O svojej tvorbe kombinuje pop-kultúru s biblickými a mytologickými témami a históriou. V 70. rokoch pôsobila kontroverzne jeho séria rôznych vojnových symbolov. „Umelca nemôžete pochopiť v jeho dobe, môžete ho len milovať alebo nenávidieť,“ reagoval jeden z najvýznamnejších nemeckých výtvarníkov. Jeho diela zdobia mnohé nemecké mestá, vo svojich zbierkach ich majú aj viaceré svetové galérie vrátane The Museum of Modern Art v New Yorku. V súčasnosti žije a pracuje striedavo v Düsseldorfe a Karls­ruhe v Nemecku. S autorom sochy Brém­ski mestskí muzikanti MARKUSOM LÜPERTZOM (80) sa zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Boli ste už v Bratislave?

Áno, pred dvoma rokmi. Vyberali sme miesto, kde mala byť socha umiestená. A je vynikajúce!

Vnímate ju ako moderné a kultúrne mesto?

Je nádherná a pulzuje v nej život. Nie je perfektná, ale je v prerode, a to vidím pozitívne.

Narodili ste sa v českom Liberci, ale ako sedemročný ste sa s rodičmi presťahovali do západného Nemecka. Udržujete vzťah s rodnou krajinou?

Áno, som čestným občanom Liberca. A keď bude situácia v Nemecku príliš „heavy“, tak sa stanem Čechom.

Niekoľko vašich diel je inšpirovaných postavami gréckej mytológie, napríklad Herkules či Poseidon. Fascinujú vás mýty a rozprávky?

Pre mňa je antika kolískou našej európskej kultúry. Netvorím však nejaké ilustrácie, zobrazenie hrdinov. Je to len myšlienka, lebo sám seba vidím ako abstraktného umelca. Milujem a žijem v mýtoch. Verím v bohov, v duchov a v osud. A pokúšam sa žiť v poetickom svete.

Čo vás najviac inšpirovalo pri tvorbe sochy Brémski mestskí muzikanti?

Bol to spôsob, ako sa nejako zaoberať sochou zvierat, ktorým som sa vo svojej tvorbe veľmi nevenoval. Asi štyri mesiace som ju modeloval a po odliatí som ju namaľoval.

Hovorí sa o vás ako o jednom z najvýznamnejších nemeckých výtvarníkov, vaše sochy sú po celom svete.

Keď máte pravdu, máte pravdu... (Smiech.)

Bolo pre vás ťažké presadiť sa na poli umenia?

Dlho to trvalo. A ešte som sa nedostal tam, kam by som chcel.

Vážne? Veď okrem výtvarného umenia sa venujete písaniu básní či scénografii. Navyše, dlhé roky hráte na piane.

Áno, áno, snažím sa viesť aj hudobný život. Ale som maliar a všetko, čo robím, pochádza z maľby. Aj básne. Čiže moje básne sú básne výtvarníka, moje sochy sú sochy výtvarníka.

Ako to bolo s prsteňmi, ktoré ste vraj ako rektor dali vyrobiť pre profesorov? Inšpirovali ste sa Tolkienom?

Nie. Ako rektor som u spriateleného klenotníka navrhol prsteň, ktorý dostal každý profesor. Prstene ani šperky nerobím. Toto bola pečať pre düsseldorfskú akadémiu.

Povráva sa, že sa nimi dali otvárať pivové fľaše.

To je veľká hlúposť.

Čo vás udržuje v takej skvelej kondícii?

Mám príliš veľa detí, takže musím zarábať veľa peňazí.

Koľko máte potomkov?

Päť.

FOTO v GALÉRII

Ale predsa, kde čerpáte energiu?

Myslím, že mám dobré gény. A každý deň pracujem.