÚ - ratifikovať dohodu ešte predtým, ako ju ratifikovali členské štáty. Je to opačný postup než zvyčajne. Slovenská diplomacia aj zvolanie mimoriadnej rady všetkých členských štátov a intervencia premiéra Fica - koordináciou všetkého sa podarilo dohodu ratifikovať a naplniť podmienky tak, že vstúpila do platnosti. Politici si uvedomujú, že klimatické zmeny sú vážna vec. Ide o to, aby sa teplota nezvýšila o viac ako dva stupne Celzia a podľa možností výrazne pod túto hodnotu, a to do konca tohto storočia. Ak by sme to neriešili, môže teplota stúpnuť priemerne o 4 až 6 stupňov. To by znamenalo mnoho oblastí v Afrike, Ázii, ale aj Európe, kde by podmienky znemožnili ďalší život. To by znamenalo aj ďalšiu migráciu a ďalšie pridružené javy.

Ako sa to dá dosiahnuť? Ako sa budeme musieť správať, aby sa dohoda naplnila?

Znížením emisií. Ciele, ktoré pre nás vyplývajú z Parížskej dohody, sú jasné aj pre nás. Každý sa dozvie, o koľko musí reálne znížiť emisie. Jednak investíciami do technológií, ktoré zabezpečia udržateľný rozvoj, jednak znižovaním emisií v rámci dopravy, aby menej zaťažovali životné prostredie. Využívaním druhotných surovín a recyklovaním. Napríklad obmedzením používania igelitových tašiek, ktorých je už teraz v mori toľko, že by sa z nich dal vybudovať ostrov s rozlohou Grónska. Táto planéta má svoju kapacitu. Aj naše deti chcú žiť v peknom a čistom prostredí. O tom je Parížska dohoda.

Naše staré mamy ani nevedeli o tom, že sa správajú ekologicky. Dokázali recyklovať takmer všetko, čo bolo v domácnosti.

A musíme sa k tomu vrátiť. Učiť to dnešné deti a pohnúť veci, aby sa zmenilo myslenie. Pripravujeme Zelený vzdelávací fond, ktorý bude slúžiť práve na podporu environmentálneho zmýšľania detí. Ony sa rýchlo učia. Keď som priniesol domov odpadový kôš na triedený odpad, veľmi rýchlo sme zistili, že domácnosť produkuje o polovicu menej odpadu. Mladí sa to naučia a budú to tak robiť.

Spomínali ste premiéra, že vás podporil pri rokovaniach. Ako sa vy ako podpredseda strany Most-Híd cítite v tejto vládnej koalícii?

Hovorí sa, že voľby nie sú programom na želanie. Želali sme si viac percent, dostali sme šesť a pol, boli sme sklamaní, ale voliči sa rozhodli. Ak politická strana či politik tvrdia, že pre nich nie je dôležité presadiť svoj program, potom nemajú v politike čo robiť. A na to, aby sme vedeli splniť svoje sľuby, musíme byť vo vláde. Tak to je. Strana Most-Híd priniesla do tejto vlády a do jej programu veľa a veľa sme aj presadili. Plníme náš politický program a verím, že budeme úspešní.

Vaši voliči to však prijali s veľkou nevôľou. Keď sa pozriete na sociálne siete, profily politikov z Mosta-Híd sú plné vulgárnych atakov a osobných urážok.

S každým toto zamáva, to je samozrejmé.

Dostávate to od voličov „vyžrať“ aj v osobnom kontakte?

Dostávame to aj to. Ale posledné prieskumy ukazujú pozitívny vývoj. My chodíme do regiónov za našimi voličmi. A tam to vyzerá inak ako na sociálnej sieti. Ak mi niekto napíše na sociálnu sieť, ja ani neviem, či je to môj volič, alebo frustrovaný volič iných strán, ktoré vládnu koalíciu nedokázali vytvoriť. Ale viem jedno - museli sme sa rozhodnúť. Nebolo to ani ľahké, ani jednoduché. S odstupom času som však presvedčený, že to rozhodnutie bolo správne, a ani teraz nevidím, že by existovala iná možnosť. Samozrejme, tí, čo sa s tým nevedia stotožniť, to vidia inak. Ale myslím si, že po štyroch rokoch, keď budeme skladať účty voličom a porovnávať sľuby z kampane s reálnymi výsledkami, bude priestor na kritiku a vynášanie ortieľa.

No dobre, ale budú to štyri roky? Lebo kade-tade sa šušká o predčasných voľbách. Aj návštevy voličov vášho predsedu Bélu Bugára v regiónoch by sa dali vysvetľovať ako príprava na kampaň.

Práve preto, že naši voliči zobrali vstup do koalície so Smerom a s SNS rôzne, padlo rozhodnutie ísť im to vysvetľovať osobne. Vysvetľovať dôvody a motiváciu. To nesúvisí s kampaňou. My sme aj predchádzajúce štyri roky boli permanentne v teréne. Možno aj to, že máme stabilnú základňu, je dôvod, že vieme, kam ísť a čo vysvetľovať.

To budeme vedieť zmerať až vo voľbách.

Preferencie Mosta-Híd v poslednom čase vyskočili.

To súvisí s našou prítomnosťou v teréne, ale pravdepodobne je to aj vďaka listu predsedu Bélu Bugára, ktorý zaslal našim voličom. Nám ide o voliča, ktorý nás volí, pozerá sa na naše skutky, ale a priori nie je negatívne nastavený. Tomu vysvetľujeme, čo robíme a ako chceme pokračovať. Právny štát, rozvoj regiónov a menšinová agenda sú základné piliere nášho programu. Lucia Žitňanská už urobila veľmi veľa. A snažíme sa presadzovať v rámci koalície.

Nevyčíta vám váš maďarský volič spojenie s SNS?

Nastala zaujímavá situácia. Ten maďarský volič, ktorý nám dnes vyčíta, že sme sa spojili s SNS, by nám to nevyčítal, keby sme sa s SNS spojili v inej konštelácii než so Smerom. Lebo inak by sa to nedalo poskladať ani na druhej strane. Ja chápem, že pre niekoho sú isté veci ako červené súkno.

Ako sa vám osobne spolupracuje s Andrejom Dankom?

Máme veľmi dobrý vzťah. A poviem úprimne - na čom sme sa dohodli, to funguje. Slovo platí. Slovo robí chlapa a my sme vždy boli známi tým, že ak sa na niečom dohodneme, tak to dodržiavame. Mal som skúsenosť z koaličnej vlády Ivety Radičovej. Diametrálne odlišnú od tej dnešnej. Tam sme sa na koaličnom rokovaní dohodli a aj tak sa v jednotlivých poslaneckých kluboch našli dvaja-traja poslanci, ktorí nevedeli súhlasiť s tým, čo sa už na koaličnej rade dohodlo. Veľmi ťažko sa rodili finálne dohody, keď už bolo treba stlačiť hlasovacie tlačidlo. Ale tak sa nedá vládnuť a tak aj tá koalícia dopadla. V tejto koalícii sú tvrdé rokovania, ale keď sa veci už raz dohodnú, stojíme za tým všetci.

Navonok sa však vzťahy interpretujú ako naštrbené. Medializuje sa, že premiér a predseda parlamentu majú medzi sebou neurovnateľné spory. Čo je pravda?

Veľa sa napíše, veľa sa podsúva. Sú médiá, ktoré sú z princípu proti súčasnej vláde. V každom prípade, v koalícii sme traja partneri. Na mnoho vecí máme odlišné názory, ktoré musíme veľmi pomaly, veľmi jemne a s citom riešiť. SNS a Most-Híd sú v menšinových otázkach úplne inde, napriek tomu sme sa dokázali v mnohých otázkach dohodnúť. Niektorí to nevedia pochopiť a niektorým dokonca vadí, že sme to dokázali.

To, čo opisujete, by mohlo vyzerať ako rodinná idylka, ale ministerka spravodlivosti za Most-Híd Lucia Žitňanská sa napríklad dosť jasne vyjadrila, že minister vnútra Robert Kaliňák by mal po kauze Bašternák zvážiť svoje ďalšie pôsobenie vo vláde. Aj vaši ľudia vnímajú kauzy ako problém tejto vlády.

Bašternák nie je problémom Mosta-Híd.

Pani ministerke sa to teda veľmi nepáčilo. Ako na to reagoval premiér či minister vnútra?

My nie sme vyšetrovací orgán, je tam polícia, nech sa to vyšetrí. Nie je našou úlohou riešiť, čo bolo v minulosti. My sa sústredíme na to, aby počas tohto obdobia, keď sme vo vláde, sa robilo inak. O to sa snažíme, preto predkladáme zákony, aby sa nastavilo fungovanie úradov aj mechanizmov, aby sme získali dôveru ľudí a ukázali, že štát môže fungovať aj normálnym spôsobom. Ak v tom budeme vedieť pokročiť a vylepšiť situáciu, splníme svoju úlohu. To, ako uzavrie prípad Bašternák polícia a ako ho uzavrie pre seba pán minister Kaliňák s pánom premiérom, to je mimo nás. My nie sme ani vecne, ani miestne príslušní.

Čiže koalíciu tieto mediálne kauzy netraumatizujú?

Určite je to nepríjemné a koalície sa to dotýka, ale zásadným spôsobom to neohrozuje našu spoluprácu. Ak chceme veci zlepšiť, musíme spolupracovať a dotiahnuť veci do konca.

Čiže je reálne, že to štyri roky utiahnete?

Nevidím dôvod, prečo by to niekto chcel meniť. My dôvod nemáme.

Dajú sa očakávať aj zmeny vo vedení Mosta-Híd?

Prednedávnom vybublal v médiách „objavný“ moment, že europoslanec a člen Mosta-Híd József Nagy je rozvedený. Vzhľadom na to, že rozvod sa konal pred niekoľkými mesiacmi a nesprevádzal ho žiadny škandál, nedá sa nešpekulovať, v čom záujme bolo dostať na verejnosť túto starú záležitosť. Môže to skomplikovať existenciu Józsefa Nagya v straníckej štruktúre?

To je jeho súkromná záležitosť a nemá dosah na politickú kariéru. A už vôbec nie na Slovensku.